Connect with us

Kultúra

Lodenica zažila jedno z najlepších vystúpení Františka Nedvěda

Published

on

Finálový deň Lodenice otvoril na hlavnej scéne koncert Jaroslava Samsona Lenka a jeho party spolu s kapelou Hop Trop. Každou minútou sa areál viditeľne zapĺňal. Sobotný program bol totiž nabitý hviezdami a obloha bola bez jediného mraku, čo skalní fanúšikovia pri spomienke na minuloročné pravidelne upršané dni veľmi ocenili.

Vôňu slivovice a tvrdý rockový folklór so sebou po šestnástej hodine priniesla na pódium moravská kapela Fleret. Na Lodenici vystupovali už viac krát, tentokrát to však bolo bez vizovickej kráľovnej Jarmily Šulákovej. Po Zafúkanom a Galánečke sa už na pódiu [singlepic id=46625 w=320 h=240 float=left]ladili dve jemné ženy a excelentné hudobníčky zároveň. Lenka Filipová do Piešťan pricestovala so svojou devätnásťročnou dcérou Lenkou, ktorá vystupuje pod umeleckým menom Lenny. Lenny hudobne sprevádzala svoju mamu hrou na klávesy, ale predstavila aj dve vlastné piesne.

Po koncerte nám Lenny v rozhovore prezradila, ako sa jej s mamou, slávnou gitaristkou, spolupracuje. „Lenka je moja šéfka, vyrastala som na jej hudbe a mám k nej veľký rešpekt. Zároveň je však mojou mamou, takže ten vzťah je obohatený z dvoch strán. Ak sa náhodou stane, že máme nejakú súkromnú nezhodu, práve spoločnou prácou ju dokážeme vyriešiť. Musím však povedať, že obidve sme pozitívne povahy, uvedomujeme si, že existujú skutočné problémy a trápenia, ktoré musia ľudia riešiť, takže nad malichernosti sa dokážeme bez problémov povzniesť.“

Po viacročnej prestávke boli hosťami festivalu hudobníci zo skupiny Spirituál kvintet. Kapela pôsobí na hudobnej scéne už viac ako päťdesiat rokov, preto prirodzene pôvodnú zostavu kapely vystriedalo niekoľko nových tvárí. Jiří Tichota, umelecký vedúci súboru, svojim typickým intelektuálnym humorom uviedol každú z prezentovaných piesní a zaspomínal na minulosť i jednotlivých už nežijúcich členov skupiny.

[singlepic id=46633 w=320 h=240 float=right]Nad areálom sa začalo stmievať, keď prvú pieseň odohral František Nedvěd spolu so zoskupením Tiebreak, ktoré tvorili minulí členovia kapiel oboch bratov Nedvědov. Priestor pod pódiom sa zaplnil do posledného miesta, v niektorých úsekoch takmer aj do dvoch úrovní. Každý si chcel zaspievať a priblížiť sa čo najviac do centra atmosféry.

Z viacerých strán od divákov zaznievalo, že ide o jedno z najlepších vystúpení Františka Nedvěda v Piešťanoch, čo sám interpret potvrdil v zákulisí po skončení koncertu. „Dnes je to pre mňa veľmi dobrý pocit, atmosféra bola neskutočná, ľudia spievali, takže osobne som veľmi spokojný. Každá pochvala, a dnešné reakcie takou pochvalou boli, je pre mňa a členov kapely obrovským zadosťučinením, ktoré si vážime. Už dnes sa teším na ďalší ročník, čo je určitý prísľub, že budúci rok sa chcem na Lodenici znovu so všetkými stretnúť.“

Záverečné dva koncerty na Lodenici patrili novým českým hudobným esám. Tomáš Klus, napriek tomu, že sa profesionálne hudbe [singlepic id=46638 w=320 h=240 float=left]venuje len šesť rokov, tento rok v ankete Zlatý slávik prekonal majstra Gotta a prevzal jeho dlhoročné umiestnenie na prvej priečke ankety. Interpret si koncert si užíval a dav jeho fanúšikov burácal. Aneta Langerová, tiež držiteľka ocenenia Český slávik 2005, na Lodenici vystúpila po prvý krát. Dav divákov sa nerozchádzal a tak si tí, čo vydržali až do konca, vychutnali vystúpenie hudobníčky s magickým hlasom a veľkým talentom.

A hodnotenie na záver? 15. ročník festivalu Lodenica zatvoril svoje brány. Hlavným predpokladom úspechu bolo počasie, ktoré bez pár minútových dažďových prehánok nesklamalo. Najväčším pozitívom boli tri dni s bohatým programom, s obsadením veľkých country a folkových osobností i s vystúpením spevákov, ktoré síce do žánru úplne nespadajú, ale obohatili festival o ďalší rozmer. Kladne hodnotené boli už tradičné dve vedľajšie scény, kde sa prezentovali mladé nádejné talenty a sprievodný program s možnosťami vyžitia pre deti i dospelých. Opomenúť nesmieme ani rozširujúcu sa paletu občerstvenia o vegetariánske jedlá, ovocie a niekoľko druhov káv i čajov. Boli aj negatíva, napríklad zúženie priestoru arény pre divákov a menej lavičiek. Možno však budú pre organizátorov poučením do ďalších rokov.

Lodenica je fenomén. Nie je typickým komerčným festivalom a dúfajme, že sa ním ani nikdy nestane. Dobrá hudba, príjemná atmosféra a veľa kamarátov, ktorí sa z mnohých končín Slovenska a Česka stretnú práve len na Lodenici. Takže ďakujeme a tešíme sa o rok, ahoj.

[nggallery id=2473]

Foto: Tomáš Niščák

[nggallery id=2476]

Foto: Mário Petlák

Autor: Petra Adamcová

Continue Reading

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články