Connect with us

Kultúra

Lodenica s rekordnou účasťou a prvýkrát bez dažďa

Published

on

Uplynulý 17. ročník festivalu Lodenica v autokempingu na piešťanskej Sĺňave sa tešil skvelej účasti a ešte krajšiemu počasiu. Každý z doterajších ročníkov poznačil dážď, či nepriaznivé počasie a konečne až rok 2015 priniesol zmenu, ktorá sa následne odzrkadlila aj na rekordnom počte návštevníkov. Rodinný festival opäť potvrdil, že hudba spája a tak sa na jednom pódiu vedľa seba objavili švédski poloblázni zo skupiny Rednex, česká legenda Václav Neckář, emotívni IMT Smile, ale aj známe mená country, folku a trampskej hudby, ako František Nedvěd, Kamelot, Rangers či Fleret.

IMG_7335_resize

 

 

 

„Som jeden z mála pamätníkov, ktorí boli pri Lodenici od úplného začiatku a nepamätám si tak krásny ročník, čo sa týka počasia .Vždy musela spadnúť aspoň jedna kvapka. Tento rok teda máme za sebou najsuchší ročník Lodenice. Samozrejme nepočítam snahu požiarnikov spríjemniť našim návštevníkom horúce dni,“ povedal o počasí spoluorganizátor Matej Hrubý.

IMG_6508_resize

„Veľmi sa teším skvelej účasti – síce nemáme ešte presné čísla, ale už podľa skúseností s týmto areálom odhadujem, že sme v návštevnosti vysoko prekonali všetky doterajšie ročníky. Ukazuje sa, že otvorenie Lodenice pre viaceré hudobné žánre prináša osoh a čo ma teší najviac, pribúdajú nám celé rodiny a nielen dospelá generácia, ktorá pozná Nedvědovcov, Fleret, či Rangers. Vždy som chcel, aby to bol festival pre celé rodiny, ktoré si užijú dva-tri dni v príjemnom prostredí s ešte príjemnejšou muzikou,“ povedal šéf organizačného tímu festivalu Dušan Drobný.

lodenica1

O dobrú náladu sa na troch pódiách staralo 68 účinkujúcich a traja moderátori, ďalšie desiatky koncertov sa odohralo pri stanoch v stanovom mestečku, alebo priamo pri rieke Váh, ktorá tento rok priniesla výborné osvieženie.

Už v prvý večer sa na hlavnom pódiu oslavoval vo veľkom. Česká country legenda Rangers-Plavci oslávila 50 rokov svojej existencie na hudobnej scéne. Piatkové popoludnie patrilo stáliciam ako Hop-Trop, či Kamelot s Romanom Horkým a večer zas hitom ako Lásko ztracená, Stín katedrál, Kdo vchází do tvých snú má lásko, ktoré ponúkal z pódia čoskoro 72-ročný Václav Neckář. Hity, ktoré mali za úlohu skôr zabaviť priniesla na piešťanské pódium skupina, ktorá má na konte vyše 10 miliónov predaných nosičov a nesmrteľné songy ako Cotton Eye Joe, Old Pop In An Oak alebo Wish You Were Here. Nikto nečakal skvelú hudobnú produkciu, ale skôr výbornú náladu a tú švédsky Rednex svojím „country-technom“ na Lodenicu jednoznačne priniesol.neckar2

neckar1

Premiéru na Lodenici tento rok zažila skupina Hex a tiež Ivan Tásler so skupinou IMT Smile, ktorí ponúkli špeciálnu verziu koncertu: „Najlepší a najemotívnejší koncert IMT Smile, aký som doteraz v ich podaní videl“, priznal Dušan Drobný, ktorý tiež ocenil, že skupina ponúkla veľa akustických verzií svojich hitov, ktoré dokonale sadli na tunajšiu atmosféru a do horúcej letnej noci priniesli veľmi príjemné zimomriavky.

imtsmile2

Sobotňajší program otvorila skupina Neřež spoločne s Katkou Koščovou, ďalší prešovčania Mloci šírili osvetu „vychodniarčiny“ podobne ako ľudová hudba Kandráčovci Ondreja Kandráča, ktorá viacerých prítomných príjemne šokovala svojou produkciou, v ktorej nechýbali ani svetové hity.

Aj vo finálový deň festivalu však prevládal na hlavnom pódiu country štýl a folk: Postupne sa predstavili Robert Křesťan a Druhá tráva, Simona Martausová, Žalman, Fleret a samozrejme v programe nemohlo chýbať ani meno Nedvěd…Tentokrát to bol František aj so svojim synom, ktorý ho doprevádzal v skupine Tie Break.

nedved1

Samotný festival Lodenica však ani tento rok nebol iba o samotnej hudbe, ale ako hovorí dramaturg festivalu František Grebeči: „Lodenica je o muzike, stretnutiach, ukončení letných radovánok. Proste Lodenica je o vychutnávaní.“

Už teraz sa tešíme na vychutnávanie Lodenice v roku 2016!

-lt/TS – Ján Kakaščík/foto: lt(1,2,3), Rado Lellák(4,5,6,7,8)-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články