Connect with us

Kultúra

Džezovo-swingová speváčka Dáša Libiaková vymenila Bystricu za Piešťany

Published

on

Speváčka Dáša Libiaková, ktorá ako jedna z mála na Slovensku spieva aj tradičné džezové štandardy, sa opäť stala Piešťankou, a zároveň sa aktívne zapojila do miestneho hudobného života. Hoci 27 rokov žila v Banskej Bystrici, kde sa rozbehla i jej profesionálna kariéra, rozhodla sa vrátiť do mesta svojej mladosti a tvrdí, že zatiaľ ani na sekundu neoľutovala. V súčasnosti ju môžete počuť napríklad každú druhú stredu v Kursalone, kde vystupuje so zoskupením Swing Q.

IMG_0004S kapelou, ktorú tvoria piešťanskí nadšenci tejto muziky – Ján Moravec (klávesy), Majo Mišík (basa) pod vedením Jána Tataru (bicie), začala spolupracovať minulý rok. „Zavolali ma spievať Vizárovci (Vlado Vizár Band – pozn. red) na terase Kursalonu a bol tam aj Janko Tatara. Nepoznali sme sa osobne, ale prišiel za mnou a oslovil ma, či by som nemala chuť si s nimi zaspievať,“ hovorí Dáša Libiaková o tom, ako sa začala spolupráca so Swing Q.

„Je to pre mňa taký relax, prídem si sem oddýchnuť, odspievam si pesničky, ktoré mám rada. Vybrali sme repertoár, ktorý poznajú, urobili sme nejaké kompromisy. Najmä v lete na terase je to úžasné, veľmi sa mi páči atmosféra aj reakcie ľudí.“ Speváčka si vyskúšala už i pondelkové Jam Session v Art Jazz Gallery Kursalon, na ktoré si chodievajú zahrať džezmeni zo širokého okolia. „Tam som si mohla zaspievať zasa iný štýl skladieb,“ uviedla.

Foto: V. Hank, zdroj www.jazzpiestany.sk

Do Piešťan sa Dáša Libiaková rozhodla vrátiť potom, ako sa pred štyrmi rokmi rozviedla s manželom, ktorý pochádza z Banskej Bystrice. „Moje dcéry žijú v zahraničí, tak som sa rozhodla odísť z Bystrice a rozmýšľala som kam. Nakoniec mi vyšli Piešťany, žije tu moja sestra, brat zasa v Bratislave, chodila som sem na gymnázium, mám tu spolužiakov, priateľku zo strednej školy. Som tu zatiaľ pol roka, ešte som nebanovala ani sekundu. Čo bude ďalej, uvidím,“ vysvetľuje speváčka, ktorá sa swingu a jazzu roky venuje profesionálne a vystupovala spoločne aj so známym bubeníkom Jozefom „Dodom“ Šošokom, ktorý v Piešťanoch tradíciu džezu oživil a dlho udržiaval.

nbs„V Banskej Bystrici som žila 27 rokov a mala som šťastie na spoluprácu s muzikantmi, ktorí dnes patria medzi európsku špičku. Ešte v  roku 1993 sa Róbert Ragan, ktorý bol členom orchestra štátnej opery, ale miloval jazz, rozhodol založiť vlastnú kapelu. Keďže chceli mať aj speváčku, tak sme postupne začali budovať repertoár,“ spomína na svoje jazzové začiatky. „V Bystrici to džezové podhubie existovalo, boli tam starí páni džezmeni, väčšina hrávala v zahraničí, od nich sme aj trochu odkukávali.“

V tom období sa zoznámili s Dodom Šošokom a začali koncertovať spoločne, hrávali na festivaloch, v kluboch, na rôznych spoločenských akciách.  Venovali sa tradičným džezovým štandardám, neskôr začali robiť aj vlastné skladby, Robo Ragan napríklad napísal na jej CD titulnú pieseň Monogram, ktorú otextovala Bela Bérešová.

DSC07157NBS Trio pod vedením R. Ragana na Festivale Doda Šošoku. Foto: V. Hank

Pôvodných slovenských džezových skladieb pre speváčky nie je veľa, a tak sa Dáša venuje okrem jazzu aj bluesu či swingu.  „Pretože nie sú jednoduché. Niektoré zložil práve Robo Ragan alebo Klaudius Kováč. Skrátka v džeze to funguje skoro ako v opere,“ vysvetľuje umelkyňa. „Existuje štandardný repertoár, hudobníci si povedia iba tóninu alebo tempo, rytmus, v ktorom ich budú hrať. Môže sa hrať jedna skladba ako balada, aj ako blues, alebo ako aj vo veľmi rýchlom tempe. Niekedy sa stane, že keď až na konci oznámia, o akú skladbu išlo, tak sa ľudia v publiku čudujú – toto bola ona? Veď ju poznám, ale sa mi na ňu nepodobala. Lenže jazz je aj o tej voľnosti, i keď sa hrajú štandardy, každý sa snaží do nich vložiť aj niečo zo seba.“

IMG_0001Sama seba hodnotí ako pesničkárku, spieva tradičné skladby od bluesu, swingu a jazzu z americkej éry 20-tych až 50-tych rokov minulého storočia interpretiek ako Billie Holiday, Bessie Smith, Ella Fitzgerald, Sarah Vaughn…, až po súčasné skladby napríklad od Diany Krall. „Mám rada celý rad speváčok a spevákov a hudobníkov počnúc Billie Holiday, Sarah Vaughn, ale objavujem aj stále nové a nové, menej známe skladby a interpretov. A zisťujem, že aj u nás na Slovensku rastie spoločnosť mladých džezových speváčok, občas si nájdem ich videá na You tube,“ prezrádza speváčka, ktorú si najbližšie môžete prísť vypočuť do Kursalonu sa kapelou Swing Q v stredu 23. marca od 19,30 h.

Dáša Libiaková (1958) spolupracovala s rôznymi hudobnými zoskupeniami, swingu a jazzu sa začala venovať od roku 1993. O päť rokov neskôr sa pripojila k zoskupeniu, ktoré dnes nesie názov Nothing but swing (NBS) pod vedením Roberta Ragana, s ktorým koncertovala prakticky po celom svete (Poľsko, Rakúsko, Česká republika, Kanada atď ) v jazzových kluboch či na festivaloch. Jej posledným vlastným albumom je spomínaný Monogram, ktorý vydala v roku 2006. NBS Trio v súčasnosti tvorí Klaudius Kováč (1976) – klavír, Róbert Ragan (1963) – kontrabas, Peter Solárik (1977) a patria medzi interpretov, ktorí sa už viackrát predstavili na džezových piatkoch v Art Jazz Gallery Kursalon.

-ad-, foto: A. Drahovská, V. Hank, archív D. Libiakovej

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články