Connect with us

Kultúra

Cinematik prináša tie najlepšie filmy, niektoré určite nepremeškajte

Published

on

Medzinárodný filmový festival Cinematik je každoročne plný množstvom kvalitných titulov. Jeho 11. ročník nebude preto výnimkou. Program tohtoročného festivalu obsahuje 91 filmov rozličných žánrov, mapujúcich rôzne prostredia a natočených pre rozmanité cieľové skupiny. Každý z nich prináša divákom pútavú tému ako aj jej inovatívne spracovanie. Predstavíme vám tie, ktoré by ste určite mali stihnúť vidieť.

12990968_1078963715476425_2407230912480408268_n

Súťažná sekcia Meeting Point Europe prináša výber najlepších európskych filmov minulého roka, ktorý zostavili európski filmoví kritici a festivaloví dramaturgovia. K najpozoruhodnejším titulom tejto sekcie určite patria filmy Oheň na mori, Toni ErdmannRodinný film. Francúzsky 107 minútový dokument režiséra Gianfranca Rosiho Oheň na mori spracováva stále aktuálnu tému utečencov. Protagonistom snímky je malý chlapec žijúci na ostrove v Stredozemnom mori, kam denne prichádza na malých a tesných plavidlách mnoho mužov a žien z Afriky s nádejou na slobodu vo vysnívanej Európe. Víťazná snímka na Berlinale 2016 kladie do reálneho ale aj symbolického kontrastu bežný život domáceho obyvateľstva a neustále napätie ľudí na úteku. Podobne pútavú tému prináša aj dramatická komédia nemeckej režisérky Maren Ade Toni Erdmann (Distribučný projekt spoločnosti Film Europe).

Príbeh o komplikovanom vzťahu otca a dcéry vzbudil na tohtoročnom festivale v Cannes nezvyčajný záujem, ako aj kontroverzné ohlasy u divákov. Mnohí film favorizovali na Zlatú palmu. Dlhej minutáže sa netreba obávať, pretože príbeh neúnavného vtipkára a starostlivého otca, ktorý sa snaží priblížiť ku svojej dcére vás jednoznačne vtiahne. Zaujímavým filmovým počinom je Rodinný film v réžii slovinského režiséra Olma Omerzu  nakrútený v československej koprodukcii. Omerzu pred troma rokmi výraznejšie zaujal filmom Příliš mladá noc. Vo svojej najnovšej snímke rozpráva, ako dve dospievajúce deti naložia s nečakane nadobudnutou slobodou, keď sa ich rodičia rozhodnú brázdiť oceán. Režisérovi sa opätovne podarilo zobraziť čisté a autentické ľudské vzťahy so živou rodinnou atmosférou.

Dokumentárna súťažná sekcia festivalu, adekvátne pomenovaná Cinematik.doc, prináša originálne pôsobivé dokumentárne snímky. Medzi najzaujímavejšie snímky so silnou výpoveďou a témou možno zaradiť Sloboda pod nákladom, Para nad riekou a 5 October. Nový film Pavla Barabáša znova dokazuje, že cestopisné dokumenty je možné natáčať pútavo a zanietene. Sloboda pod nákladom umožňuje divákom sa vcítiť do nedocenenej práce vysokohorských nosičov v prekrásnej scenérii Vysokých Tatier. Hudobný dokument Para nad riekou, ktorému dominuje jazzová hudba, je zasa spoločným česko-slovenským dielom režisérov Filipa Remundu a Roberta Kirchhoffa. Dokument zaznamenáva osudy troch hudobníkov, ktorí emigrovali z bývalého Československa, aby v zahraničí urobili veľkú kariéru. Sláva je však krehká a podobne ako para býva aj pominuteľná. Kontemplatívny film z pera slovenského významného fotografa Martina Kollára necháva nazrieť do duše i chorobou poznačeného tela režisérovho brata, ktorý sa rozhodol putovať, bilancovať a rozmýšľať. Všetko smeruje k 5. októbru, na kedy je stanovený deň život ohrozujúcej operácie.the-nightmare-before-christmas

Dobrodružstvá baróna Prášila je krásnou rozprávkou o barónovi, ktorý sa rád vystatuje s neuveriteľnými príhodami, ktoré (vraj) zažil. Spomenutý fantazijný film Terryho Gilliama z roku 1988 možno nájsť vo festivalovej sekcii Za hranicou kultu: Fantázie, ktorá prináša osem podobne originálnych snímok plných predstavivosti a imaginácie. Aj keď sa ďalšia snímka sekcie Lovec trolov žánrovo radí k mystifikačným pseudodokumentom, je taktiež plná fantazijných postavičiek a mytologických monštier. Trojica študentov, ktorá sa vydáva do Nórskych hôr natáčať film o pytliakovi, v lese naďabí na Hansa. Podivný Hans však v noci poľuje na čosi o mnoho nebezpečnejšie. V sekcii dostáva priestor aj animovaný japonský film Princezná Mononoke Rozprávkový príbeh o strete človeka s mocnou prírodou nesie vo svojom centre aj príbeh lásky princa Ašitaku a princeznej Mononoke, ľudského mláďaťa vlčej bohyne Moro. Kúzelný film s dokonalou ručnou animáciou patrí ku skvostom žánru anime.

Tohoročná festivalová sekcia Rešpekt sa venuje retrospektíve nemeckého filmového velikána Wima Wendersa. Vo výbere z režisérovej tvorby možno uvidieť napríklad menej známy dokument z roku 1989 Zápisky o mestách a oblečení, ktorý zaznamenáva rozhovor režiséra s japonským módnym návrhárom Jodžim Jamamotom. Spolu uvažujú o kreatívnom procese, ako aj o vzťahu medzi mestami a o filme v digitálnom veku. Wendersov široký záber reprezentuje dnes už kultová snímka Americký priateľ, adaptovaná podľa románu Patricie Highsmith Ripleyho hra. V žánrovo hypnotickej snímke filmu noir hlavný hrdina filmu Jonathan, presvedčený, že umiera, dostáva nečakanú a nebezpečnú ponuku. V retrospektíve samozrejme nemôže chýbať jeden z režisérových najznámejších a najoceňovanejších filmov Nebo nad Berlínom. Meditatívno-poeticko-alegorická snímka o anjeloch, ktorí sú vo vojnou poznačenom Berlíne pripravení rovnako načúvať myšlienkam a trápeniam smrteľníkov, ako im aj pomáhať. Za všetky získané ceny spomeňme aspoň Cenu pre najlepšieho režiséra z roku 1987 z festivalu v Cannes.Der-Nachmahr

Okrem Wima Wendersa sa tohtoročný Cinematik venuje aj mladým nemeckým filmárom, ktorých najnovšie filmy sú zaradené v sekcii Nemecko pod lupou: Rozlúčka so včerajškom (Germany Magnified: Farewell to Yesterday). Medzi ôsmimi premietanými snímkami spomeňme film Agnes, režiséra Johannesa Schmida, ktorý si na Max Ophüls Preis 2016 odniesol cenu pre najlepšiu začínajúcu herečku. Snímka rozpráva príbeh spisovateľa Waltera a študentky fyziky Agnes, ktorých milostné vzplanutie ústí do tragickej dohry. Podobne pútavou je aj snímka My, netvori  režiséra Sebastiana Ko, ktorá bola uvedená na festivale v Toronte v roku 2015. Paul a Christine majú problematickú dospievajúcu dcéru Sarah, ktorá rozrušená rozchodom svojich rodičov je schopná urobiť temer všetko. Pri snahe zatajiť zločin dcéry si rodina opätovne nachádza k sebe cestu. Kontroverznú tému prináša film Heil v réžii Dietricha Brüggermanna, ktorý sa sústreďuje okolo uznávaného spisovateľa afro-nemeckého pôvodu a skupiny neonacistov.

Sekcie Rešpekt: Wim Wenders a Nemecko pod lupou: Rozlúčka so včerajškom sú organizované v spolupráci s Goethe Institutom Bratislava.

Filmy významných režisérov prináša rok čo rok aj sekcia organizovaná v spolupráci s portálom Kinema.sk pomenovaná Kinema Choice. Do sekcie je zaradená najnovšia snímka amerického režiséra nezávislého filmu Jima Jarmuscha Paterson. Hlavným hrdinom je mladý vodič autobusu, ktorý popri rutinnom živote píše básne. Sekcia obsahuje aj novinku francúzskeho režiséra Bruna Dumonta Ospalá zátoka s jeho typicky absurdným humorom. Kinema Choice nezabudla ani na quebeckého režiséra Xaviera Dolana a do svojho zoznamu zaradila jeho ostatný film Je to len koniec sveta ocenený aj na festivale v Cannes. Mladý spisovateľ vracajúci sa po dvanástich rokoch domov oznamuje svojej rodine, že umiera. Typická výzva na city, pred ktorými neuhnete.

Stretnutie filmových distribútorov

V stredu 15. septembra poobede sa uskutoční stretnutie distribútorov postsocialistických krajín. Za okrúhlym stolom budú filmoví distribútori z Českej republiky, Poľska, Rumunska a Slovenska diskutovať o tom, akú funkciu plní v súčasnom filmovom priemysle filmová distribúcia a akým výzvam čelí v digitálnej ére.  Hlavným partnerom stretnutia je francúzska spoločnosť Wide Management a jej iniciatíva Eye on Films, MFF Cinematik je jedným z 51 svetových filmových festivalov, ktoré sú jej členmi.

11. MFF Cinematik sa uskutoční tradične v Piešťanoch v dňoch od 13. do 18. septembra 2016.

-Tlačová správa MFF Cinematik-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články