Connect with us

Kultúra

Knit-café alebo schôdzka s ihlicami a klbkami

Published

on

Zoznam knit-cafè sa pomaly začína napĺňať aj na Slovensku: kult ihlíc, vlny a kávičkovania v jednom, sa rozrastá po celom svete rýchlosťou svetla. “Vlnový vírus” napadá čoraz viac ľudí a vytvára nielen krásne ručné výrobky, ale aj nové priateľstvá. Podobnú aktivitu nájdete aj u nás v Piešťanoch, nadšenci Vlnohrania sa stretávajú v komunitnom centre ŽiWell a pozvánky na ne prinášajú aj PNky. Ďalšia stretávka sa uskutoční už zajtra…

11002601_561028004000328_6380020894905506509_n

REKLAMA

banner-marec01

V posledných rokoch sa móda knit-cafè rýchlo šíri, a to aj vďaka tomu, že je cenovo dostupná pre každého. Jedná sa o skutočný fenomén, ktorý už existuje vo väčšine krajín, a ktorý sa potupne dostáva aj na Slovensko.  Knit-cafè – miesta ako obchodíky s kreatívnym materiálom, galantérie, kaviarne či reštaurácie, kde sa ľudia stretávajú, aby spoločne štrikovali, háčkovali a tvorili z klbiek vlny. Ide o moderné kluby, ktoré rozvíjajú pomaly sa vytrácajúce remeslo našich babičiek. Tieto kluby navštevujú tak ženy, ako aj muži. Každý sa môže zaučiť do tajov používania ihlíc či háčika, zlepšiť sa v daných technikách alebo jednoducho v príjemnej spoločnosti vykonávať svoju záľubu, ktorá všetkých zúčastnených spája.

 10527503_566020980167697_4877192601100468875_n

Prvý “pletací bar“, označujúci sa v angličtine názvom knit-cafè, sa zrodil v Los Angeles, ako nápad mladej karieristky. Jedného dňa rozhodla opustiť stres na pracovnom poli a venovať svoj čas štrikovaniu. Odvety vlnová mánia ovládla ženy po celom svete.  Americká umelkyňa Magda Sayeg založila skupinu Knitta Please, ktorá oživuje svetové metropoly farebnými pletenými výtvormi.

Zorganizovať knit-cafè je naozaj jednoduché. Vďaka sociálnym sieťam a blogom sa knit-mánia šíri po celom internete, a tak sa všetci milovníci klbiek môžu dať dohromady a dohodnúť sa, kde a kedy sa stretnú. Mnohé mestá a miesta už poskytli priestor na pravidelné stretnutia knit-caferov a ich tvorbe. V nich sa v rovnakom čase “pracuje“, ako aj zabáva.

V Anglicku je množstvo internetových stránok, ktoré pomáhajú vlnošialenocom zostať v kontakte s ich lokálnym klubom. Na stránke Stitch ‚n Bitch nájdete zoznam knit-cafè nachádzajúcich sa po celom svete (Praha: http://www.stitchnbitchprague.com/), existujú tam dve národné knitting organizácie (UK Hand Knitting Association aKnitting & Crochet Guild), či Deň verejného pletenia, ktorý zastrešuje najväčší pletací anglický klub Rowan Yarns runs club so 4 000 členmi. Štrikovaniu podľahli dokonca aj známe osobnosti ako Julia Roberts, Kate Moss, Cameron Diaz či dokonca Russell Crowe!

Niektoré zaujímavé knit-cafè:

Madrid: http://madridknits.blogspot.sk/, Oslo:http://osloknitting.blogspot.sk/, Taliansko: http://www.do-knit-yourself.com/elenco%20knitcafe.html

Zúčastniť sa knit-cafè je veľmi jednoduché. Stačí sa prihlásiť na blogu alebo v skupine na sociálnych sieťach. Ponúkne vám to možnosť sa kontaktovať so všetkými, ktorí zdielajú vašu vášeň k ihliciam či háčiku, dozvedieť sa o termínoch stretnutí a prihlásiť sa.

Po tom, čo urobíte toto všetko, stačí sa vyzbrojiť ihlicami a klbkami vlny. Často krát je knit-cafè organizované v reálnych domácnostiach a reálnych obývačkách. Každý prinesie niečo dobré na zahryznutie, prečítate si časopisy, vymeníte si materiál na štrikovanie. Stretnutia sú otvorené naozaj všetkým. Účastníci sa môžu naučiť novému hobby a dostať cenné rady úplne zdarma. Dochádza k tvorivej výmene nápadov, výtvorov, vlny a úsmevov J.

Či už máte skúsenosti, alebo ste úplne neskúsený umelec – knit-cafè skutočne ponúka príležitosť všetkým, ktorí majú radi handmade a chcú vstúpiť do tohto kreatívneho sveta. Stačí jednoducho nadviazať prvý kontakt a s plynúcim časom uvidíte svoju záľubu rásť a zveľaďovať sa.

My vás na jedno príjemné knit-cafè pozývame – už zajtra, v utorok 17. marca o 18,00 h v klube ŽiWell.

Poďme sa spolu vlnohrať! Pre všetky šikovné ručičky, ktoré radi štrikujú, háčkujú, tvoria pri šálke dobrého čaju a v príjemnej spoločnosti naladenej na rovnakú vlnu! Žiwellné vlnohranie na štýl knitcaffe! Prineste si vlastný háčik, ihlice, vlnu, nedokončené ponožky,…. A pohodovú náladičku!

Text: E. Hesková, foto: FB ŽiWell

Continue Reading

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články