Connect with us

Kultúra

Lodenica úspešne zakončila festivalové leto!

Published

on

Tisícky fanúšikov country a folkovej piesne si v Autocampingu v Piešťanoch užili 21. ročník festivalu Lodenica, ktorí mnohí označujú za kultový! Počas troch dní festivalu sa na troch pódiách predstavilo vyše 60 skupín a interpretov. Tento rok vyšlo organizátorom všetko – skvelá atmosféra, počasie aj fantastická zostava účinkujúcich, vrátane zahraničného hosťa skupiny T. Rex. Už po druhýkrát si návštevníci mohli zabehať na špeciálnom Lodenica Run, na ktorý sa prihlásilo takmer 100 bežcov!


Obľúbený festival v Autocampingu Lodenica odštartovali skupiny TE Band, Pacipacifik zo Zvolena a B.P.T Zlín. Pražská skupina Spirituál Kvintet je najstaršou na českej hudobnej scéne a na Lodenici odohrala svoj posledný koncert na Slovensku.

„Povedali sme si s chlapcami, že to skúsime urobiť pre pobavenie kamarátov a nás samotných. Že to budeme robiť ešte o 60 rokov, to nás nikoho nenapadlo. Repertoár sme rýchlo menili, takže nezostalo iba pri spirituáloch,“ konštatoval šéf kapely Jiří Tichota.
Fanúšikovia ocenili jedinečný projekt Wabi Daněk Memory, ktorý špeciálne na Lodenicu zostavil dramaturg festivalu František Grebeči. Na legendárneho Wabi Daněka si zaspomínali Jaroslav Samson Lenk, Roman Horký, Slávek Janoušek, Dano Axmann, Peter Luha aj dramaturg František Grebeči. Záver prvého večera patril skupine Arzén, ktorá zahrala skladby „Veru sme my chlapci“, „Páslo dievča pávy“, „Lipová lyžka“, „Hora, hora“ či „Muzička“.

„Veľmi sa tešíme, že sme na Lodenici. Je to krásny festival, máme ho radi.
Mali sme fantastické leto. Dvakrát nám na koncertoch neprialo počasie, pre silnú búrku sme nehrali v Červeníku a na folklórnych slávnostiach v Červenom Kláštore,“ sumarizoval spevák Jaro Gažo.

Druhý deň festivalu sa začal športovo. Do špeciálneho Lodenica Runu – behu na 7 kilometrov sa prihlásilo takmer 100 bežcov! Program na hlavnom pódiu otvorila nitrianska rocková kapela Bijouterier. Potom si už všetci zaspievali hity Ivana Mládka a jeho Banjo Band – „Prachovské skály“, „Medvědi nevědí“ a megahit „Jožin z bažin“.
„Na Lodenici sme už po šiestykrát. Je tu skvelá atmosféra, aj keď sme hrali popoludní. Mám pocit, ako keby to bolo neskoršie večer po pár pivách. V lete sme hrali skoro všetky víkendy, aj keď z nás poriadne tieklo,“ prezradil s úsmevom Ivan Mládek.

Skupina Kamelot patrí k stáliciam českej country-folkovej scény. Spevák, gitarista a skladateľ Roman Horký ju založil v roku 1982 a na Lodenici sa predviedli v skvelej kondícii. Potom už pódium patrilo kráľovnej českej country Věre Martinovej.
„Ja sa sem vždy veľmi teším, pretože tu je neskutočná atmosféra a strašne fajnové publikum. Slovenské publikum je energickejšie ako české, tak si ho užívam,“ povedala Věra Martinová.

Publikum na Lodenici potešil český folkový pesničkár Pavel Lohonka, ktorý si v roku 1982 založil vlastnú skupinu Žalman & spol a folkrocková skupina Fleret. Po prvýkrát na Lodenici vystúpila slovenská kapela Gladiator, ktorá oslavuje 30 rokov na hudobnej scéne. Odpálila hity „Keď sa láska podarí“, „Dnes je skvelý deň“ či „Láska“.


„Lodenica sa nám vždy páčila, a vždy sme závideli kapelám, že tu môžu hrať. Sme radi, že postupne organizátori začali pozývať aj rockovejšie kapely a že tu teda môžeme vystúpiť,“ neskrýval radosť spevák Gladiatoru Miko Hladký.

Perfektný večer zakončila skupina Čechomor, ktorú milujú mladší aj starší fanúšikovia. Posledný deň festivalu sa na hlavnom pódiu predstavili kapela Buttons, prešovský pesničkár Edo Klena, skupina Romanika a veterán slovenskej country scény skupina Bukasový masív. Skladby „Zvedněte kotvy“, „Inženýrska“, „500 mil“ zahral spevák, textár a gitarista Jan Vančura, ktorý je dlhoročným členom skupiny, Rangers – Plavci.

Legendárny spevák, gitarista a pesničkár František Nedvěd so skupinou Tie Break rozospievali Lodenicu hitmi „Růže z papíru“, „Stánky“, „Podvod“ alebo “Kamarád“.
„Som každoročným hosťom Lodenice, ale vždy ma prekvapí. Vždy je lepšia a lepšia. Baví ma slovenské publikum, je bezchybné, spontánne, spieva a chce prídavky, Som tu proste šťastný,“ konštatoval František Nedvěd.

Zahraničným hosťom 21. ročníka Lodenice bola britská legenda T. Rex, ktorej zakladateľ Marc Bolan aj spoluhráč Mickey Finn sú už v muzikantskom nebi. V kapele je dnes jediný, ktorý zažil najslávnejšie časy v prvej polovici 70. rokov, bubeník Paul Fenton, ktorý spolu s partiou očaril Lodenicu hitmi „Teenage Dream“, „Children of the Revolution“, „Love To Boogie“, „Get It On“, „20th Century Boy“.

„Bol som na Slovensku viackrát, cítim sa tu veľmi príjemne, sú tu priateľskí ľudia. V rokoch 1974 a 1975 sme spolu s Marcom Bolanom zažili Truck Off Tour, počúvali nás tisíce ľudí, ktorí tak jačali, že sme nepočuli na pódiu vlastné nástroje. Nezarobili sme veľa peňazí, ale veľmi sme si to užívali. A užívam si to dodnes,“ prezradil Paul Fenton.
Na Lodenici nechýbal ani bard slovenskej country scény, spevák, skladateľ, textár, gitarista aj producent Allan Mikušek. Festival zakončila obľúbená domáca formácia Slniečko Okrem hlavnej Lodenica scény pripravili organizátori Lodenička scénu a Komornú scénu!

„Na Lodenička scéne sa snažíme ožívať staršie kapely, mali sme tu skvelého Futurelove zo Zimbabwe a Shaun Fergussona z Kanady. Na komornej scéne predstavujeme mladých a budúcnosť Lodenice. Po prvýkrát som tam viedol besedu s divákmi, na ktorej sme si povedali všetko o našom festivale. Nerád rozdeľujem Lodenicu na žánre, myslím si, že si každý nájde to svoje,“ uzavrel dramaturg Lodenice František Grebeči.

Festival mal super gastrozónu a nechýbali ani rôzne atrakcie pre deti. Ako vždy bola Lodenica dokonalým záverom festivalovej sezóny.

TS Lodenica Foto: Marek Bučko

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články