Connect with us

Kultúra

Cinematik privíta slávneho portugalského filmára a premietne to najlepšie z európskych filmov

Published

on

Medzinárodný filmový festival Cinematik tento rok v sekcii Pod lupou upriamuje pozornosť na portugalskú kinematografiu. A práve z Portugalska pochádza aj jeho hlavný hosť, oceňovaný režisér a scenárista João Pedro Rodrigues. Filmárovi, ktorého snímky pravidelne uvádzajú najprestížnejšie festivaly sveta, Cinematik vzdá poctu v samostatnej sekcii Rešpekt. Diváci v nej budú môcť vidieť všetkých päť celovečerných filmov z jeho filmografie. João Pedro Rodrigues prijal osobné pozvanie na 14. ročník Cinematiku, ktorého návštevníci sa v rámci programu budú môcť zúčastniť aj na jeho master class.

João Pedro Rodrigues sa narodil v roku 1966 v Lisabone. Najskôr študoval biológiu a túžil sa stať ornitológom. Napokon ho však od tohto zámeru odlákala láska k filmu, ktorý vyštudoval na Lisabonskej filmovej škole. Začínal experimentálnymi krátkometrážnymi snímkami, na konte má aj niekoľko dokumentov. Hlavnú líniu jeho filmografie však tvoria celovečerné hrané snímky, ktoré sa úspešne vyhýbajú stereotypom aj žánrovým škatuľkám.

Vo svojich filmoch detailne skúma ľudské túžby a vášne, ktoré často hraničia až s absolútnou posadnutosťou. Svojich hrdinov sa nebojí prezentovať v bizarných situáciách ani v nelichotivom svetle – napokon, viac než o prvoplánové sympatie usiluje o hĺbku, intenzitu a individualizmus. Poznávacími znameniami jeho filmov je odvážna práca s nahotou a svojský symbolizmus. Nezriedka sa tiež v jeho filmoch objavujú témy homosexuality
i transsexuality.

Vo svojej prvej celovečernej snímke O Fantasma (Prízrak / Phantom, 2000) Rodrigues sleduje mladého smetiara Sergia, ktorý odmieta náklonnosť kolegyne a miesto toho prepadá túžbe po inom mužovi. V neutešených reáliách temných nočných ulíc divák postupne preniká do hĺbky Sergiových fetišov a sleduje, ako sa jeho sexuálny záujem mení na nebezpečnú posadnutosť. Film mal premiéru na MFF Benátky, kde bol nominovaný na Zlatého leva.

Vo svojom druhom filme s názvom Odete (Two Drifters, 2005) režisér sleduje príbeh ženy, ktorá sa po smrti suseda votrie do jeho rodiny predstierajúc, že s nebohým čaká dieťa. V Rodriguesovom hľadáčiku je tentokrát najmä hystéria, ktorá hlavnú hrdinku postupne celkom ovládne. Film uviedli a špeciálnym uznaním Cinémas de Recherche ocenili v Cannes.

Film Morrer Como Um Homem (Zomrieť ako chlap / To Die Like a Man, 2009) je portrétom starnúcej hviezdy lisabonských travesty show. Na pozadí ľúbostných, zdravotných a rodinných problémov hlavnej hrdinky sa film stáva svojským podobenstvom, ktoré kombinuje prvky melodrámy, fantasy aj muzikálu. Titul premietli v sekcii Un certain regard na festivale v Cannes.

Snímka A Última Vez Que Vi Macau (Vlani v Macau / The Last Time I Saw Macao, 2012), ktorú s Rodriguesom spolurežíroval João Rui Guerra de Matta, je zas multi-žánrovým experimentom s nádychom ázijskej exotiky. Mozaika autentických spomienok vo filme ožíva v originálnej kombinácii dokumentárnych záberov a naratívneho voice-overu.

Zatiaľ posledným celovečerným filmom, ktorý João Pedro Rodriges dokončil je O Ornitólogo (Ornitológ, / The Ornithologist, 2016). Ako napovedá už názov, film má čiastočne autobiografickú povahu. Nehovorí však o skutočnom živote filmára, ale o tom, ako mohol vyzerať, ak by sa na dôležitej životnej križovatke vydal iným smerom. Hlavným hrdinom je ornitológ, ktorý na výprave za ohrozeným druhom vtáka nečakane nastúpi na cestu vnútorného prerodu. Okrem iného film tiež parafrázuje príbeh Svätého Antona Padovského, rodeného Lisabončana, a poodhaľuje pred divákom krásu najodľahlejších portugalských oblastí.

Meeting Point Europe

Jednou z divácky najobľúbenejších sekcií Cinematiku je hlavná súťaž hraných filmov Meeting Point Europe. Združuje výber toho najlepšieho, čo za ostatný rok vyprodukovali európske kinematografie podľa hlasovania 17 filmových kritikov a kritičiek zo 17 európskych krajín. Záštitu nad sekciou prebrala Medzinárodná federácia filmových kritikov FIPRESCI.

Tento rok je vo výbere napríklad aj svieža autobiografická dráma britskej filmárky Joanny Hogg The Souvenir (2019). Vo filme, ktorým sa ako hlavný motív tiahne nevyrovnaný ľúbostný vzťah mladej študentky filmu, stvárnili ústrednú dvojrolu matky a dcéry skutočná matka s dcérou – Tilda Swinton a Honor Swinton-Byrne. Snímka mala úspešné uvedenia na tohtoročných festivaloch Sundance, kde získala hlavnú cenu a Berlinale.

Ďalším pozoruhodným filmom v tejto sekcii je dráma Dirty God (Špinavý Boh, 2019), s ktorou holandská filmárka Sacha Polak navštívila Sundance aj filmový festival v Rotterdame. Zachytáva mladú matku, ktorá sa pokúša usporiadať si život po tom, ako ju surový útok kyselinou navždy poznačil jazvami na tvári, tele aj duši.

Zombi Child (2019) je francúzska mysteriózna dráma, ktorá divákom poodhalí tajomstvá karibských voodoo rituálov v príbehu, kde sa prelína minulosť so súčasnosťou. Film nakrútil Bertrand Bonello, režisér snímok Saint Laurent a Nocturama. Jeho novinka mala svetovú premiéru v rámci Director’s Fortnight v Cannes a patrí k filmom, ktoré na Slovensku ako prví budú môcť vidieť práve návštevníci Cinematiku.

Štipku absurdity, ale tiež fantázie a originality zas do súťaže vnesie Diamantino (2018) Gabriela Abrantesa a Daniela Schmidta. Bláznivá groteska o futbalovej hviezde, ktorá po potupnom zlyhaní na ihrisku hľadá stratený talent aj osudovú lásku, bola nominovaná na Európsku filmovú cenu pre najlepšiu komédiu.

Jedným z najprekvapivejších titulov v súťaži Meeting Point Europe je bezpochyby koprodukčný triler Monos (2019) Alejandra Landesa – intenzívny vizuálno-hudobný zážitok z prostredia Amazonského pralesa, kde sa skupinka detských povstaleckých vojakov poverená neobvyklou úlohou posúva za tenkú hranicu nevypočítateľnej anarchie. Film pozbieral množstvo prestížnych festivalových cien, medzi nimi aj špeciálnu cenu poroty z amerického Sundance. O brazílskom režisérovi sa hovorí ako o vychádzajúcej hviezde latinskoamerickej kinematografie, o ktorej ešte určite bude počuť.

O cenu sa na Cinematiku bude uchádzať aj dráma z prostredia hybridného vojenského konfliktu Donbass (Donbas, 2018) Sergeja Loznicu. Bieloruský režisér je známy najmä svojimi štylizovanými dokumentmi o kľúčových míľnikoch histórie krajín niekdajšieho východného bloku. Tentokrát prichádza s fiktívnou, hoci realitou veľmi nápadne inšpirovanou kolážou života v jednom z najvypätejších regiónov na súčasnej mape Európy.

Festival uvedie aj dôležitú novinku Françoisa Ozona Grâce à Dieu (Z milosti Božej / By The Grace of God, 2019), ktorá nekompromisne odkrýva ohavný prípad zneužívania detí katolíckym kňazom vo francúzskom Lyone. Porota Berlinale film ocenila Strieborným medveďom.

Prísľubom silného filmového zážitku je aj At Eternity’s Gate (Pri bráne večnosti, 2018), životopisná dráma o Vincentovi van Goghovi z dielne Juliana Schnabela, režiséra snímok Basquiat či Skafander a motýľ. Hlavnú rolu vo filme stvárnil Willem Dafoe a vyniesla mu hereckú trofej z Benátok aj oscarovú nomináciu.

Jediným zástupcom žánru sci-fi v tejto sekcii je filozofická dráma High Life (2018) režisérky Claire Denis s Juliette Binoche a Robertom Pattinsonom v hlavných úlohách. A desiatku súťažných filmov uzatvára The Favourite (Favoritka, 2018), originálny portrét kráľovnej Anny, poslednej stuartovskej panovníčky Británie. Film Yorgosa Lanthimosa má na konte Strieborného leva z Benátok aj Oscara a Zlatý glóbus pre Oliviu Colman v hlavnej úlohe.

14. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční v dňoch 10. až 15. septembra 2019 v Piešťanoch. Akreditácie sú do 31. augusta k dispozícii za zvýhodnené predpredajové ceny na stránke www.cinematik.sk.

TS

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články