Connect with us

Kultúra

Cinematik premietne festivalové hity aj filmy s príchuťou optimizmu

Published

on

Medzinárodný filmový festival Cinematik tento rok po prvýkrát uvedie novú filmovú sekciu Cesty slávy. Predstaví desiatku oceňovaných festivalových filmov, ktorých cesty slávy sa už začali a na Cinematiku budú mať svoje pokračovanie. Ďalšiu množinu jedinečných filmových zážitkov prinesie sekcia Nádej – dramaturgický výber snímok nabitých optimizmom, ktoré sa divákov pokúsia presvedčiť o tom, že to s tým našim svetom ešte predsa len nie je úplne márne.

Výnimočný výber titulov v sekcii Cesty slávy kladie dôraz na obsahovú zaujímavosť, ale aj filmové spracovanie. Otvára ho snímka Portrait de la jeune fille en feu (Portrait of a Lady on Fire / Portrét ženy v plameňoch, 2019) francúzskej filmárky Céline Sciamma, ktorá získala na festivale v Cannes cenu za najlepší scenár aj ocenenie Queer Palm. Historická dráma nás zavedie do druhej polovice 18. storočia, na malebný bretónsky ostrov, kam je hlavná hrdinka snímky Marianne vyslaná, aby namaľovala svadobný portrét budúcej nevesty Héloise. Tá sa však do dohodnutého manželstva vôbec nehrnie a miesto toho sa stále viac zbližuje práve s Marianne.

Víťazom Zlatej palmy v Cannes sa tento rok stala juhokórejská čierna komédia Gisaengchung (Parasite / Parazit, 2019) a ani ona nemôže v programe Cinematiku chýbať. Režisér Pon Džun-ho vo svojej formálne aj obsahovo vyšperkovanej novinke zachytil tragikomickú snahu chudobnej rodiny parazitovať na zlatom živote úspešného biznismena. Film má vtip, napätie aj hlbší sociálny rozmer, ale predovšetkým je to strhujúca zábava s potenciálom osloviť aj širšie divácke masy.

Cenou za najlepšiu réžiu v Cannes tento rok ovenčili bratov Jeana-Pierra a Luca Dardennovcov, majstrov filmového realizmu, za drámu Le Jeune Ahmed (Young Ahmed / Mladý Ahmed, 2019). Je o dospievajúcom moslimovi, ktorý sa ocitá na križovatke svetských radostí a náboženských ideálov. Film je štúdiou mladej duše na pokraji extrémistického činu, ktorý je ľahké odsúdiť a takmer nemožné pochopiť.

Aj ďalšie z filmov v tejto sekcii nastúpili na svoju cestu za slávou práve v Cannes. Rumunský režisér Corneliu Porumboiu priniesol krimi komédiu La Gomera (The Wistlers, 2019), ktorá diváka zavedie na hornatý kanársky ostrov, po ktorom je pomenovaná. Hlavným hrdinom je skorumpovaný rumunský policajt, ktorý sa usiluje oslobodiť z väzenia istého mafiánskeho obchodníka. Ak však chce svoju misiu dokončiť, musí sa najskôr naučiť gomerský dialekt plný charakteristického syčania a popiskovania.

Islandská dráma Hvítur, hvítur dagur (A White, White Day / Biely, biely deň, 2019) režiséra Hlynura Pálmasona je o mužovi zákona, ktorý sa po smrti manželky pustí do pátrania po jej tajomstvách. A pravá sicílska gangsterka Il Traditore (The Traitor / Prvý zradca, 2019) Marca Bellochia, zase oživuje skutočný príbeh Tommasa Buscettu, prvého člena Cosa Nostry, ktorý porušil posvätnú Omertu a poslal tak do väzenia stovky svojich zločineckých kumpánov.

Neštítia sa vám ani naturalistickejšie filmové zážitky? V tom prípade si nenechajte ujsť trilerovú drámu Fatiha Akina Der goldene Handschuh (The Golden Glove / U zlatej rukavičky, 2019), ktorý mal svetovú premiéru v hlavnej súťaži na festivale Berlinale. Je to surový portrét zvráteného násilníka, ktorý si svoj hnev a frustráciu vybíja na prostoduchých návštevníčkach svojej obľúbenej krčmy. Dráma prešpikovaná obraznými, ale aj metaforickými ohavnosťami okrem iného poodhaľuje odvrátenú stránku takzvaného Nemeckého hospodárskeho zázraku v 50. rokoch minulého storočia.

Psychologický triler The Lodge (Chata, 2019) rakúskej režisérskej dvojky Severin Fiala a Veronika Franz divákov Cinematiku zavedie do odľahlej horskej chaty, kde začne mladú ženu dobiehať jej minulosť členky samovražednej sekty. Vo filme, ktorý mal premiéru na americkom festivale nezávislých filmov Sundance, si zahrali Richard Armitage, Alicia Silverstone a Riley Kenough.

Christina Hendricks, Sienna Miller a Aaron Paul zase stvárňujú hlavné postavy v dráme American Woman (Americká žena, 2019) Jaka Scotta. Je príbehom ženy, ktorá vychováva svojho vnuka po tom, ako jej dcéra bez stopy zmizla. Film mal svetovú premiéru na IFF Toronto.

Desiatku filmov v sekcii Cesty slávy uzavrie najnovší film Woodyho Allena A Rainy Day in New York (Daždivý deň v New Yorku, 2019). V mozaike klasických allenovských konverzácií na pozadí Veľkého jablka si tentokrát zahrali Timothée Chalamet, Rebecca Hall aj Elle Fanning.

Nenechajte si ujsť sekciu Nádej

Ak vás pri sledovaní aktuálneho spoločensko-politického diania prepadajú čierne myšlienky, určite si nenechajte ujsť filmy v sekcii Nádej. Hoci pokrývajú pestrú paletu žánrov a tém, spája ich schopnosť objavovať svetlo aj na konci tých najtmavších tunelov, a tak z nich divák môže načerpať pozitívnu energiu a optimizmus aj pre seba.

Pod hlavičkou tejto sekcie sa predstaví napríklad aj otvárací film Cinematiku Where’d You Go Bernadette (Kam si zmizla, Bernadette, 2019) Richarda Linklatera. Cate Blanchett v ňom stvárňuje ženu, ktorá po rokoch stagnácie opäť nachádza vlastnú kreativitu, odvahu a ambície. Alebo tiež najnovší film Agnieszky Holland Mr. Jones (2019), životopisná dráma o waleskom novinárovi, ktorý pomohol demaskovať utópiu stalinského Ruska, keď ako prvý západný svet informoval o jeho hladomore. Film o zabudnutom hrdinovi, ktorý inšpiroval aj literárnu tvorbu Georga Orwella, mal svetovú premiéru v hlavnej súťaži na Berlinale a zahrali si v ňom James Norton a Peter Sarsgaard.

Do sekcie Nádej sa dostala aj americká komédia Late Night (2019). Emma Thompson v nej ako slávna moderátorka bojuje s fenoménom genderovej korektnosti, ktorý sa znenazdajky obrátil proti nej. Humor sa nesie aj nemecko-azerbajdžanským filmom The Bra (Podprsenka, 2018). Je štylizovanou parafrázou na klasickú Popolušku, v ktorej kráľovský palác vystriedal vlak a črievičku nahradila stratená modrá podprsenka.

Hraný debut rakúskeho dokumentaristu Andreasa Horvatha Lillian (2019) je originálnym road-movie o mladej Ruske, ktorá prešvihla platnosť svojich amerických víz, a tak sa rozhodne prejsť naspäť domov naprieč celým americkým kontinentom pešo. A téma putovania je kľúčová aj pre komédiu I Love My Mum (Milujem svoju mamu, 2018), v ktorej sa matka a syn akýmsi nedopatrením dostanú z Londýna až do Maroka, a to dokonca len v pyžamách. Ich púť domov sa stane príležitosťou napraviť krivdy, ktoré voči sebe pociťujú. A Cinematik je zase príležitosťou stretnúť naživo režiséra tejto snímky – katalánsky filmár Alberto Sciamma bude totiž jedným z festivalových hostí.

Sekciu Nádej dopĺňajú ruská existenciálna dráma Kislota (Acid / Kyselina, 2018), ktorá vykresľuje pátranie dvadsiatnikov z rozvrátených rodín po zmysle vlastných životov; ekvádorský triler La Mala Noche (The Longest Night / Zlá noc, 2019) s hlavnou hrdinkou, ktorá sa snaží vymaniť zo siete obchodu s unesenými ženami; a nórsky dokument The Men’s Room (2018) o členoch speváckeho zboru, ktorý sa musí popasovať s prípravami na najväčšie vystúpenie svojej kariéry a zároveň s blížiacou sa smrťou svojho dirigenta.

14. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční v dňoch 10. až 15. septembra 2019 v Piešťanoch.

TS FF Cinematik

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články