Connect with us

Kultúra

Cinematik vzdá hold Wojciechovi Smarzowskému. V súťaži Meeting Point Europe tiež udelí cenu pre európsky film roka

Published

on

Vo svojich filmoch hovorí o korupcii, mamone, alkoholizme, vojne aj pedofílii. Kontroverziu, ale aj mimoriadny divácky záujem vyvolal predovšetkým svojou zatiaľ poslednou snímkou Klér (Clergy, 2018), na ktorú si do kín v Poľsku zašlo až 5 miliónov divákov. Wojciech Smarzowski, jeden z najvýraznejších poľských filmových tvorcov súčasnosti, bude aj v hľadáčiku 15. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Uctí si ho v sekcii Rešpekt premietnutím sedmičky jedinečných snímok z jeho filmografie.

Osud troch katolíckych kňazov pred časom spojili tragické udalosti, pri ktorých len o chlp unikli smrti. Odvtedy sa každoročne stretávajú, aby si toto výročie pripomenuli, a to celkom tradične a svetsky – bezbrehou pijatikou. Tentokrát však pri tejto príležitosti spustia lavínu celkom nových udalostí, ktoré ich postavia pred ďalšie životné skúšky.

Wojciech Smarzowski vo filme Klér (Kler, 2018) na príbehu trojice rozdielnych zástupcov katolíckej cirkvi odhaľuje celý rad ohavností a znepokojivých tajomstiev, ktoré sa podľa neho za zatvorenými dvermi kláštorov a farností budú odohrávať až dovtedy, kým im spoločnosť nedokáže otvorene čeliť.

„Je dôležité hovoriť o tom, ako cirkev zametá určité veci pod koberec,” povedal Smarzowski v rozhovore pre iDnes. „Cirkev je svätá, ale tvoria ju hriešni ľudia. Klér je predovšetkým o ľuďoch, nie o viere.“ Hoci uvedenie snímky v silne katolíckom Poľsku sprevádzalo množstvo kontroverzie, v domácich kinách sa napokon stala najnavštevovanejším titulom roka a získala množstvo ocenení.

Wojciech Smarzowski pôvodne študoval kameru a dlho sa živil tvorbou reklám a hudobných videoklipov. Jeho celovečerným debutom bola až Svadba (Wesele, 2004), čierna komédia o bezhraničnej posadnutosti peniazmi, ktorá sa odohráva na bujarej svadbe dcéry dedinského boháča. Ten sa v snahe zapôsobiť na ženícha zaplieta s miestnym gangstrom a dostáva sa do nebezpečného kolotoča úplatkov, úskokov a protislužieb. Film získal okrem viacerých domácich ocenení aj Špeciálne uznanie z MFF Karlove Vary.

Smarzowského nasledujúci film Temný dom (Dom zły, 2009) má detektívnu zápletku. Odohráva sa v drsnom prostredí bieszczadských hôr a jeho temnú atmosféru ešte podtrháva zasadenie do prelomu 70. a 80. rokov, časov komunistickej Poľskej ľudovej republiky. Cinematik uvedie aj snímky Dopraváci (Drogówka, 2012), dôvtipný triler o siedmych policajtoch, ktorých zasiahne tragická smrť jedného z nich, a U strážneho anjela (Pod Mocnym Aniołem, 2014), drámu o spisovateľovi, ktorý stále hlbšie prepadá alkoholizmu.

Sedmičku titulov z retrospektívy Wojciecha Smarzowského uzavrie dvojica historických snímok. Ružena (Róża, 2012) sa odohráva v lete roku 1945, keď bývalý vojak oslobodzovacej armády Tadeusz prichádza do domu vdovy po nemeckom dôstojníkovi. Tá ho spočiatku odmieta, potrebuje však jeho ochranu, a tak sa dvojica z úplne odlišných svetov začne zbližovať. Volyň (Wołyń, 2016) sa odohráva ešte skôr – v roku 1939, tesne pred vypuknutím 2. svetovej vojny. Hlavnou hrdinkou je Zosia, ktorú aj napriek láske k ukrajinskému mladíkovi rodičia vydajú za starého vdovca Macieja. Osudy hrdinov sa prepletajú, keď Macieja po neúspešnej vojenskej výprave zajmú Ukrajinci.

Meeting Point Europe je hlavná súťažná sekcia Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Cena je určená najlepšiemu európskemu filmu za uplynulý rok a o víťazovi rozhoduje porota zložená z medzinárodných filmových kritikov.

Súťažná sekcia nesmie chýbať ani v programe 15. ročníka festivalu. Už tradične prinesie pestrý výber snímok z programov a súťaží najväčších zahraničných festivalov, ale tiež zopár menej známych filmov, ktoré si však pozornosť nezaslúžia o nič menej.

K najzvučnejším titulom v tohtoročnej sekcii Meeting Point Europe určite patrí španielsko-francúzsko-luxemburský Až príde oheň (O que arde, 2019) – príbeh mladého podpaľača, ktorý sa vracia z väzenia do pokojného stereotypu vidieckeho života. Jedného dňa sa však oheň opäť rozhorí… Francúzsky režisér Oliver Laxe s filmom získal množstvo prestížnych ocenení vrátane Ceny poroty Un Certain Regard z festivalu v Cannes.

Práve v Cannes minulý rok bodoval aj film Dlhaňa (Dylda, 2019) ruského režiséra Kantemira Balagova. Odohráva sa v bezútešnom prostredí povojnového Leningradu, kde sa dvojica mladých žien pokúša znovuobjaviť zmysel života v troskách rozbombardovaného mesta.

A do tretice sa v hlavnej súťaži Cinematiku z programu MFF Cannes objaví aj švédsky koprodukčný film Kým sa tancuje (And Then We Danced, 2019) Levana Akina. Emocionálna dráma v temperamentnom rytme tradičných gruzínskych tancov sleduje osud zakázanej lásky v prostredí, ktorému vládnu dogmy a predsudky.

Návnada (Bait, 2019) je autorským debutom britského filmára Marka Jenkina, ktorý sa okrem réžie a scenára podpísal aj pod jeho hudbu, kameru či strih. Nekompromisná čiernobiela dráma pozýva do Cornwallu, kde tradičné rybárstvo ustupuje masovému turizmu. V hlavnej úlohe je Martin, rybár bez člna, ktorý novému svetu vyhlasuje tichú vojnu. Snímka bodovala na udeľovaní cien BAFTA aj Britských nezávislých filmových cien.

V sekcii Meeting Point Europe ďalej Cinematik uvedie aj akčnú španielsko-estónsku sci-fi komédiu Ježiš ti ukáže cestu k diaľnici (Jesus Shows You the Way to the Highway, 2019) vťahujúcu diváka do bizarnej pasce virtuálnej reality; rakúsky dokument Zem (Erde, 2019), ktorý podmanivým spôsobom odhaľuje mieru zásahov človeka do tváre našej planéty, alebo lesothský film Toto nie je pohreb, toto je zmŕtvychvstanie (This is Not a Burial, It’s a Resurrection, 2019), ktorý dáva do kontrastu nové a staré, smrť a zrodenie na pozadí boja dedinčanov proti výstavbe vodnej nádrže.

V hlavnej súťažnej sekcii nebude chýbať ani česko-slovensko-ukrajinská sugestívna vojnová dráma nakrútená na 35mm film Pomaľované vtáča (2019) v réžii Václava Marhoula. Francúzsku kinematografiu zastúpi snímka ocenená na festivale v Cannes Bedári (Les misérables, 2019) debutujúceho režiséra Ladj Ly.

Zdroj: Tlačová správa – MFF Cinematik Ilustr. foto: Marek Szold

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články