Connect with us

Kultúra

V Kursalone odohrá už zajtra koncert zoskupenie Shaped Songs

Published

on

V marci predstaví nový hudobný projekt s názvom Shaped Songs umelecké dvojica stálych členov známeho súboru súčasnej hudby Cluster Ensemble – Ivan Šiller (klavír) a Fero Király (elektornika). Na pódiu sa objavia spoločne so sopranistkou Evou Šuškovou a barytonistom Petrom Mazalánom v štyroch slovenských mestách. Hudobníci vystúpia v Topoľčanoch, Nitre a Bratislave, už v utorok 7. marca o 19.00 budú koncertovať v piešťanskom Kursalone. Vstup na všetky podujatia je voľný a jedinečné koncerty obsahujúce posledné piesňové cykly Roberta Schumanna a Huga Wolfa si tak môžete užiť zadarmo.

Shaped Songs je názov pre intermediálny koncert, na ktorom hudobnící, ktorí sú zároveň aj performermi, predstavia posledné piesňové cykly Roberta Schumanna (Básne Marie Stuartovej) a Huga Wolfa (Tri piesne na básne Michelangela). Obaja skladatelia sa na sklonku života dostali do neľahkých duševných stavov, ktorých posledné štádiá im ho predčasne zobrali. U Schumanna bola príčinou mánio-depresia, u Huga Wolfa kolaps spôsobený vtedy neliečiteľným syfilisom.

Neodmysliteľnou súčasťou konceptu je „shapeovanie“, teda tvarovanie spomínaných vokálnych skladieb rekompozíciou a elektronicky pomocou počítača. Oba spôsoby pracujú výlučne s hudobným a zvukovým materiálom piesní, bez iného vstupu. Vznikajú tak esteticky kontrastné situácie označené názvami Interlúdium, Prelúdium a Postlúdium. Interpreti zároveň aktívne narábajú s priestorom a jeho akustickými vlastnosťami.

cof

Schumanov vokálny cyklus Gedichte der Königin Maria Stuart (Básne Marie Stuartovej) je nemeckým prekladom francúzskeho originálu písaného Máriou Stuartovou. Jej životný príbeh sa v histórii umenia chápal ako spracovanie mučeníckeho osudu; témami hrdosti, útrap, pokory a bolesti. Nie je vylúčené, že skladateľ týmito – v porovaní s predchádzajúcimi opusmi – hudobne striedmymi piesňami, písanými v optike svojej postupujúcej choroby, pripodobnil svoj osud tragickému osudu panovníčky.

Drei Gedichte von Michelangelo (Tri piesne na básne Michelangela) je Wolfovým cyklom pôvodne štyroch piesní poézie renesančného umelca Michelangela Buonarrotiho, z ktorého poslednú skomponovanú pieseň skladateľ po dokončení sám zničil. Témami sú básne precítené Hugom Wolfom pravdepodobne tiež cez jeho osobný náhľad krátko pred kritickým štádiom ochorenia, kde aj motívmi pominuteľnosti a rezignácie naznačuje svoje životné pocity.

Cieľom Shaped Songs nie je uviesť piesne iba ako estetický zážitok náhodnou dramaturgiou preferovaných diel. Interpreti sa snažia o hudobno-psychologickú sondu životných osudov dvoch ľudí – skladateľov, cez diagnózy, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou posunuli v istom období ich života chápanie ich vlastného diela, sveta, aj ich samotných.

Projekt Shaped Songs predstavuje posun v percpecii kompozícií cestou nových elektro-akustických vstupov. Do konvenčného, klasického hudobného predvedenia vstupuje nový zvuk. Nový tvar piesne sa stáva reflexiou delíria aj odrazom momentu čistej mysle.

 

 

Sopranistka Eva Šušková sa paralelne s pedagogickými a organizačnými aktivitami profiluje ako výrazná osobnosť komorného a koncertného umeleckého života, nevynímajúc rôznorodé formy hudobného divadla. V slovenských operných domoch a na zahraničných scénach (Česko, Francúzsko, Rakúsko, Poľsko) stvárnila niekoľko významných postáv, ako Tatiana, Desdemona, Rusalka, Suzel, či Fiordiligi. Scénicky tiež naštudovala monodrámy Pierrot Lunaire od Arnolda Schoenberga, The Raven Toshia Hosokawu a komornú operu Georga Benjamina Into the Little Hill. Na konte má i uvedenie a nahrávku Hummelovej opery Mathilde de Guise, ale aj kreáciu premiér siedmich pôvodných slovenských opier (Beneš, Kubička, Solovic). Ako sólistka sa predstavila na mnohých významných európskych festivaloch (Gaida, Lost&Found, Pražské premiéry, BHS, Melos Étos, Zémpléni fesztivál, Neuen Musik in Bamberg, Konvergencie, Dni starej hudby, a i.), kde spolupracovala s orchestrami a súbormi Prague Modern, Quasars Ensemble, Solamente naturali, Janáčkova filharmonie Ostrava, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský komorný orchester a ďalšími. Nahrávala pre Brilliant Classics, Phaedra, Dynamic, Slovenský rozhlas, Hudobný fond, Real Music House a Diskant. Je držiteľkou Ceny Nadácie Tatra banky za umenie v kategórii Mladý tvorca (2013), Radio_Head Awards za najlepší album roku 2015 v kategórii Klasická hudba a laureátkou Ceny Frica Kafendu, udeľovanej Hudobným fondom za výnimočné interpretačné umelecké výkony.

Barytonista Peter Mazalán je laureátom viacerých medzinárodných speváckych súťaží, víťazom Hilde Zadek International Vocal Competition vo Viedni, Concorso per Giovani Cantanti Lirici D’Europa v talianskom Como či medzinárodnej súťaže Antonína Dvořáka. Medzi jeho najvýraznejšie umelecké zastávky patrí účinkovanie na doskách Bayerische Staatsoper v Mníchove, kde stvárnil niekoľko hlavných postáv, medzi ktoré patrí aj Janáčkov Revírnik v opernom diele Príhody lišky Bystroušky alebo Conte Peruchetto v Haydnovej opere La fedelta premiata. Medzi jeho ďalšie angažmá patrí účinkovanie v rakúskom Stadttheater Klagenfurt.

Mladého barytonistu je tiež možno počuť ako koncertného umelca. S Bayerisches Staatsorchester predviedol v Mníchove Dvořákove Biblické piesne či v spolupráci Münchner Symphoniker Händlovho Mesiáša. Iné Händlovo dielo – Alexander´s Feast interpretoval Peter Mazalán na Schleswig-Holstein Musik Festival pod hudobným vedením Rolfa Becka. Tu interpretoval tiež rolu Osmina v Mozartovom opernom diele Zaide s Leopoldom Hagerom. S víťazstvom na prestížnej súťaži Hilde Zadek sa viazal recitál vo viedenskom Musikvereine. V koncertných sálach v nemeckom Lübecku, Reutlingene, Essene, Frankfurte a Rheingau či brazílskom São Paulo predviedol Orffovu Carminu Buranu. V súčasnosti sa Peter Mazalán venuje autorským intermediálnym projektom. Model Mitana na terase pyramídy RTVS, Betrachtung na motívy Kafkových Rozjímaní alebo projekt Omyl inšpirovaný poviedkou Sándora Máraia sú jeho aktuálnymi dielami.

Ivan Šiller študoval hru na klavíri v Bratislave (VŠMU) a Gente (Kráľovské konzervatórium), ako štipendista v USA (Tanglewood Music Center), Kanade (Banff Centre for the Arts) a Nemecku (Ferienkurse für Neue Musik Darmstadt). Venuje sa interpretácii súčasnej hudby, ensemblovej i sólovej hre a hudobnej reinterpretácii výtvarných diel. Rád spolupracuje s inými hudobníkmi, s ktorými formuje rôzne zoskupenia – Cluster ensemble, Ensemble Ricercata alebo Prague Modern. Okrem pôsobenia na Katedre hudobnej výchovy PdF UK spoluvytvára alternatívne „vzdelávacie inštitúcie“ – študentský projekt Veni Academy, či sériu detských workshopov SoundOrchestra – zamerané na improvizáciu, grafické partitúry a experimentálnu hudbu. Je autorom množstva hudobných projektov, festivalov, či koncertných cyklov. Predsedá slovenskej sekcii Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM – Slovak section), s ktorou pripravil hudobný počin roka 2013 – ISCM World New Music Days.

Fero Király je absolventom Hudobnej fakulty VŠMU v Bratislave kde vyštudoval hru na klavír. Zaoberá sa hudobnými projektmi s presahom do performance, soundartu, inštaláciami, interpretáciam súčasnej hudby, hudobnými reinterpretáciami výtvarných diel, ako aj edukačnými projektmi v oblasti hudby, hudobnej kompozície a soundartu. Využíva pri tom nové hraničné experimentálne polohy, vytvára si vlastný software a rád spolupracuje na projektoch s inými umelcami s viacdisciplinárnym zameraním. Je autorom hudobného nástroja Zvukodrom (Soundring) určeného deťom a učiteľom hudby / hudobnej výchovy, ako aj zbierky Botanická záhrada, ktorá obsahuje experimentálnu hudbu a hudobno-zvukové hry pre deti. Zbierka sa v ostatnom čase etablovala v priestore slovenských základných umeleckých škôl a stala sa súčasťou hudobnej výchovy detí. Okrem Clustru, ktorý je jeho domovským projektom, je súčasťou mnohých slovenských aj medzinárodných umeleckých platforiem ako VENI, Király&Žabková, Námestie Republiky, Dirt ensemble, Urban H., a iných.

-inf-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články