Connect with us

Kultúra

The Jesus and Mary Chain na Pohode 2017

Published

on

Pohoda 2017 sa nezadržateľne blíži a okrem ďalších kapiel európskeho i svetového formátu zahrajú aj The Jesus and Mary Chain. Kým Slowdive sú legendami žánru shoegaze, The Jesus and Mary Chain sú jeho predchodcami. Minulý mesiac vydali prvý album po devätnástich rokoch, no v rozhovore pre Fullmoon naznačili, že fanúšikovia sa môžu počas aktuálneho turné tešiť aj na veľkú porciu obľúbených hitov. Festival bude na letisku pri Trenčíne prebiehať v dňoch 6. až 8. júla.

V eklektickom výpočte vplyvov spomínajú Mary Chain kapely ako The Stooges, the Ramones, Einstürzende Neubauten a The Shangri-Las. Zoznam kapiel, ktoré ovplyvnili oni, by bol ale ďaleko dlhší. Pitchfork spomína, že kým väčšina rockových kapiel v osemdesiatych rokoch stavala image na zanietenom či excentrickom prejave, siahodlhých sólach a muzikálnej virtuozite, Mary Chain namiesto legát či tappingu nechali kvíliť spätnú väzbu a bubeník si vystačil s rytmičákom a kotlom. Na pódiu postávali ako zombie v ťažkej depresii a tvárili sa znechutene, ako by ich samotné hranie a publikum obťažovalo.

Ich koncerty sprevádzali v úvode kariéry mnohé kontroverzie. Nebolo ničím výnimočným, že počas svojich vystúpení rozbíjali nástroje, aparatúru a ďalšie zariadene na pódiu. Koncerty často ukončili už po dvadsiatich minútach. Povesť zlých chlapcov umocňovali drogové, alkoholové a iné aféry. Ako rástol počet nahratých skladieb, predlžovala sa aj dĺžka ich vystúpení. Koncom roka 1985 vydali prelomový album alternatívneho rocku Psychocandy, ktorý sa považuje aj za predchodcu žánru shoegaze. AllMusic, Mojo a Q mu dali absolutórium a Pitchfork 9,6 z 10. Album je súčasťou mnohých výberov najlepších nahrávok v dejinách. Nasledujúce albumy Darklands a Automatic naznačili posun od noiseu k melodickejšiemu indie prejavu. Automatic obsahoval hity ako „Here Comes Alice“ a „Head On“. Štvrtý album Honey’s Dead im priniesol nomináciu na Mercury Prize. Posledným albumom kapely pred rozpadom bol Munki z júna 1998.

Vzhľadom na spôsob, akým sa kapela rozpadla (Jim počas koncertu čosi zamrmlal Williamovi a ten skončil priamo na pódiu po troch pesničkách) sa zdalo ich opätovné spojenie neuveriteľné. Došlo k nemu na hlavnom pódiu festivalu Coachella. Skladbu „Just Like Honey“ s nimi zaspievala Scarlett Johansson (pesnička bola súčasťou soundtracku k filmu Stratené v preklade, v ktorom hrala). V období od obnovenia kapely mali navrch koncerty pred tvorbou. Ich skladby vychádzali len na reedíciách, kompiláciách či výberovkach. Treba ale podotknúť, že s výbornými ohlasmi. V marci 2014 sa stali prvým menom znovuzrodeného vydavateľstva Creation Management, s ktorým začínali svoju kariéru. Krátko na to ohlásili nový album. Ten im vyšiel po takmer dvadsiatich rokoch minulý mesiac a pozitívne o ňom písali DIY, Mojo či Uncut („strong on songs, short on fighting“). Damage and Joy produkoval Martin Glover, známy ako Youth, ktorý hráva napríklad s Paulom McCartneym. Koncert na Pohode, ale nebude iba o nových veciach.

Jim Reid to naznačil v rozhovore pre český Fullmoon: „Určite, budeme hrať skladby z Damage and Joy, ale tiež množstvo tých starších… Je potrebné hrať staršie piesne, ktoré ľudia poznajú, skladby, ktoré očakávajú.“ 

Zatiaľ potvrdení umelci na festivale Pohoda 2017:
alt-J, M.I.A. Solange, Ylvis, Birdy, Jake Bugg, The Jesus and Mary Chain, Boys Noize Live, Rodrigo y Gabriela, Future Islands, Benjamin Clementine, Slowdive, Squarepusher, London Elektricity Big Band, Mark Lanegan Band, Beardyman’s Dream Team, Slaves, The Thurston Moore Group, Austra, Sleaford Mods, Machinedrum, Dillon, Mykki Blanco, Beak>, Shobaleader One, London Elektricity DJ Set, TOMM¥ €A$H, TaxiWars, Salut c’est cool, Black Box Revelation, Acid Arab, Alice Phoebe Lou, Baloji, Les Amazones d’Afrique, Idles, C Duncan, Ho99o9, Chiki liki tu-a, Polemic, Bolo nás jedenásť – Milan Lasica & friends, Bez Ladu a Skladu, Katarína Máliková, B-Complex, The Ills, Ghost of you, Kieslowski, Tolstoys, a mnohí ďalší…

-TS Pohoda 2017- krátené/Foto: The Jesus and Mary Chain-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články