Connect with us

Kultúra

Cinematik ponúkne množstvo premiér

Published

on

Pätnásty ročník medzinárodného filmového festivalu Cinematik bude doslova nabitý titulmi, ktoré ešte slovenskí diváci v kinách nemohli vidieť. Bez výnimky to bude platiť pre snímky v sekcii Cesty slávy reflektujúcej filmy, ktoré svoju „cestu slávy” započali na niektorom z najväčších filmových festivalov sveta. V duchu premiér sa ponesie aj sekcia Nádej. Zameriava sa na filmy nabité optimizmom a pozitívnymi odkazmi, ktoré sa teraz hodia azda viac, než kedykoľvek predtým.

I keď filmový svet počas uplynulého roka musel oželieť nejedno dôležité podujatie či premiéru, skvelých filmov sa stihlo i tak urodiť viac než dosť. Presvedčiť sa o tom už o necelé dva týždne môžete v Piešťanoch na Medzinárodnom filmovom festivale Cinematik. Pod hlavičkou programovej sekcie Cesty slávy prinesie atraktívny výber nových titulov, ktoré zarezonovali už aj na niektorom z najprestížnejších svetových festivalov. Pred slovenským publikom sa z nich ešte nepremietal ani jediný.

Francúzsko-belgický film Slalom (Slalom, 2020) debutujúceho režisérky a scenáristky Charlène Favier bude mať na Cinematiku dokonca jedno z celkom prvých uvedení na svete. Film sa dostal do oficiálneho výberu tohtoročného nerealizovaného festivalu v Cannes. Snímka ponúka príbeh pätnásťročnej Lyz (mimoriadne talentovaná Noée Abita), ktorá sa pod vedením nekompromisného trénera Freda (v podaní Jérémieho Reniera) má stať profesionálnou lyžiarkou. Tvrdý tréning však nie je len fyzickou záťažovou skúškou, ale aj spúšťačom znepokojivého vzťahu medzi starším mužom a citovo nezrelým dievčaťom.

Španielsko-francúzska psychologická dráma Matka (Madre, 2019) Rodriga Sorogoyena mala premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, odkiaľ si jeho hlavná herecká predstaviteľka Marta Nieto odniesla cenu Orizzonti. V snímke stvárnila matku, ktorá sa po rokoch vracia na miesto, kde zmizol jej šesťročný syn. Stretnutie s mladíkom, ktorý sa mu nápadne podobá, spustí lavínu nečakaných udalostí.

Z Benátok na Cinematik prichádza aj snímka Kým sa skončí leto (Babyteeth, 2019) – austrálska režisérka Shannon Murphy to so svojím debutom dotiahla až do hlavnej súťaže o Zlatého leva a získala viacero vedľajších ocenení. Rodinná dramédia je originálnym príbehom lásky medzi umierajúcou Millou (Eliza Scanlen) a feťákom Mosesom (Toby Wallace). Vo filme sa stretáva bezstarostnosť mladosti s mrazivou, ale v istom zmysle aj oslobodzujúcou blízkosťou smrti.

A do tretice z benátskeho programu do Piešťan mieri aj hviezdne obsadená dráma Pravda (La vérité, 2019), v ktorej známy japonský režisér Hirokazu Kore’eda s hereckou výpomocou Catherine Deneuve, Juliette Binoche a Ethana Hawkea rozpráva príbeh starnúcej herečky a jej dospelej dcéry, ktoré sú pod tlakom náhody donútené rekapitulovať svoj komplikovaný vzťah a hľadať si k sebe nanovo cestu.

Dánska rodinná dráma Perfektne normálna rodina (En helt almindelig familie, 2019) mala premiéru na tohtoročnom festivale v Rotterdame. Je príjemne odľahčeným, avšak rozhodne nie povrchným rozprávaním o rodine, v ktorej sa otec cíti byť ženou. Jeho premena dáva zabrať najmä jednej z jeho dcér. Ako sa zmieriť s tým, že prichádza o otca a zároveň získava „druhú mamu”? Mimoriadne citlivý a precízny ponor do duší nakrútila a napísala holandská režisérka Malou Reymann.

Bacurau (Bacurau, 2019) je multižánrový unikát, ktorý diváka zavedie do najzapadnutejšieho kúta Brazílie, kde berú obyvatelia vykorisťovanej osady spravodlivosť do vlastných rúk. Originálna snímka režisérskej dvojky Kleber Mendonça Filho a Juliano Dornelles na pozadí bizarných, chvíľami priam magicko-realistických udalostí vracia silu do rúk marginalizovaným a zaznávaným. Na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes si za to vyslúžili Cenu poroty.

A práve v Cannes mal svetovú premiéru aj Malý Joe (Little Joe, 2019) sci-fi dráma rakúskej režisérky Jessicy Hausner, v ktorej sa objav magickej rastliny prinášajúcej šťastie postupne mení z požehnania na prekliatie. Thajsko-írsky film Jaskyňa (Nang Non, 2019), ktorý prvýkrát uviedli na festivale v Pusane, zase pripomína skutočnú udalosť z roku 2018, pri ktorej trinásťčlenný futbalový tím na dlhé dva týždne uviazol v útrobách zatopenej jaskyne. Drámu využívajúcu štylizované dokumentárne postupy nakrútil Tom Waller.

Pestrý výber snímok, ktoré sa stretli v programovej sekcii Nádej, pochádza z najrôznejších kútov sveta, zahŕňa rôzne žánre a rozmanité, neraz ťažké a bolestivé témy. Ako však naznačuje už názov sekcie, spája ich optimizmus a “feel-good” emócia, ktorú si v ideálnom prípade divák odnesie z kinosály so sebou. Aj pre filmy v sekcii Nádej platí, že ich práve na Cinematiku budú môcť diváci vidieť v slovenskej premiére.

Nádej nie je len názvom celej sekcie, ale aj jedného z jej filmov (Håp, 2019). Hlavnými hrdinami drámy nórskej režisérky Marie Sødahl sú Anja a Tomas, pár v strednom veku s početnou rodinou vlastných aj osvojených detí, ktorí tvárou v tvár Anjinmu smrteľnému ochoreniu prehodnocujú vlastné manželstvo. Film mal svetovú premiéru na festivale v Toronte a ústrednú dvojicu si v ňom zahrali Andrea Bræin Hovig a Stellan Skarsgård.

Na palubu! (À l’abordage, 2020) je úsmevné road-movie z Francúzska, v ktorom sa spolujazda trojice rozdielnych mladíkov zmení na nečakané dobrodružstvo v kulisách prázdninového kempu. Každý z hrdinov si so sebou „na palubu“ prinesie svoje problémy, v bezstarostnej letnej atmosfére sa ale aj ten najťažší z nich dá účinne nariediť slnkom, náhodnými stretnutiami a nezištným priateľstvom. Titul francúzskeho režiséra a scenáristu Guillaume Braca si z tohtoročného Berlinale odniesol Čestné uznanie poroty FIPRESCI.

Sprievodca prežitím v New Yorku (The Kindness of Strangers, 2019) dánskej režisérky Lone Scherfig je príbehom Clary (Zoe Kazan), ktorá sa na úteku pred násilným manželom ocitne s dvoma synmi na ulici. I keď sa situácia zdá byť bezvýchodisková, náhodné stretnutia ukážu, že aj tie najťažšie problémy dokáže vyriešiť šťastná náhoda a elementárna ľudskosť. Podobnej situácii musí čeliť aj Rose, hrdinka hudobnej drámy Žltá ruža (Yellow Rose, 2019). Mladá Filipínka žijúca v Texase má jediný sen – stať sa country hviezdou. Keď však jej matku zadrží imigračná polícia, ostáva na svoje plány, ale aj nie vždy práve priateľský svet navôkol sama. Hudobnú drámu nakrútila ako svoj prvý hraný titul filipínsko-americká dokumentaristka Diane Paragas.

Vo filme Posledný Vermeer (The Last Vermeer, 2019) debutujúceho producenta Dana Friedkina, ožíva príbeh údajne najúspešnejšieho podvodníka s umením všetkých čias – Hana van Meergrena (stvárnil ho Guy Pearce), ktorý počas druhej svetovej vojny vytiahol milióny z vačkov nacistických pohlavárov túžiacich obohatiť sa o slávne umelecké diela. Keď sa po vojne ocitne pred súdnym tribunálom, má posednú príležitosť dokázať, kým vlastne je: kolaborantom, oportunistom, alebo snáď hrdinom?

Trpko-sladkú príchuť má snímka Family Romance, LCC (Family Romance, LLC, 2019) Wernera Herzoga. Slávny nemecký filmár v nej približuje japonský biznis s ilúziou opätovných stretnutí v rodinách, ktoré prišli o svojho blízkeho. Vo filme sa prelína realita s fikciou, a to nie len formálne ale aj dejovo. Film mal svoju premiéru na minuloročnom festivale v Cannes.

Dráma Zabudnutí (Zabuti, 2019) nás zase zavedie na východnú Ukrajinu, kde sa učiteľka Nina (Maryna Koshkina) musí v okupovanom Luhansku prispôsobovať novým pomerom. Keď však má príležitosť pomôcť osirelému tínedžerovi, ktorého zatkli za vyvesenie ukrajinskej vlajky, neváha preň riskovať vlastný život. Naliehavý, druhý celovečerný film ukrajinskej režisérky a scenáristky Darii Onyshchenko.

Sekciu Nádej uzavrie litovsko-írska dráma Zámok (Pilis, 2020), v ktorej sa trinásťročná speváčka Monika v ceste za svojím vysnívaným vystúpením nezastaví pred zákazmi pragmatickej matky ani únosom vlastnej babičky. Druhý celovečerný film ambicióznej litvianskej režisérky a scenáristky Liny Lužytė. Festival Cinematik uvedie túto novinku medzi prvými na svetovej festivalovej mape.

Len v týchto dvoch sekciách predstaví tohtoročný Cinematik filmy až deviatich režisérok z deviatich krajín.

Zdroj: Tlačová správa MFF Cinematik

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články