Connect with us

Kultúra

Cinematik schladí diváka. Čím?

Published

on

Cinematik schladí diváka výberom nórskych filmov a prierezom tvorby Joachima Triera. Prináša však ďaleko viac. Neoddeliteľnou súčasťou piešťanského festivalu sú dve súťažné sekcie. Cinematik.doc venovanú domácej dokumentárnej tvorbe už organizátori predstavili. Hlavnou súťažnou sekciou je Meeting Point Europe, v ktorej trinásty ročník Cinematiku predstaví výber jedinečných filmov. Záštitu nad sekciou prebrala Medzinárodná federácia filmových kritikov FIPRESCI.

Prvou z vybraných snímok je novinka poľského režiséra Pawla Pawlikovského Studená vojna (Zimna wojna). Poľského tvorcu pozná aj slovenský divák. Jeho čiernobiely film Ida, ktorý získal v roku 2014 cenu Americkej filmovej akadémie za Najlepší zahraničný film, bol uvedený v tom istom roku aj v našich kinách. Rovnakému farebnému ladeniu ostáva Pawlikovski verný aj v Studenej vojne. V centre príbehu stojí dvojica milencov, ktorí sú predurčení k tragickým životným udalostiam. Vizuálne silná melodráma na pozadí turbulentných historických udalostí sa dohráva v kulisách Varšavy, Berlína a Paríža. Za snímku, ktorej dominuje pôsobivá hudba, si Pawlikovski z ostatného festivalu v Cannes odniesol cenu za réžiu.

Sekcia prináša aj srbský film Náklad (Teret), ktorý je príbehom šoféra dodávky Vlada v čase, keď Srbsko ohrozujú jednotky NATO. Vlada má dopraviť neznámy náklad z Kosova do Belehradu. Vďaka Meeting Point Europe si diváci budú môcť pozrieť aj psychodrámu Striedavá starostlivosť (Jusqu’à la garde). Režisérsky debut herca Xaviera Legranda hovorí o rozbitom manželstve, v centre ktorého stojí spoločný syn Julien, ktorý sa stáva rukojemníkom alebo prostredníkom v rukách dospelých, najmä agresívneho otca. Hrdinom ďalšieho z vybraných filmov – talianskeho titulu Dogman – je Marcello. Marcello sa stará o miestne psy. Spriatelí sa s bývalým boxerom Simonem, ktorý terorizuje celé susedstvo. Aby si Marcello udržal svoju hrdosť, pod tlakom sa upne k nečakanej pomste. Film známeho režiséra Mattea Garroneho uvedie Cinematik v slovenskej premiére.

Zoznam filmov dopĺňa aj snímka Thelma režiséra Joachima Triera, ktorému venuje Cinematik v tomto roku zvláštnu sekciu. Thelma je mladé, zmätené a nábožensky založené dievča, ktoré sa snaží zaprieť svoje city ku kamarátke, ktorá je do nej zamilovaná. A nie sú to len city, ktoré trápia hlavnú hrdinku príbehu. Francúzska novinka argentínskeho provokatéra Gaspara Noého Climax sa zamýšľa nad zmyslom života a smrti a divákov zavedie do podmanivého a vášnivého vizuálneho sveta. Cinematik uvedie film v slovenskej premiére.

K ďalším filmom z ponuky patrí gruzínska dráma Hrozná matka (Sashishi deda) od režisérky Any Urushadzeovej. Film zobrazuje päťdesiatničku Manane, ktorá stojí pred veľkou dilemou – rodina, alebo jej vášeň pre písanie, ktoré roky potláčala. Biografická hudobná rusko-francúzska snímka Leto, ktorá sa taktiež nachádza vo festivalovej sekcii, sa nostalgicky vracia do osemdesiatych rokov minulého storočia, do Leningradu, kde slávi úspechy dobová populárna kapela s názvom Kino. Novinka režiséra Kirilla Serebrennikova bola uvedená v hlavnej súťažnej sekcii festivalu v Cannes.

Koprodukčná talianska dráma Šťastný Lazzaro (Lazzaro felice) rozpráva o mladom dobrosrdečnom Lazzarovi, ktorý je až tak dobrý, že si ľudia myslia, že je mentálne postihnutý. Snový príbeh si z tohtoročného festivalu v Cannes odniesol Cenu za najlepší scenár, ktorý napísala sama režisérka Alice Rohrwacherová.
Každý rok sa festival venuje filmom a filmovým tvorcom konkrétnej krajiny. Tento rok predstaví sekciu Nórsko pod lupou. V sekcii nájdeme aj drámu režiséra Kristoffera Borgliho DRIB – o performance umelcovi Amirovi, ktorý sa venuje stand-upu. Film sa začína v momente, keď sa o jeho kontroverzné vystúpenia začne zaujímať reklamná spoločnosť z Los Angeles. Protagonistom filmu Drevorubač (Hoggeren), režiséra a scenáristu Jorunna Myklebusta Syversena, je krehký Anders, ktorý sa práve nasťahoval na malú odľahlú farmu po svojich zosnulých rodičoch. Túži byť sám a v prírode. Dni trávi bezdôvodným stínaním stromov. Minulosť, ktorú vytesňuje, ho však dobehne.

Sekcia prináša aj hororovo ladenú mysterióznu drámu uvedenú na festivale v Toronte – Údolie tieňov (Skyggenes dal) od Jonasa Matzowa Gulbrandsena o malom chlapcovi, ktorý sa vydáva na cestu to tajomného lesa, ako aj snímku odpremiérovanú na minuloročnom Berlinale – Z balkónu (Fra balkongen). Režisér Ole Giæver v nej pozoruje svet zo svojho balkónu na predmestí nórskej metropoly Oslo. Zamýšľa sa nad zmyslom svojej existencie. Dráma režiséra Erika Skjoldbjærga Pyroman (Pyromanen) je nakrútená podľa skutočných udalostí z roku 1978. V okolí dediny na juhu Nórska horia lesy a stavby. Zapaľuje ich devätnásťročný Dag, ktorý sa márne snaží zapadnúť medzi kamarátov doma či v práci. Požiar je preňho jedinou príležitosťou, kedy sa cíti sebaisto. Observačný dokument režisérky Margreth Olinovej – Detstvo (Barndom) sa zameriava na spoločné detské hry a svety pozorujúc deti v konkrétnej škôlke počas jedného roka. Dramédia Svet čaká (Verden venter) rozpráva o troch švédskych herečkách, ktoré pracujú ako čašníčky počas leta v nórskom hlavnom meste. O réžiu a scenár tejto nórsko-švédskej koprodukcie sa postarala Mariken Halleová.

Okrem sekcie Nórsko pod lupou sa aktuálny ročník festivalu Cinematik zameriava na tvorbu nórskeho režiséra Joachima Triera. Na úvod uvádza jeho krátky film Procter. V popredí filmu stojí muž, ktorý si ide počas pracovnej doby prezliecť nohavice a pri svojej bytovke zbadá horiace auto s mŕtvym mužom. Sekcia prináša tiež melancholickú drámu Repríza (Reprise). Jej hrdinami sú priatelia a mladí bujarí spisovatelia Erik a Phillip, ktorých sny sa narušia nečakanou výzvou. Tento debut si odniesol Cenu za réžiu z 41. Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. V sekcii Joachima Triera festival uvedie aj drámu Hlasnejší ako bomby (Lauder Than Bombs) o výstave známej vojnovej fotografky Isabelle Reedovej, v hereckom podaní Isabelle Huppert. Na výstave, ktorá sa odohráva tri roky po jej predčasnej smrti, sa objavia nečakané a dlho skrývané tajomstvá.

Každoročne sa na Cinematiku môžete tešiť aj na filmy sekcie Kinema choice, ktorá tentokrát prináša šesť filmových drám. V osobitej, severskou mytológiou opradenej snímke Hranica (Gräns) sa zoznámime so samotárskou colnou úradníčkou Tinou, ktorá má mimoriadne čuchové schopnosti. Tina si však vytvorí veľmi zvláštny vzťah k svedkovi v prípade, ktorý vyšetruje. Réžie sa ujal iránsko-švédsky tvorca Ali Abbasi. Festival uvedie aj novinku enfant terrible svetového filmu, dánskeho režiséra Lars von Triera, Jack stavia dom (The House That Jack Built). Film sleduje počas dvanástich rokov sériového vraha Jacka. Zameriava sa najmä na jeho minulosť a na to, ako sa z Jacka postupne stáva zabijak.

Ďalšou z vybraných snímok bude opätovne novinka. Tentoraz film dvojnásobného držiteľa Oscara za cudzojazyčný film – iránskeho režiséra Asghara Farhadiho. Jeho španielsko-francúzska mysteriózna dráma Všetci to vedia (Todos lo saben) sa sústreďuje na Lauru, ktorá sa vracia do svojho rodného mestečka neďaleko Madridu. Prichádza na svadbu svojej sestry, na ktorej sa postupne odkrývajú tajomstvá z minulosti. Kinema choice prináša aj drámu Prevýchova Cameron Postovej (The Miseducation of Cameron Post) o mladej pubertiačke, ktorú rodičia posielajú do tábora, aby ju umravnili. Tento kresťanský tábor si dáva za úlohu účastníkov uzdraviť z homosexuality. Jedným z filmových vrcholov sekcie bude aj belgická dráma Girl režiséra Lukasa Dhonta. Spracoval príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa narodilo do nesprávneho tela.

13. MFF Cinematik sa uskutoční tradične v Piešťanoch v dňoch od 11. do 16. septembra 2018.

Akreditácie na festival Cinematik si môžete zakúpiť už dnes na stránke www.cinematik.sk.

TS Cinematik

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články