Connect with us

Kultúra

Cinematik: Premiéry nových slovenských filmov, ale aj mimoriadnych festivalových noviniek

Published

on

Aktuálny ročník filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch premietne aktuálny výber slovenskej kinematografie (v minoritnej aj v majoritnej koprodukcii) v pravidelnej sekcii Čo dom dal.

Premiérovou novinkou v sekcii bude snímka Nina Juraja Lehotského, ktorá mala svetovú premiéru na tohtoročnom festivale v Karlových Varoch. Najnovšie si ju do programu vyhliadol aj filmový festival v kanadskom Toronte. Lehotský rozpráva príbeh dvanásťročnej Niny. Ninin svet sa jej rozpadá pred očami, rodičia sa rozvádzajú. Nina im nerozumie a cíti sa opustená a oklamaná. Jej jedinou istotou sa stáva plávanie, ktoré ju upokojuje a nahrádza všetko, čo jej doma chýba. Keď je zrazu Ninina účasť na plaveckých pretekoch ohrozená, rozhodne sa pre radikálny krok.
Na divákov čaká aj svetová premiéra nového slovenského poviedkového filmu DOGG, štvorice režisérov Slávo Zrebný, Vilo Csino, Enrik Bistika a Jonáš Karásek. Štyri poviedky, ktorých základom sa stala jedna  z najčastejšie sa prejavujúcich ľudských emócií – strach. Strach z viditeľného aj neviditeľného, jeho schopnosť morfovať sa do stále nových tvarov.
Vo svetovej premiére bude uvedený aj dokument Tisíckrát Jááánošííík alebo zrod legendy režiséra Juraja Štepku. Tvorcovia štylizovaného filmového hraného dokumentu sledujú takmer polstoročný trpko-smiešny osud hry a divadla od premiéry v Radošine v roku 1970 až po poslednú inscenáciu Jááánošííík po tristo rokoch. Film rozpráva o neľahkom desaťročnom schvaľovaní inscenácie v čase normalizácie, ale aj o následnom diváckom i kritickom prijatí, o radosti z hrania a dlhoročnom prepojení legendárneho divadla so svojimi divákmi.
V Piešťanoch budú mať diváci možnosť zhliadnuť aj aktuálneho víťaza karlovarského festivalu, českú poetickú snímku Křižáček, tiež v slovenskej premiére. Nový film Václava Kadrnku spracováva romantickú báseň Jaroslava Vrchlického Svatojanský křižáček. Hrdinom historickej road movie je otec (Karel Roden), ktorý hľadá svojho strateného syna. Snímke dominuje minimalizmus a vizuálne pôsobivý obraz.
V sekcii uvedie festival aj drámu Out, ktorá v tomto roku reprezentovala domácu kinematografiu na festivale v Cannes. Režisér Gyorgy Kristóf rozpráva príbeh Ágostona, rodinne založeného päťdesiatnika,ktorý sa vydá na cestu po východnej Európe v zúfalej snahe nájsť si prácu a splniť si sen – chytiť veľkú
rybu.
Festival premietne tiež posledný film českého režiséra Jana Němca Vlk z královských vinohrad, ktorý sa spomienkovo vracia k dávnejšej návšteve Němca na festivale v Cannes v roku 1965 a jeho následných problémoch pri príchode do rodnej krajiny. Mladého Jana si zahral český herec Jiří Mádl a režisérovo alter ego stvárnil Karel Roden, ktorý je aj rozprávačom príbehu. Názov filmu zámerne pripomína snímku Marina Scorseseho Vlk z Wall Street.

Ďalším pôsobivým titulom v sekcii Čo dom dal bude dokumentárna esej Kupónová privatizácia. Film režiséra a scenáristu Martina Kohouta popisuje známe udalosti ekonomickej transformácie z deväťdesiatych rokov minulého storočia v bývalom Československu. Zameriava sa na „preslávenú“ metódu prerozdelenia majetku, ktorá sa stala jadrom transformácie, ale aj následných rozporov.

V aktuálnom ročníku nájdeme na Cinematiku aj špeciálnu sekciu Rešpekt Special, plnú zaujímavých filmov. V sekcii sa predstavia najnovšie filmy tvorcov, ktorí cenu Rešpekt získali na niektorom z minulých ročníkov piešťanského festivalu. Sekcia uvedie štvoricu filmov, dva z nich dokonca v slovenskej premiére. Prvým zo štvorice filmov je hudobný dokument Jota de Saura od kultového
Carlosa Sauru, v ktorom režisér rozjíma nad tradičným tancom a hudbou svojej domoviny. Ďalším titulom je francúzsko-belgická snímka Saint Amour. Režisérske duo Benoît Delépine a Gustave Kervern rozpráva príbeh otca a syna, ktorí sa vyberú na vidiecky festival po vinnej ceste v taxíku.
Sekcia Rešpekt Special prinesie aj zatiaľ posledný film Nicolasa Windinga Refna Neon Demon. Hrdinkou snímky je mladé dievča Jesse, ktoré sa rozhodne stať sa modelkou. Jej mladosť a dravosť
však otvára konkurenčný priestor, kde sa stretáva s ostatnými, po kráse závislými modelkami, ktoré sú pre svoj vzhľad ochotné urobiť takmer hocičo. Ako posledný film je vo výbere zaradená čiernobiela dráma francúzskeho režiséra Françoisa Ozona Frantz z obdobia tesne po prvej svetovej vojne. Hlavná postava, mladá Nemka, oplakáva svojho mŕtveho snúbenca. Vo Francúzsku však stretáva záhadného muža, ktorý na hrob jej snúbenca nosí kvety. Ich spoločné stretnutie im zmení životy.
12. ročník Cinematiku v spolupráci so známym filmovým portálom Kinema.sk prináša opakovane silnú a rôznorodú sekciu, výstižne pomenovanú Kinema choice. Festivalový tím do výberu zaradil filmy, ktoré boli ocenené na svetových prestížnych festivaloch nielen samotnou porotou, ale tešili sa aj záujmu divákov.
Popri iných festival uvedie nový film režiséra Andreja Zvjaginceva Bez lásky (Neľubov), ktorý mal premiéru na tohtoročnej súťaži filmového festivalu v Cannes a získal Cenu poroty. Ruský tvorca
naposledy zaujal snímkou Leviatan, ktorá pojednávala o boji jednotlivca voči nespravodlivému systému. Za svoje dielo získal viacero ocenení, medzi inými napríklad Zlatý glóbus za najlepší zahraničný film. Aj tentoraz si Zvjagincev vybral silnú tému. Príbeh sa sústreďuje na manželský pár v kríze. Ich prebiehajúce rozvodové konanie naruší zmiznutie syna, ktorý sa vytratil počas jednej z ich vypätých hádok. Manželia musia svoje osobné spory dať zrazu bokom. Aby svoju ratolesť našli, sú nútení sa opäť
spojiť do jedného tímu.
Ďalším silným titulom, ktorý divákom predstaví tohtoročný Cinematik, bude víťaz v kategórii najlepší film na tohtoročnom festivalu v Berlíne. Maďarský film O tele a duši (A Teströl és Lélekröl) režisérky Ildikó Enyedi rozpráva nekonvenčnú love story dvoch rôzne postihnutých ľudí. Jedným z nich je starnúci
finančný riaditeľ a druhou mladá a plachá kontrolórka kvality mäsa. Obaja postupne zisťujú, že sa im  snívajú rovnaké sny – uprostred zasneženého lesa sú laňou a jeleňom. Krehká tenká čiara medzi realitou a snom, medzi telom a dušou. Jednu z hlavných postáv filmu si zahrala slovenská rodáčka Alexandra
Borbély.
Nemenej pôsobivý odkaz prinesie dokument Sergeia Loznitsu Austerlitz. V Európe stále jestvujú miesta, ktoré svojou vlastnou existenciou pripomínajú bolestné spomienky na holokaust. Snímka staticky  pozoruje návštevníkov bývalého koncentračného tábora, ako sa na pietnom mieste správajú, ako fotia samých seba, ako sa smejú, rozprávajú. Dejiny sa menia. Snímka spolu s divákmi hľadá odpovede, či to nie je už len turistická atrakcia, či sa zmenila ľudská podstata a čo vlastne na týchto miestach hľadáme. Film uvedie Cinematik v slovenskej premiére.
Pravidelná súčasť Cinematiku prinesie aj novinku velikána svetovej kinematografie Michaela Hanekeho. Bude to slovenská premiéra jeho najnovšieho filmu Happy End. Dráma popisuje rodinu, žijúcu vo francúzskom mestečku Calais počas prebiehajúcej utečeneckej krízy. Film sa dá čítať ako voľné pokračovanie Hanekeho ostatného filmu Láska. Hlavná postava Georges (Jean-Louis Trintignant) sa po smrti svojej manželky presťahoval ku svojej rodine, kde žije ďalej svoj život. Centrom príbehu je však mladá Eve, vnučka domáceho pána a jej pohľad na svet. Časť filmu je preto nasnímaná modernejšie, na mobilný telefón.

-TS-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články