Connect with us

Kultúra

Fontána predstavuje autorov, tvoriacich na Malokarpatskej vínnej ceste

Published

on

Otvorenie výstavy obrazov, grafík, známkovej tvorby, keramiky, drevorezby a sôch autorov: Rozina Lehotská – Bollová, Martin Dzurek, Andrej Frič, Ján Granec, Kamil Granec, Mária a Oskar Hanuskovci, Darina Lichnerová, Júlia a Igor Piačkovci a Anton Vizner sa konalo v utorok 5. apríla o 16-tej hodine za účasti autorov v KSC Fontána. Výstava s názvom MALOKARPATSKÉ EMÓCIE potrvá do nedele 24. 4. 2016.

Malokarpatské emócie 3Karpaty sú popri Alpách jedným z najväčších pohorí v Európe a rozprestierajú sa v povodí Dunaja rieky, ktorá spája severozápadnú časť Európy s Čiernym morom, na ploche 210 000 km2 na území ôsmych štátov. Jednou z malebných častí Karpatského masívu sú Malé Karpaty ležiace na území Slovenska. Rozkladajú sa od nábrežia Dunaja až po Trnavu. Na území chránenom Malokarpatským pohorím sa usadil človek v dávnej minulosti. Archeologické i písomné doklady dokumentujú, že to vždy boli vhodné podmienky pre kultúrny život už v minulosti. Rozvíja sa až po dnešnú modernú spoločnosť.

Habánski umelci priniesli do tohto kraja hrnčiarstvo i keramiku, určenú pre každodennú potrebu človeka, ale postupne i pre spríjemnenie jeho života. Obdobne sa popri rozvoju remesiel darilo i umelcom, maliarom, kováčom, drevorezbárom,  čo dokumentuje i naša  výstava. Pripravili sme ju v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom, Klubom sprievodcov mesta Pezinok a  členmi Cechu keramikárov z Malokarpatskej oblasti a ďalších umelcov žijúcich v meste i okrese Pezinok.

Výstava predstavuje výtvarné práce už skúsených profesionálnych i amatérskych umelcov  maliarov, grafikov, keramikov, umeleckej čipkárky i drevorezbára, ktoré už boli úspešne prezentované na mnohých kolektívnych i individuálnych výstavách v našej vlasti i za jej hranicami.

Malokarpatské emócie Igor a Júlia PiačkoviVzácne grafické diela prezentované na tejto výstave medzi ktorými sa nachádza i zlatá kniha z Tisíc a jednej noci je dielom žiaka slávneho tvorcu Albína Brunovského. Je ním skúsený a uznávaný autor maliar Igora Piačka, ktorého práce sú doplnené ďalšími knihami, ktoré predstavujú prierez jeho tvorby i tvorby  jeho manželky akad. maliarky Júlie Piačkovej. Na našej výstave nechýbajú ani grafické listy oboch manželov a širokú rôznorodú paletu ich tvorby doplňujú exponáty z ich špeciálnej tvorby poštových známok, v ktorej dosiahli úspechy nielen u nás, ale známky  z ich tvorby boli vydané i v zahraničí.

Dlhoročný scénograf Slovenského národného divadla v Bratislave Kamil Granec pripravil pre obyvateľov i návštevníkov svetoznámeho kúpeľného mesta Piešťany svoje krásne práce  maľby na skle i olejomaľby i svoju sériu pohľadov na malebné vinohrady z Malokarpatskej vínnej cesty.

Malokarpatskí Anton VIZNER 2Drevorezbár Anton Vizner povolaním pedagóg sa dlhodobo venuje svojej záľube, práci s drevom a osobitne pracuje i s viničom, čo je jeho špecialita. Skúseným okom i šikovnou rukou vie autor vykúzliť z tvrdého dreva vzácne výtvarné diela i šperky.

Na Malokarpatskej vínnej ceste žije i tvorí v meste Modra i  výtvarníčka pracujúca s paličkovanou čipkou, ale i tkáčka pani Darina Lichnerová, ktorá po štúdiách v Prahe sa svojej práci i celoživotnej záľube venuje úspešne dlhé roky a vzácnosťou je, že svoje odborné skúsenosti popri svojej tvorbe prostredníctvom kurzov odovzdáva i mládeži a ďalším záujemcom o toto tradičné remeslo.

Malokarpatské emócie Rozina LEHOTSKÁ BOLLOVÁReprezentatívnu časť svojej tvorby Vám pripravila pani Rozina Lehotská-Bollová, ktorá už mnohé roky žije a tvorí na Malokarpatskej vínnej ceste a ako jediná žila vo viacerých centrách tejto oblasti v Sv. Jure, Modre i Pezinku, v ktorých mala svoje pracovné i prezentačné ateliéry a jej tvorba predstavuje pohľady z uvedenej oblasti, ale i celého Slovenska, ktorého krásy i ľudia sú doménou jej diel.

Majster ÚĽUV Ján Granec, dlhodobo žijúci a tvoriaci v Pezinku, pôvodom zo Šenkvíc svojou vzácnou tvorbou vychádzajúcou z našich tradícii, ktorú obohatil o svoj osobitný výraz dosiahol najvyššiu úroveň profesionality a bol ocenený titulom Majster ÚĽUV. Je zakladajúcim členom Cechu keramikárov a pravidelne sa zúčastňuje výstav u nás i v zahraničí. Svoje skúsenosti odovzdáva ďalšej generácii svojim deťom i ďalším záujemcom o toto tradičné ľudové remeslo.

Malokarpatské emócie Mária Hanúsková a manžel OskarPodobne je to i s manželskými dvojicami keramikárov manželov Márie a Oskara Hanúskovcov z Pezinku. Sú zakladajúcimi a aktívnymi členmi Cechu keramikárov tvoriacich na Malokarpatskej vínnej ceste. Pripravili pre túto výstavu špeciálnu kolekciu keramiky i obrazov, ktoré predstavujú život a náročnú prácu vinohradníkov a vinárov. Vo svojich dielach prezentujú ľudové odevy, kroje z jednotlivých regiónov Slovenska, čo bolo ocenené na výstavách u nás i v zahraničí.

Na našej výstave sa prezentuje i mladý výtvarník, autor prác z oblasti grafiky, maľby i keramiky Andrej Frič, ktorý pôsobí ako pedagóg na ZUŠ v Pezinku. Úspešne vystavuje už niekoľko rokov a svoje zručnosti odovzdáva svojim žiakom.

Malokarpatské emócie Martin DzurekMartin Dzurek od roku 2004 spolupracuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) a v rámci svojho voľného času vedie výtvarnú dielňu pre zrakovo postihnutých. V roku 2009 založil výtvarnú skupinu SVETLO, ktorej členmi sú ľudia nevidiaci a so zrakovým obmedzením. V roku 2006 sa stal členom Umeleckej besedy Slovenska. Zúčastňuje sa na spoločných výstavných podujatiach, sympóziách, súťažných a tvorivých projektoch. V roku 2009 vyhral spoločne s Ing. arch. Danielom Bartošom 1. miesto v architektonicko-výtvarnej súťaži na vytvorenie pamätníka Martina Rázusa v Bratislave.

Prajem Vám príjemný zážitok s prehliadky tvorby našich autorov, ktorí Vám svoje diela pripravili s láskou i skromnosťou pre nich tak typickou.

Text: Peter RONEC, kurátor výstavy, foto: Martin Valo

Continue Reading

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články