Connect with us

Kultúra

Cinematik štartuje už tento štvrtok

Published

on

Už najbližší štvrtok 9. septembra štartuje piaty ročník medzinárodného filmového festivalu Cinematik Piešťany. Festival, ktorého dlhodobou stratégiou je orientácia na mladého filmového diváka s dôrazom na rozvíjanie jeho filmovej gramotnosti, tento rok vytvoril tiež platformu pre prezentáciu a propagáciu slovenského dokumentárneho filmu prostredníctvom novej súťažnej sekcie nazvanej CINEMATIK.DOC, seminárov a diskusných fór na tému dokumentárneho filmu.

SÚŤAŽNÉ SEKCIE:

MIESTO STRETNUTIA EURÓPA

Výkladnou skriňou každého festivalu je jeho súťažná sekcia. Cinematik prináša originálnu koncepciu hlavnej súťaže. V hlavnej súťažnej kategórii premietneme kolekciu najlepších európskych filmov vyrobených v rokoch 2009 a 2010, ktorá vznikla ako výsledok hlasovania európskych filmových kritikov.

[singlepic id=3437 w=350 h=240 float=left]Mladí kritici zostavili svoj vlastný rebríček najlepších európskych filmov za spomínané obdobie. Každému z filmov hlasovaním priradili body. Najlepšie filmy, ktoré vzišli z hlasovania, premietneme na festivale v rámci súťažnej sekcie MEETING POINT EUROPE. Film, ktorý získal najviac bodov, bude na konci festivalu vyhlásený za víťazný a získa hlavnú cenou festivalu Meeting Point Europe Award.

Ide o originálnu koncepciu zostavovania súťažnej sekcie, pretože filmy, ktoré sa dostali do záverečnej kolekcie, vybrali kritici až zo 16 európskych krajín (tento rok to boli Belgicko, Česká republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Holandsko, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Taliansko, Turecko a Veľká Británia). Rebríček najlepších filmov odzrkadľuje subjektívny pohľad mladých kritikov na európsku kinematografiu a zároveň zohľadňuje dianie na filmových scénach jednotlivých zastúpených krajín, ako i na medzinárodnej scéne. Sekcia je pod záštitou Medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI.

[singlepic id=3435 w=320 h=240 float=right]Súťažnú sekciu otvára francúzsko-belgický titul Amer režisérskej dvojice Hélene Cattet a Bruno Forzani, vnímaný aj ako ako pocta talianskym giallo hororom 60tych a 70tych rokov. K hororovému žánru sa svojim vlastným spôsobom priklonil aj Lars Von Trier a jeho Antikrist (Antichrist) ocenený na festivale v Cannes a Európskou filmovou akadémiou, nebude v súťažnej sekcii Cinematiku chýbať. Už pravidelným účastníkom súťaže je aj režisér Michael Haneke, držiteľ ocenenia Meeting Point Europe za rok 2006. Jeho aktuálne dielo Biela stuha (Das weisse Band – Eine deutsche Kindergeschichte), predstavuje nielen európsku ale celosvetovú filmovú špičku. Výlet do dedinky v protestantskom Nemecku tesne pred prvou svetovou vojnou, nasleduje animované dobrodružstvo Fantastického pána Lišiaka (Fantastic Mr. Fox) – v réžii Wesa Andersona. Príbeh 15 ročnej Mie, ktorej zmení život nový priateľ jej matky, nakrútila pod názvom Fish Tank režisérka a scenáristka Andrea Arnoldová.

[singlepic id=3443 w=320 h=240 float=left]O hlavnú cenu 5. ročníka Cinematiku zabojuje aj grécka dráma Psí zub (Kyodontas) režiséra Yorgosa Lanthimosa. Zoznámime sa v nej s rodinou žijúcou za vysokým plotom, bez akéhokoľvek vplyvu okolitého sveta. Ďalšou režisérkou v súťaži je Jessica Hausner a jej príbeh o zázračnom vyliečení a hľadaní novej životnej cesty s názvom Lurdy (Lourdes). Skoré ráno. Autobus vezie ôsmich vojakov na neznáme miesto. Medzi nimi je aj 20 ročný Drazen, ktorý nastúpil do armády len prednedávnom a má problémy zapadnúť. Dorazia na opustenú farmu v strede poľa – toľko úvod srbskej koprodukčnej drámy Obyčajní ľudia (Ordinary People) režiséra Vladimira Perisica. Na festivale v Cannes zapôsobilo aj pozoruhodné rumunské krimi o svedomí Policajný adjektív (Politist, adj.) režiséra Corneliu Porumboiua. Festivalovú sekciu uzavrie francúzsko-talianska krimi dráma z väzenského prostredia Prorok (Un Prophéte) v réžii Jacquesa Audiarda.

CINEMATIK.DOC

Súťaž slovenských celovečerných dokumentárnych filmov, premiérovaných v období od septembra 2009 do septembra 2010. Filmy v súťaži posudzuje medzinárodná porota filmových kritikov a tvorcov, ktorá udelí hlavnú cenu Film Europe Award za najlepší slovenský dokumentárny film roka. Medzinárodná porota to nebude mať ľahké, pretože osmička súťažných filmov je žánrovo mimoriadne pestrá a skutočne kvalitná.

Dobré ráno, Slovensko! (r. Martin Hanzlíček)

Dokumentárny film zobrazujúci domáci a politický vývoj v období od novembra 1989 po prvé parlamentné voľby v roku 1990.

Erotic Nation (r. Peter Begányi)

[singlepic id=3439 w=400 h=240 float=right]Hlavnú líniu filmu tvorí príbeh majiteľa prvého sex-shopu na Slovensku. Karol Raffay začal podnikať po novembrovej revolúcii. Raffay a jeho family sex biznis, rovnako ako demokratizujúce sa Slovensko, prechádzali vývojom, v ktorom dokument Erotic Nation nachádza paralely.

Hranica (r. Jaroslav Vojtek)

Po druhej svetovej vojne bola Zakarpatská Rus (východná časť Československa) pridelená vtedajšiemu Sovietskemu zväzu a novú štátnu hranicu, nakreslenú politikmi v Moskve, vytýčila nekompromisne Červená armáda. Československá obec Slemence mala tú smolu, že stála novej hranici v ceste.

Malý zúrivý Robinson (r. Tina Diosi)

Neobvyklý portrét tragicky zosnulého básnika Joža Urbana, ktorý počas svojho krátkeho života dokázal vlastnou tvorbou ovplyvniť spoločenské a kultúrne dianie na Slovensku. Predovšetkým však bol bohémom a rebelom, ktorý videl ďalej ako jeho generační súputnici.

Mesiac v nás (r. Diana Fabiánová)

Mesiac v nás je sviežim pohľadom na tabu, ktoré ovplyvňuje svet žien i mužov oveľa výraznejšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať. S humorom a iróniou odkrýva pravidlá „menštruačnej etikety“, ktoré dodnes kraľujú i v našej modernej spoločnosti.

Mongolsko – v tieni Džingischána (r. Pavol Barabáš)

[singlepic id=3441 w=320 h=240 float=left]Magická krajina, hľadajúca svoju súčasnú tvár v odkaze z 13. storočia, sa pod menom Pax Mongolika stala najväčšou ríšou, aká kedy uzrela svetlo sveta. Obávaná, preklínaná i obdivovaná – taká ako jej zakladateľ, za života nikdy neporazený vojvodca Džingischán.

Tri Biblie, dva osudy, jedna láska (r. Ján Šuda)

Dokumentárny film o knihárovi, ktorý viaže biblie, a jeho dcére, ktorej sa toto remeslo zapáčilo tiež. Jiří Fogl je autorom faksimile Kódexu gigas. Na samotnej realizácii spolupracoval s tímom kolegov z rôznych oblastí, ktorí mu pomáhali pri jeho zhotovení.

Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil (r. Dariusz Jabłoński)

Film Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil je výnimočným portrétom poľského dôstojníka Ryszarda Kuklińského, ktorý v období Studenej vojny odovzdal dôstojníkom CIA viac ako 40 000 strategických dokumentov Varšavskej zmluvy (vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu, vytvorené ako odpoveď na vznik NATO, existujúce od mája 1955 do konca júna 1991). Bol Kukliński zradcom alebo záchrancom Poľska?

Víťazný film získa hlavnú cenu Film Europe Award, spojenú s prémiou 1000.- EUR.

NESÚŤAŽNÉ SEKCIE:

REŠPEKT: NICOLAS WINDING REFN

[singlepic id=3444 w=320 h=240 float=left]Retrospektívna sekcia rešpekt bude tento rok venovaná jednému z najtalentovanejších a najinovatívnejších mladých dánskych režisérov súčasnosti – Nicolas Winding Refnovi. Tvorcovi filmov ako Bronson, Fear X, či trilógie Pusher.

DoKma: DÁNSKE DOKUMENTY

Prehľad toho najlepšieho, čo sa na poli dánskeho dokumentu vyprodukovalo za obdobie ostatných piatich rokov. Sekciu zostavuje programový riaditeľ jedného z najprestížnejších dánskych festivalov hraných filmov CPH: PIX Thure Munkholm, ktorý predtým dlhodobo pôsobil ako redaktor programu na významnom dánskom festivale dokumentárnych filmov CPH: DOX.

HORE DOLU PRÚDOM

Prehliadka divácky úspešných filmov, ocenených na medzinárodných filmových festivaloch a distribučné predpremiéry.

KINEMA CHOICE

[singlepic id=3440 w=320 h=240 float=right]Najlepšie filmy v slovenskej distribúcii v prvej polovici roku 2010 podľa redaktorov najpopulárnejšieho slovenského filmového serveru Kinema.sk.

CINEMATIK JR.

Sekcia pre najmenších Cinematikov.

ZVLÁŠTNE UVEDENIE

Filmy, ktoré sa nezmestili do jednotlivých sekcií, no divák by o ne nemal byť ukrátený.


Tohtoročný Cinematik aj v znamení dánskeho filmu

Cinematik ponúkne tento rok bohaté zastúpenie dánskej kinematografie, a to prostredníctvom dvoch nesúťažných sekcií, pripravených v spolupráci s Veľvyslanectvom Dánskeho kráľovstva v Slovenskej republike a Dánskym filmovým inštitútom.

Sekcia DoKma: Dánske dokumenty zostavená programovým riaditeľom jedného z najprestížnejších dánskych filmových festivalov (CPH: PIX) Thure Munkholm prinesie prehľad toho najlepšieho, čo sa na poli dánskeho dokumentu vyprodukovalo za obdobie posledných piatich rokov. Za všetky snímky z tejto sekcie spomeňme napríklad road movie Divoké srdcia o mladých ľuďoch z rovnomenného dánskeho „mopedového“ gangu, ktorí hľadajú osobnú slobodu, vlastnú identitu, uznanie a lásku. Dokument [singlepic id=3438 w=320 h=240 float=left]Mechanická láska rozpráva o vzájomnom vzťahu medzi robotmi a človekom; o ľuďoch majúcich blízko k umelej inteligencii. Pozornosti by v nijakom prípade nemal uniknúť držiteľ Veľkej ceny poroty za dokument na prestížnom festivale Sundance 2010. Film Červená kaplnka sledujúci cestu Bezškrupulózneho novinára a komikov za humorom v krajine, kde “končí každá zábava“ – v Severnej Kórei.

V znamení dánskej kinematografie bude na tohtoročnom Cinematiku aj retrospektívna sekcia Rešpekt. Nicolas Winding Refn je jedným z najtalentovanejších a najoriginálnejších mladých dánskych režisérov súčasnosti. Cinematik odpremieta v rámci sekcie venovanej tomuto výnimočnému tvorcovi s originálnou víziou všetky jeho celovečerné filmy. Nebude chýbať ani bonus v podobe dokumentu dánskej režisérky Phie Ambo Hráč o neľahkej situácii, do ktorej sa Refn a jeho najbližší dostali po nakrútení filmu Strach X.

Refn scenáristicky a režijne debutoval vo svojich 24 rokoch – dnes už bezpochyby kultovým – nekompromisným pohľadom do kodaňského podsvetia pod názvom Pusher (snímka sa o niekoľko rokov neskôr dočkala dvoch pokračovaní). Po tomto debute prišiel opäť so  štylizovanou, drsnou drámou Bleeder, ktorá získala prestížne ocenenia na medzinárodných filmových festivaloch po celom svete. Thriller Strach X je jeho prvým anglicky hovoreným filmom, kde si John Turturro zahral úlohu zamestnanca bezpečnostnej služby, zúfalo pátrajúceho po vrahoch svojej manželky. V roku 2008 nakrútil Refn film Bronson, sureálny životopis najznámejšieho britského väzňa – Michaela Petersona. Po Bronsonovi nasledoval zatiaľ jeho posledný film, metafyzická vikingská meditácia o objavovaní „nového sveta“ Valhalla Rising.

Čierne noci na Cinematiku 2010

Do tmavej noci bez mesačného svitu a hviezd ponorené ulice veľkomesta. Na mokrom asfalte sa lesknúce svetlá neónových vývesných štítov pochybných podnikov. Para stúpajúca spod kanálových príklopov a predmety vrhajúce pôsobivé tiene. Takto vyzerajúci svet si zrejme mnohí predstavia, keď sa povie film NOIR; svet zaľudnený rozorvanými drsnými mužmi s poznamenanou minulosťou, súkromnými detektívmi, zlodejmi, podvodníkmi, skorumpovanými policajtmi a v neposlednom rade tajomnými ženami.

Klasický film noir je doménou hollywoodskeho filmu štyridsiatych a päťdesiatych rokov a dodnes sa historici a teoretici úplne nezhodli na tom, či tento fenomén chápať ako samostatný žáner, alebo ako istý výrazný prúd v americkej kinematografií danej doby, zahŕňajúci mnoho žánrov. Samotný názov film noir (čierny film) pochádza od francúzskych kritikov, ktorí takto po druhej svetovej vojne ex post pomenovali celú plejádu filmov majúcich spoločné tematické aj štylistické motívy a spôsob rozprávania zdôrazňujúci subjektivitu hlavného hrdinu. Filmy noir vo svojej „najčistejšej“ podobe vychádzajú zväčša z kriminálnych trilerov a detektívok autorov takzvanej drsnej školy (Raymond Chandler, Dashiell Hammett, James M. Cain…). Ich príbehy často sledujú cynických a drsných mužských hrdinov zmanipulovaných a privedených až na cestu zločinu dvojtvárnou, zvodnou ženou. Takáto, všetky svoje ženské zbrane využívajúca promiskuitná žena sa stáva pre hlavného hrdinu osudovou (femme fatale) a neraz ho dovedie až k tragickému koncu.

[singlepic id=3436 w=320 h=240 float=right]Filmy noir predstavovali vo svojej dobe v kontexte vtedajšej hollywoodskej tvorby odvážnu prezentáciu sexuality, násilia, kriminality, sociálnych problémov a morálnej nejednoznačnosti. Priniesli témy ako odcudzenie v modernej (najmä mestskej) spoločnosti či sexuálna manipulácia a reflektovali množstvo aktuálnych problémov. V ich pochmúrnom ladení a príbehoch sa v priebehu rokov postupne odrážali problémy súdobej Ameriky (druhá svetová vojna, studená vojna, paranoidné hľadanie komunistov, strach z atómových zbraní a podobne).

V prípade mnohých diel nie je možné úplne striktne určiť, či ide o noir, alebo nie, a taktiež nemožno presne určiť začiatok a koniec takzvanej „čiernej série“ v americkej kinematografií. Podľa niektorých historikov môžeme označiť ako”čistý”  film noir zhruba 300 snímok. Ako počiatok „čiernej série“ sa zvykne označovať Maltézsky sokol Johna Hustona z roku 1941 a titul jej „oficiálneho zakončovateľa“ náleží  Wellesovmu Dotyku zla z roku 1958.

Film noir však žije ďalej. Jeho vplyv je dodnes mimoriadne silný a jasne viditeľný v tvorbe najrôznejších režisérov z celého sveta. Súčasné filmy pracujúce s tematickými, štylistickými a rozprávačskými postupmi klasických filmov noir a vzdávajúce im poctu označujeme ako neo noir. Diela spadajúce do tejto kategórie prezentujú charakteristické noirové postupy v zmodernizovanej podobe a zasadzujú ich príbehy a motívy do nových súvislostí i prostredí.

Cinematik tento rok predstaví v rámci sekcie Za hranicou kultu pozoruhodnú prehliadku neo-noirových diel. Bude im venovaná aj – už tradičná – sobotná filmová noc nazvaná NOC NEO NOIR.

Mimo iných neo noirov budú mať návštevníci Cinematiku možnosť vidieť americký film Zmiznutie (Brick) režiséra Riana Johnsona, ocenený na festivale Sundance, sledujúci príbeh inteligentného študenta Brendana pátrajúceho po svojej stratenej priateľke. O osudovú a nebezpečnú ženu pôjde aj v snímke Diabolská zvodkyňa (The Last Seduction) v réžii Johna Dahla. Stvárnila ju Linda Fiorentino ocenená Asociáciou newyorských filmových kritikov ako Najlepšia herečka. Neo noir zasadený do budúcnosti bude reprezentovať titul Franklyn (Franklyn) odohrávajúci sa v Británii ovládanej cirkvou. Originálnu rodinnú variáciu na film noir vo výbere zastúpi prelomový film Roberta Zemeckisa Kto obvinil králika Rogera? (Who Framed Roger Rabbit).

Filmové peklo na Cinematiku

„Oficiálne“ najhorší filmár všetkých čias, Ed Wood, sa stal duchovným otcom mnohých podobne nadšených a talentovaných tvorcov, vďaka čomu jeho odkaz stále žije a chtiac, i keď častejšie skôr nechtiac získava nových a nových pokračovateľov. Mnohí už asi tušia, že sekcia Filmové peklo predstaví diela, v ktorých rozprávačskej štruktúre sa  ohromujúce filmárske nedostatky – námetom a scenárom počnúc a končiac všetkými fázami postprodukcie –  menia na zábavné a miestami nezabudnuteľné prednosti.

[singlepic id=3442 w=320 h=240 float=left]Plán 9 z vesmíru (Plan 9 from Outer Space, 1959) je považovaný množstvom „opačných“ filmových rebríčkov za najhorší titul všetkých čias. Jeho tvorca Edward D. Wood, Jr. (1924-1978) vyprodukoval v priebehu päťdesiatych rokov niekoľko celovečerných filmov, ktoré však vďaka neskrývanému amaterizmu rýchlo zmizli z povrchu zemského. Avšak nie navždy. Po svojej smrti (na zlyhanie srdca následkom dlhoročného alkoholizmu) bol tento filmár znova objavený filmovými nadšencami hľadajúcimi zabudnuté kuriozity. Z Woodovej tvorby je najznámejší práve Plán 9 z vesmíru, nakrútený podľa „stopercentného“ skutočného svedectva o neúspešnom pokuse mimozemskej civilizácie ovládnuť Zem pomocou oživenia mŕtvych. Snímka je skutočne pozoruhodným mixom hororu a sci-fi.

Hviezdna zrážka (Starcrash, 1978) predstavuje Christophera Plummera a Davida Hasselhoffa (vo svojej prvej veľkej úlohe) v absolútne nepodarenom taliansko-americkom dobrodružnom sci-fi o galagtickom svete, ktorým „pláva“ vesmírna pašerácka loď riadená skromne odetou Stellou Star (Caroline Munro) a blonďavým hipisákom Aktonom (Marjoe Gortner). Ich nová misia znie:  vyslobodiť syna vládcu celej galaxie (úchvatný David Hasselhoff). Čakajú vás bitky na planéte Amazoniek alebo boj s pravekými ľuďmi. Space opera Hviezdna zrážka zostáva stále osviežujúcim zdrojom zábavy. Mimochodom, David uvažuje o remaku, čiže by ste si originál nemali nechať ujsť.

Mega žralok vs gigantická chobotnica (Mega Shark vs. Giant Octopus, 2009) – vlajková loď sekcie Filmové peklo. Produkčná spoločnosť Asylum má za sebou množstvo filmových delikátností (v auguste odpremiérujú svoju novinku Titanic 2), ale práve film Ace Hannaha je ich prvým titulom uvedeným v kinách. Kalifornské pobrežie podľahne teroru dvoch súperiacich obrovských prehistorických podmorských príšer. Lorenzo Lamas však vie čo robiť… Mega žralok vs gigantická chobotnica je považovaný za jeden z najlepších najhorších filmov dneška. Vraj išlo o zámer, čo je samozrejme celkom dobrá marketingová taktika.

Vstup na projekcie filmov zo sekcie Filmové peklo odporúčame len vnímavým filmovým labužníkom so zmyslom pre humor, ktorí vedia oceniť ozajstné filmové (ne)umenie!

PROGRAM FESTIVALU NA STIAHNUTIE NÁJDETE TU.

Continue Reading

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články