Connect with us

Kultúra

J. Svěrák: Kuky nemá ráno kruhy pod očami

Published

on

Do Piešťan v týchto dňoch kuriérske služby prinášajú viac ako sto filmov. Vo štvrtok 9. septembra odštartoval úvodným večerom filmový festival Cinematik, ktorý si nepotrpí na červené koberce a na „naškrobených“ hostí a atmosféru. V tomto duchu sa zachoval aj minister kultúry, ktorý na pódiu pred zaplnenou sálou Domu umenia zložil kravatu z krku a otvoril festival konaný pod jeho záštitou.

[singlepic id=3768 w=320 h=240 float=left]Úvod ako od režiséra Christopha Barratiera vniesol do sály Domu umenia atmosféru starých, takmer noir filmov. Piaty ročník, ktorý potrvá do 15. septembra, otvorili tóny šansónov. Medzinárodný filmový festival Cinematik je podujatie, oslovujúce široké spektrum ľudí, slovami primátora mesta Piešťany Rema Cicutta: „Všetkých, ktorí sa cítia byť mladými nielen vekom.“ Úvodný ceremoniál je v plnom prúde. Na pódium vystupuje minister kultúry Daniel Krajcer a po pár úvodných slovách si rozväzuje a dáva dolu kravatu. Slávnostne otvára festival a svojim gestom podporuje uvoľnenú atmosféru večera. Cinematik 2010 začína. Sedadlá pre divákov v Dome umenia zaplnené do posledného miesta,  na pódiu režisér Jan Svěrák spoločne s autorom hudby Michalom Novinskim a hlavným hrdinom Kukym v životnej veľkosti. Červeného medvedíka vytiahol režisér z vrecka a predstavil s úsmevom: „Večer ho dáte do krabičky, ráno ho tam nájdete, v noci nepije ako iný herci, takže ráno nemá kruhy pod očami a neodvráva. Počas natáčania som ale zistil, že to má i svoje nevýhody, ako napríklad, bez pomoci bábkoherca sa ani len [singlepic id=3769 w=320 h=240 float=right]nepoškriabe na tvári, neurobí krok, aby ho nedržali traja, jeden za hlavu, jeden za telíčko a ďalší za nožičky.“ Z pôvodných tridsiatich šiestich natáčacích dní sa tak razom stalo sto a film sa netočil tri mesiace, ale celý rok.

Ak ste sa premietania nezúčastnili, premeškali ste jedinečnú šancu vidieť Kukyho na slovenskom filmovom plátne. Film do slovenských kín distribuovaný nebude, pretože už v novembri vychádza na DVD. Táto správa nepotešila ani čestnú riaditeľku filmového festivalu Božidaru Turzonovovú, ktorá by rada na premietanie zobrala vnúčatá.

[singlepic id=3796 w=320 h=240 float=left]Hlavným hrdinom filmu mal byť pôvodne pes, no Jan sa nakoniec rozhodol pre plyšového medvedíka. „Predtým ako išiel syn do školy, zabával sa každé ráno pod perinou s plyšovými hračkami. Ja som ešte spal, manželka odokryla deku, pustila syna a hrali sa hru na zvieratá v zime. Plyšáky sú vonku a trvá asi hodinu, kým sa všetky dostanú do teplej nory. Vymýšľal som príbeh a tento moment bol pre mňa podnetom,“ hovorí Jan Svěrák. Meno hlavného hrdinu a samotná inšpirácia pochádzajú od dcéry produkčnej filmu. Ako päťročná vlastnila žltého psíka  menom Kuky a s ním zažívala rôzne príhody. „Raz ho zabudli na chalupe. Tak strašne za ním plakala, že sa rodičia museli ospravedlniť v práci a v polovici týždňa sa na chalupu vrátiť. Vtedy som si uvedomil, že deti sú na svoje hračky skutočne naviazané. Myslia si, že sú živé, potrebujú jesť a v noci sa budú samé báť. Kuky je postava, ktorá sa za nás pozerá vo svete fantázie,“ vysvetľuje Jan. Z medvedíkovej farby si [singlepic id=3799 w=320 h=240 float=right]vo filme mnohokrát ostatné postavy uťahujú, no v skutočnosti je červený, nie ružový. „Kedysi bol červený, ale praním vybledol. To ale neznamená, že mu budeme hovoriť ružový,“ obhajuje Kukyho režisér. Tým, že veľa pracuje nezostáva mu na syna toľko času, koľko by sám chcel. „Film bol ideálnou príležitosťou ako niekoľko týždňov stráviť spoločne. Najskôr plakal, že hrať nechce, ale o rok názor zmenil, aby sme mohli byť spolu.“ Otec Zdeněk Svěrák sa na tvorbe scenáru nepodieľal, pretože v súčasnosti sa zameral na krátke poviedky a scenáre na neurčitý čas odložil. „ Vo filme nahovoril Kapitána von Hergota. Zo začiatku proti menu postavy protestoval. Tvrdil, že uráža kresťanov. Nakoniec však postavu hral a uznal, že meno postavičky vyvoláva v deťoch úsmev,“ dodal na záver Jan Svěrák.

Autor: Tatiana Michalková   Foto: hug(o)photo agency – Tomáš Hudcovič

[nggallery id=132]

Continue Reading

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články