Connect with us

Kultúra

Lívia Mezovská okomentovala svoje KRAJINY

Published

on

Mladá výtvarníčka Lívia Mezovská, ktorá pochádza z Piešťan a je vnučkou akademického sochára Valéra Vavra, počas minulej soboty predstavila v rámci komentovanej prehliadky svoje KRAJINY. Išlo o diela z rovnomennej výstavy, ktorá sa konala v priestoroch Magna gallery na Teplickej ulici od 20. marca.

 IMG_4830

REKLAMA

bio dia web baner 300x300 apr15

Komentovanú prehliadku s finisážou uviedla galéria, ktorá podporuje mladých slovenských a českých umelcov, ako novinku v rámci svojej výstavnej činnosti. Návštevníci sa mohli od autorky a kurátorky výstavy, ďalšej Piešťanky Silvie Lackovej Čúzyovej, dozvedieť niečo viac o tom, ako diela vznikali,  čo do nich autorka vložila. Vystavované serigrafie a maľby boli kombinované s technikou sieťotlače, pri ktorej ako uviedla autorka mala najviac práce s dosiahnutím farebných odtienov. Aj preto si u svojich diel najviac cenila tie, ktoré obsahovali jednoduché geometrické tvary.

 IMG_4840

P1030500

„Pod slovom krajina možno dnes chápať naozaj všeličo – od tradičného umeleckého zobrazenie alebo fotografického zachytenia prírodných panorám, melancholických západov slnka s archetypálnym dosahom, cez abstrahované industriálne kompozície, mestské a sídliskové výjavy, až po zátišia alebo momentky zo súkromného prostredia,“ uvádza vo svojom kurátorskom príhovore Silvia L. Čúzyová. Krajiny, predstavené v oboch vybraných tvorivých prístupoch grafičky a jej hosťa fotografa Jána Kekeliho sú podľa nej sympaticky spriaznené, nejednoznačné, s veľkým poetickým potenciálom, zdanlivo pokojné, vyľudnené, vyžadujúce si od pozorovateľa zastavenie, stíšenie, návrat a opätovný pohľad – zamyslenie sa nad tým, čo na bolo prvý pohľad asi prehliadnuté, pretože o to „zavadilo oko“ pozorovateľa ako o niečo zvláštne, čo vo výjave nejako „nesedí“.

P1030470

Ako ďalej píše: „Lívia Mezovská predstavila prierez svojou doterajšou voľnou grafickou tvorbou, ktorú tvorí niekoľko kolekcií serigrafií/sieťotlačí na plátne s akrylovou podmaľbou a sieťotlače na papieri. Vývojovo najstaršie sú experimentálne plátna z jej absolventskej práce s názvom Imaginatívna krajina. Ide o výjavy s pôsobivou nadreálnou atmosférou, na ktorých sú hlavní aktéri zo živočíšnej ríše (nie však ľudia), alebo zo sféry neživého predmetného sveta v podivných, zdanlivo idylických situáciách. Svojskou a novou grafickou líniou sú krajiny dokonale abstrahované do podoby geometrických farebných gradientov, ktoré presne zachytávajú veľmi konkrétnu krajinnú situáciu (napr. obloha pri západe slnka v Holansku). Obsah nie je možné pre diváka dešifrovať, ale farebná skladba na neho zo zdanlivo neznámych dôvodov pôsobí.

IMG_4844

Podobný odkaz je možné zachytiť aj vo veľkoformátových analógových fotografiách Jána Kekeliho. Krajinné výjavy, bohaté na detaily, s precíznymi kompozíciami, takmer dokumentárne vo veľmi pôsobivom, esteticky chlácholivom prevedení. Fotografie sú adjustované ako veľkorozmerné snímky na alumíniových platniach, pre diváka tak nie sú len malým obrázkom v ráme, ale scenériou v mierke blížiacej sa realite, do ktorej sa môže veľmi ľahko vprojektovať.“ (krátené)

P1030472

Výstavu Krajiny zároveň komentovanou prehliadkou galeristi ukončili. V súčasnosti Magna Gallery ponúka výber z tvorby viacerých autorov – Daniel Brogyanyi, Laco Teren, Martin Borodáč, Martin Sedlák, Lucia Tallová, Martin Ševčovič, Branislov Novotný, Petre Faltus a ďalší. Novú autorskú výstavu ďalšej mladej autorky Petry Novákovej Ondreičkovej pripravuje v polovici mája.

Lívia Mezovská (1985, Piešťany)

grafička a dizajnérka. Svoje štúdiá začala na Akadémii umení v Banskej Bystrici (Bc.), magisterský stupeň absolvovala v Ateliéri voľnej grafickej tvorby u prof. Róberta Jančoviča  na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Už počas študentských rokov ju zaujala technika serigrafie/sieťotlače, ktorej znalosť naplno rozvinula na študijných a pracovných pobytoch v Poľsku i Holandsku. Vystavuje doma i v zahraničí (Holandsko, Veľká Británia), avšak výstava v galérii Magna je jej prvou samostatnou výstavou v rodnom meste Piešťany.

IMG_4845

 Ján Kekeli (1984, Kežmarok)

fotograf, absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, mladý a dosiaľ trochu nenápadný autor, avšak zaslúžene oceňovaný od začiatku svojej umeleckej kariéry (účasť na Paris Photo 2010, víťaz súťaže Foto roka 2012, finalista Essl Award 2013). Jeho špecialitou sú veľkoformátové analógové fotografie, „portréty“ a zaujímavé fragmenty slovenskej krajiny s optikou „subjektívneho hľadiska“ autora.

-inf-, foto: A. Drahovská

Continue Reading

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články