Connect with us

Kultúra

Kúpa obrazov podporí liečbu detí v Adeli

Published

on

Na tretí ročník Charitatívneho aukčného salónu Adeli, ktorý sa bude konať 24. októbra v Kursalone, venovali svoje diela viac ako dve desiatky významných umelcov ako napríklad Ivan Csudai, Vladimír Kompánek, Rastislav Trizma, Vladimír Gažovič, Martin Augustín, Lucia Grejtáková, Barbora Tobolová, Martin Ševčovič, Ján Huňady, Štefan Milkov, Petr Nikl, Katarína Janečková, Andrej Augustín, David Ištok, Ľuba Suchalová, Cvetelin Cvetanov, Richard Müller, Zora Kompánková, Michal Czinege, Roman Bicek, Matej Fabián, Ladislav Teren, Andrej Dúbravský… Dražené diela si môžete pozrieť na predaukčnej výstave v Magna Gallery (vedľa nákupného centra Aupark) od 14. do 23. októbra 2013.

[singlepic id=48120 w=520 h=340 float=center]

Súčasťou dražby bude aj dielo Vladimíra Kompánka

 

Aukciu diel organizuje Asociáciou pomoci postihnutým Adeli pod odbornou garanciou aukčného domu SOGA a pod záštitou primátora Piešťan. Licitátorkou je Nina Gažovičová.

Charitatívny večer bude moderovať Soňa Müllerová a Miloš Skalka, v programe by mala vystúpiť aj stálica slovenskej pop music Vašo Patejdl a v rokovaní je tiež mladá, talentovaná vychádzajúca hviezda operného neba Patrícia Janečková. Vstup na aukciu je na pozvánky. Záujemcovia o dražbu si môžu pozvánku vyžiadať na info@appa.sk

Výťažkom z aukcie budú podporení ťažko telesne postihnutí pacienti piešťanského Adeli Medical Centra. Prečítajte si ich príbehy:

Max a Alex Hrbáňovci, Bratislava, 6 rokov

Dvojčatá Max a Alex sa narodili predčasne v 27.týždni. Obaja chlapci bojovali o svoje životy. Krvácanie do mozgu, detská mozgová obrna a mnoho ďalších komplikácii a diagnóz – to nebol práve najlepší štart do života.

Max je na tom lepšie a mentálne je úplne v poriadku. Je veľmi húževnatý a šikovný. Začal chodiť do školy pre nadané deti. Druhé slniečko Alexko pobudol po narodení 4 mesiace v nemocnici. Diagnostikovali mu štvorkomorový hydrocefalus, vážne poškodenie zraku a sluchu a takisto ako jeho bratovi detskú mozgovú obrnu. Za svojím bratom zaostáva a potrebuje neustále rehabilitačné cvičenia a celodennú špeciálnu starostlivosť.

Rodičia vyskúšali už veľa terapií, aby chlapcom pomohli. V Adeli centre chlapci urobili výrazné pokroky. Zlepšilo sa im držanie tela, vnímanie a u Maximiliána začala chôdza. Tieto terapie sa musia opakovať a náklady sú pre rodinu privysoké. S vašou pomocou však chlapci môžu urobiť ďalší krok vpred.

Veronika Bittnerová, Piešťany, 23 rokov

Veronika má diagnostikovanú detskú mozgovú obrnu. Keď bola malá, lekári jej ešte dávali malú nádej na samostatnú chôdzu, podstúpila aj niekoľko operácií. Jedna z nich jej stav dokonca ešte zhoršila, takže vyhliadky na samostatnú chôdzu boli už len minimálne. V máji tohto roka bola Veronika so školou na exkurzii v Adeli centre. Už dávno snívala o tom, že sa dostane na liečenie práve sem.

Priamo na exkurzii učiteľky odovzdali Veronikinu zdravotnú dokumentáciu lekárom centra. Veronika hneď v ten deň absolvovala aj vstupnú prehliadku. Lekári potvrdili, že jej stav by cielená a intenzívna rehabilitácia v Adeli centre dokázala výrazne zlepšiť. Odvtedy jej túžba prísť sa sem liečiť je ešte silnejšia. Je rozhodnutá urobiť všetko, aby sa na liečenie do Adeli centra dostala. Verí, že práve tu by dokázala urobiť svoj prvý samostatný krok v živote a jej mama by ju konečne uvidela chodiť.

Jakub Navara, Neratovice, 4 roky

Jakub sa narodil predčasne v 25.týždni tehotenstva s hmotnosťou 780g. Jeho dvojča Tomáš napriek vyššej pôrodnej hmotnosti 840g po ôsmich dňoch po pôrode zomrel.

Rodičom ostal iba Kubíček. Aj u neho to však vyzeralo skôr na smrť, ako na prežitie. Bojoval o miesto na tomto svete každý deň, každú hodinu, každú minútu. Mal ťažké krvácanie do mozgu, niekoľko infekcií, problémy s črevami, zle prijímal mlieko, zle sa vyprázdňoval, dlho bol napojený na pľúcnu ventiláciu….jednoducho, bolo toho veľa. Začal sa kolotoč lekárov – očné, pediatria, rehabilitácia, neurológia, psychológia, kardiológia. Po roku dostal epilepsiu a tak svoje prvé narodeniny stávil v nemocnici.

Kubík na tom stále nie je veľmi dobre. Dokáže sa otáčať z chrbátika na bruško a späť, ale neudrží pevne hlavičku, má slabé svaly, zle prijíma jedlo, zle pije, má problémy so stolicou. Rodičia ho však milujú a on im lásku opláca úsmevom. Adeli terapia mu pomáha, finančné možnosti rodiny sú však už vyčerpané.

Marián Valent, Hruboňovo, 41 rokov

Marián Valent má 40 rokov. Pred rokom sa s ním stalo niečo veľmi zlé. Na nedeľnej omši v kostole sa odrazu začal dusiť. Takmer zomrel. Oživovali ho 40 minút. Dodnes lekári celkom presne nevedia príčinu, prečo sa tak stalo. Keď sa prebral, bol v nemocnici, nemohol sám dýchať, rozprávať, jesť, ani sa hýbať. Vďaka láske a opatere jeho rodiny, manželky a staršej dcéry všetku túto hrôzu prežil.

Ostal však úplne nevládny na posteli. Zlepšenia išli len veľmi pomaly. Modré z neba mu pomohlo dostať sa do Adeli centra. Odvtedy sa jeho život začal meniť k lepšiemu. Po štyroch pobytoch dokáže sedieť, sám sa najesť, povedať niekoľko slov a opäť môže objať svoju malú dcérku, ktorá sa narodila len niekoľko dní po jeho kolapse. Má pred sebou ešte dlhú cestu späť. Pre svoju rodinu je však rozhodnutý dokázať to…

Eliška Svobodová, Plzeň, 6 rokov

Eliškini rodičia sa 5 rokov snažili o dieťatko, nakoniec sa po umelom oplodnení v 38.týždni narodila Eliška, na prvý pohľad krásna a zdravá. V pol roku nastal menší problém s otáčaním, ten sa ale podarilo po krátkej rehabilitácii prekonať. Keď sa však pokúšala o prvé kroky, začínala chodiť po špičkách a nepúšťala sa nábytku. Nasledovali vyšetrenia a krutá realita – dievčatku bola diagnostikovaná detská mozgová obrna.

Eliška neudrží rovnováhu, chodí len za pomoci inej osoby alebo chodítka. Po vývojovej a mentálnej stránke je však v poriadku, hoci trochu horšie hovorí. Už druhý rok navštevuje integrovanú škôlku spolu so zdravými deťmi, čo jej mame umožňuje aspoň na polovičný úväzok pracovať. Eliškin otec rodinu opustil, a navyše narobil také dlhy, ktoré Eliškina mama musela riešiť predajom bytu a auta a ktoré dodnes spláca. Otec výživné platí nepravidelne a o dcéru takmer nejaví záujem. Eliška s mamou žijú u Eliškiných starých rodičov.

Eliška pre svoj ďalší vývoj potrebuje operáciu nožičiek a následne by jej mama chcela dopriať intenzívnu rehabilitáciu v Adeli centre, pretože Eliška má reálnu šancu na samostatnú chôdzu. Žiaľ, terapiu nie je schopná zaplatiť.

Bekim Aziri, Pezinok, Pezinok, 24 rokov

Bekim bol do šestnástich rokov zdravý chalan, ktorý si svoju energiu vybíjal športom. Pretekal na terénnych bicykloch. V roku 2005 na pretekoch v českom Přerove v kvalifikácii nezvládol takzvanú trojvlnu a spadol. Dopadol rovno na hlavu a zostal nehybne ležať na zemi. Bol pri vedomí, ale nedokázal hýbať nohami. Po tom, ako mu lekári odstránili opuch z miechy, putoval na operačný stôl. Keď sa prebral, telo si síce cítil, ale nevedel pohnúť ani rukami, ani nohami. Postupne a pomaly sa musel nanovo naučiť sedieť, pohybovať sa na vozíku. Náročné bolo zvyknúť si na zvládnutie základných potrieb. Aj keď začiatky boli pre neho veľmi ťažké, vďaka rodine a kamarátom to dokonale zvládol.

Bekim sa snaží ísť do všetkého, čo mu jeho hendikep dovolí. V adrenalínových akciách sa priam vyžíva. V tandeme s inštruktorom už vyskúšal skok z lietadla z výšky štyroch kilometrov, rovnako si užil aj let na rogale, počas letného kúpania skákal do vody s vozíkom alebo ho kamaráti hodili z móla do vody bez vozíka. Rád sa chodí zabávať. S partiou boli už na diskotékach v Pezinku, v Bratislave, vo Viedni aj v Brne.

Nedávno o sebe natočil video, ktoré sa na Facebooku stalo hitom. Na svojich profiloch ho uverejňujú tisícky ľudí, medzi inými aj Rytmus, Tina či Ego. Aj na pobyte v Adeli centre bol svojou energiou pre mnohých príkladom, že vždy sa oplatí bojovať.

Kristán Ludvig, Michalovce, 10 rokov

Časopis Slovenka prednedávnom priniesol príbeh Evy a Ondreja Ludvigovcov, ktorí sa namiesto oddychu na zaslúženom odpočinku už piaty rok starajú o svojho postihnutého pravnuka Kristiána.

Kristián sa narodil predčasne s hmotnosťou 930g a viacerými vážnymi diagnózami –  hydrocefalom, nevyvinutými pľúcami, jednou obličkou a detskou mozgovou obrnou. Lekári po tehotenských vyšetreniach Kristiánovým rodičom oznámili, že dieťa bude postihnuté a odporúčali potrat. Pre jeho rodičov však viac ako zdravie vlastného potomka znamenal alkohol. Kristiánova mama pravdepodobne pre alkohol, alebo nedostatok peňazí na potrat nešla. Svojej starej mame prisahala, že o dieťa sa bude starať. S Kristiánovým otcom sa však rýchlo rozišla, našla si nového priateľa, s ktorým sa opäť viac zaujímali o alkohol ako o postihnuté dieťa. Akoby nasledovala príklad vlastnej matky, Kristiánovej babky, ktorá tiež opustila rodinu s štyrmi deťmi.

Kristiánovi hrozil ústav, jedinou možnosťou bola starostlivosť u prastarých rodičov. Kristián je u nich už piaty rok, volá ich mama a tata a vďaka ich obetavej starostlivosti robí pokroky. Dokáže dokonca v chodítku prejsť zopár krokov. Jeho prastarí rodičia veria, že mu ešte v mnohom dokážu pomôcť a dúfajú, že jeho vlastná mama si k nemu predsa len nájde cestu, keď tu už raz oni nebudú.

K výraznému zlepšeniu jeho stavu, možno dokonca aj k samostatnej chôdzi by mu dokázal pomôcť pobyt v Adeli centre. Prababka a pradedko by mu ho radi dopriali… z dôchodkov však tento ich sen môže ostať iba snom.

Zdroj: Tlačová správa APP Adeli

REKLAMA

ijav-ucto

 

Continue Reading

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články