Connect with us

Kultúra

Nezávislé horory aj poľská kinematografia na 15. ročníku Cinematiku

Published

on

Pätnásty ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik, ktorý sa uskutoční 10. až 15. septembra 2020 v Piešťanoch, napriek sťaženým organizačným podmienkam nevynechá žiadnu zo svojich tradičných programových sekcií. K najvyhľadávanejším patrí “polnočná sekcia” Za hranicou kultu. Tentokrát predstaví režisérsku tvorbu amerického nezávislého filmára Larryho Fessendena.

Larry Fessenden (nar. 1963 v New Yorku) je renesančným mužom nezávislého filmu – je to scenárista, strihač, kameraman, režisér, herec a hudobník v jednej osobe. Od roku 1985 tiež vo svojej produkčnej spoločnosti Glass Eye Pix podporuje mladé talenty, stál tak na začiatku kariér filmárov ako Kelly Reichardt, Ti West, Jim Mickle či Adam Wingard. Cinematik predstaví Larryho Fessendena predovšetkým ako režiséra, a to prostredníctvom šestice jeho celovečerných filmov.

Fessenden bol už od detstva fascinovaný klasickými hororovými postavami, ako sú Frankensteinovo monštrum či Gróf Drakula. Vo svojej tvorbe čerpá práve z týchto archetypov, ktoré však zručne zasadzuje do súčasného, civilného života.

No Telling (1991) je príbeh chirurga, ktorý prichádza na vidiek, aby tu v rámci tajného programu robil experimenty na zvieratách. Náplň svojej práce tají aj pred vlastnou manželkou, ktorá len postupne zisťuje, akým netvorom sa jej manžel v honbe za uznaním stal. Frankensteinovský námet má aj Fessendenov zatiaľ posledný film Zvrátení (Depraved, 2019). Jeho hrdina je geniálny chirurg, ktorý počas služby v Afganistane oživil mŕtveho spolubojovníka. S desivými pokusmi pokračuje aj po návrate domov, až kým nezostrojí homunkula Adama, ktorému vdýchne život.

Hlavnou postava filmu Návyk (Habit, 1995) je alkoholik Sam (stvárnil ho samotný Fessenden), ktorý po rozchode s priateľkou a smrti otca nachádza útechu v náručí tajomnej ženy. Divoký vzťah a prehlbujúca sa závislosť však Sama posúva stále ďalej od reality, do temného sveta medzi súmrakom a úsvitom. V snímke Pod povrchom (Beneath, 2013) sa zase šestica spolužiakov vyberá k jazeru opradenému legendami o obrovskej mäsožravej rybe. Tá na seba, samozrejme, nenechá dlho čakať. Útoky animatronického predátora sú však len katalyzátorom premeny mladých hrdinov – to oni sa pod tlakom stávajú skutočnými monštrami.

Vo filme Wendigo (2001) prichádza rodina fotografa Georgea na zasnežený vidiek, aby si oddýchli od rušného veľkomesta. Idyla sa však rozplynie, keď cestou zrazia jeleňa a pohnevajú si tak miestneho lovca. Do bielej pustatiny diváka zavedie aj Posledná zima (The Last Winter, 2006), ekologický horor odohrávajúci sa na Aljaške, kde ropná spoločnosť nečakane prebúdza driemajúcu temnú silu.

Siedmym “bonusom” v profilovej sekcii Larryho Fessendena je hororová komédia Glenna McQuaida Obchodník so smrťou (I Sell the Dead, 2008). Fessenden si v nej zahral vykrádača hrobov, ktorý jednej noci naďabí na mŕtvolu-nemŕtvolu s dreveným kolom v srdci. Miesto strachu však pocíti vzrušenie a skvelú obchodnú príležitosť.

K neodmysliteľným súčastiam Cinematiku patrí aj programová sekcia Pod lupou, ktorá každý rok prináša pestrý prierez súčasnou tvorbou vybranej národnej kinematografie. Do hľadáčika organizátorov festivalu sa tentokrát dostalo susedné Poľsko, kde o silné a nevšedné filmové zážitky rozhodne nie je núdza.

O jeden sa postará aj snímka Zabi to a opusť mesto (Kill It and Leave the Town, 2020) medzinárodne uznávaného animátora Mariusza Wilczynského. Šesťdesiatročný tvorca na svojej celovečernej prvotine o mužovi, ktorý sa po smrti blízkych ponára do snového sveta spomienok, pracoval dlhých 11 rokov. Film mal premiéru na tohtoročnom Berlinale.

Sekcia Pod lupou predstaví aj dva pozoruhodné filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii. V psychologickej historickej dráme Milosť (Pardon, 2018) Jan Jakub Kolski rozpráva príbeh rodičov “prekliateho vojaka” protikomunistického odboja. Keď synovu mŕtvolu StB po štvrtýkrát vykope z hrobu, vydávajú sa s ňou rodičia na strastiplnú púť za stratenou sebaúctou a pokojom. V dokumente Vietor (The Wind. A Thriller Documentary, 2019) zas Michał Bielawski v spolupráci s Petrom Kerekesom prinášajú poetický aj napínavý portrét podtatranskej oblasti Podhalie, kde tvrdému životu udávajú tón kruté aj fascinujúce živly.

Ako pes s mačkou (A Cat with a Dog, 2018) je rodinná dráma Janusza Kondratiuka, v ktorej k sebe dvaja odcudzení bratia hľadajú cestu, keď jeden z nich ochorie. V originálnej dramédii 7 citov (7 emotions, 2018) Mareka Koterského sa hlavný hrdina vracia do detstva, aby konečne naplno prežil potlačované traumy a emócie. Útek (Fugue, 2018) Agnieszky Smoczyńskej zas rozpráva o žene, ktorá si nepamätá vlastnú minulosť, no ani si na ňu spomenúť nechce. Čriepky spomienok sa však začínajú drať na povrch a odhaľujú nečakané tajomstvo.

Program sekcie Pod lupou doplnia aj psychologický horor Adriana Paneka s vojnovou tematikou Vlkolak (Werewolf, 2018), znepokojivá dráma z prostredia súčasných Varšavčanov Reč vtákov (Bird Talk, 2019) Xawera Żuławského, výpravný historický film Bartosza Konopku Božia krv (Mute, 2018) či poľsko-česko-macedónske road movie Via Carpatia (2018).

Pätnásty ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční v Piešťanoch od 10. do 15. septembra 2020. Akreditácie sú na webstránke www.cinematik.sk.

Zdroj: Tlačová správa – MFF Cinematik

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články