Connect with us

Kultúra

Cinematik nezabúda na prvotiny tvorcov svetového formátu ani na najmenších návštevníkov festivalu

Published

on

Blížiaci sa 11. ročník medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch aj tento rok premietne filmy v špeciálnej sekcii nazvanej Eye on Films. Eye on Films je medzinárodnou platformou distribučných spoločností a festivalov, ktorú iniciovala francúzska spoločnosť Wide Management. Cieľom je prezentovať kvalitné prvé a druhé filmy režisérov z celého sveta. V súčasnosti má viac ako 110 partnerských organizácií vo vyše 40 krajinách, medzi ktoré patrí aj festival Cinematik.

V súčasnom ročníku sa v sekcii Eye on Films v rámci Cinematiku bude premietať snímka holandského režiséra Tjebba Penninga Čisté ruky (Schone Handen, 2015). Režisér nakrútil príbeh dobre zaopatrenej rodiny Sylivie a Eddieho žijúcej s dvoma malými deťmi v Amsterdame. Peniaze však pochádzajú z prosperujúceho obchodu s drogami, na čele ktorého stojí práve Eddie. Po policajnej razii sa Sylvia v záujme budúcnosti svojich detí rozhodne utiecť. Eddie ju však potrebuje udržať doma. Vie toho príliš veľa. Film bol nominovaný na Cenu divákov na Netherlands Film Festival.

Za mimoriadne zaujímavým dokumentom z roku 2011 stojí alžírska režisérka Safinez Bousbia. Jej prvý celovečerný dokumentárny film El Gusto rozpráva príbeh muzikantov, ktorých rozdelených vojnou po 50 rokoch znovu spojila hudba. Ide o pozoruhodný príbeh skupiny židovských a moslimských zabudnutých hudobníkov z roku 1940, ktorí boli so svojím 42-členným orchestrom priekopníkmi autentickej hudby Chaabi. Je to aj príbeh o tom, ako nádej a trvalé priateľstvo môže prevyšovať všetky rozdiely, a že nikdy nie je neskoro nasledovať svoje sny. Silný príbeh bol ocenený aj na filmových festivaloch v Pusane, Abú Zabi a Tribecce.

S príťažlivou témou k divákom prichádza aj režisérka Jihane Chouaib so svojím filmom Cesta domov (Mon souffle, 2015). Hrdinkou snímky je Nada, ktorá po návrate do rodného Libanonu zisťuje, že vo svojej vlastnej krajine sa už cíti cudzinkou. Namiesto domova nachádza opustený dom v troskách. Dedko, ktorý záhadne zmizol počas občianskej vojny, sa jej však neustále pripomína. Pociťuje, že na tomto mieste sa muselo stať niečo násilné. Mladá žena sa rozhodne pátrať po minulosti a objaví samú seba. Film uviedli na festivaloch v Pusane, Dubaji a Edinburghu.

Kontroverznú tému prináša čílsky film Alexa Anwandtera Nikdy nebudeš sám (Nunca vas a estar solo, 2016). Pablo, 18-ročný gej, ktorý sa rád oblieka do ženských šiat, sa stane terčom homofóbneho útoku. Jeho otec Juan, ktorý vychováva syna sám, má byť v práci práve povýšený. Juana však čakajú iné
rozhodovania. Musí začať čeliť problémom, ktoré dlho zo svojho života vytesňoval. Impulzom k natočeniu Anwandterovho debutu bol skutočný prípad umučenia 24-ročného homosexuálne orientovaného muža, ktorý sa v roku 2012 stal symbolom boja za práva LGBTQ komunity v Čile.

Hrdinkami najnovšieho dokumentárneho filmu Hlavu hore (Cheer up) kanadskej režisérky Christy Garland sú mladé roztlieskavačky z oblasti polárneho kruhu vo Fínsku, ktoré v súťažiach vždy končia ako posledné. Opakovane sa snažia zlepšiť. Ich život je však náročný. Patricia, Aina a Mia postupne
zisťujú, že si najprv musia uvedomiť, kým sú a kam patria. Odpovede na tieto otázky sú oveľa dôležitejšie než akákoľvek trofej, ktorú môžu získať. Snímka bola uvedená na Hot Docs v Toronte a tiež na medzinárodnom filmovom festivale v škótskom Edinburghu.

Aktuálnej téme imigrantskej krízy sa venuje dánsky film režisérov Moritza Sieberta, Estephana Wagnera a Abou Bakara Sidibého Skokani (Les sauteurs). V severnom Maroku leží mesto Melilla, ktoré je istou zvláštnosťou. Melilla je španielskym územím v africkom štáte. Na úpätí hory nad mestom žije vyše tisíc utečencov z celej Afriky, ktorí sa snažia prekročiť pozemné hraničné pásmo medzi Marokom a Španielskom tvorené troma plotmi. Jedným z nich je aj Abou Bakar Sidibé z Mali, ktorý v dokumente vystupuje ako utečenec, a zároveň aj ako kameraman, či režisér. Dokument je neprikrášleným
nahliadnutím do života afrických migrantov, v ktorom sa Abou viac ako rok pokúša dostať cez hranice. Film bol v roku 2016 uvedený na festivale v Berlíne a tiež na festivale Docs Against Gravity.

Horor Tu žije Diabol (O Diabo Mora Aqui) nakrútila dvojica brazílskych režisérov – Rodrigo Gasparini a Dante Vescio. Traja tínedžeri Ale, Magu a Jorge cestujú na víkend navštíviť svojho priateľa Apola na jeho rodinnú farmu. V rovnakom čase sa dvaja bratia Sebastião a Luciano pripravujú na duchovný rituál, ktorý je v ich rodine už po stáročia tradíciou. Po vzájomnom nočnom strete priatelia zisťujú, že to čo vždy považovali za strašidelné príbehy je viac ako živé. Ich úlohou je zabrániť zrodu zla a jeho ovládnutiu sveta.

MFF Cinematik každoročne venuje pozornosť aj detskému divákovi. V rámci sekcie, adekvátne nazvanej Cinematik Jr, sa tohtoročný výber opätovne zameral na animované filmy prinášajúce najmladším divákom neopakovateľný zážitok. Na filmy z tejto sekcie je vstup pre rodičov s deťmi voľný.

Francúzsky film Muno: Strážca mesiaca (Mune, le gardien de la lune) režisérov Alexandra Heboyana a Benoita Philippona prináša príbeh malého nezbedného fauna Muna. Muno bol úplnou náhodou menovaný Strážcom mesiaca. jeho úlohou je prinášať noc a strážiť sny. Svojou neskúsenosťou spôsobí
nehodu umožňujúcu Pánovi Temnoty ukradnúť Slnko. Krajina sa ponorí do tmy a strachu. Len Muno môže vlastnú chybu napraviť. Animovaná snímka bola v roku 2015 ocenená na detskom MFF v Toronte Cenou detskej poroty. V slovenskom znení sa predstavia Juraj Kemka, Tatiana Pauhofová, Peter Rúfus
a Ivan Romančík.

Podobne kúzelný a vizuálne pôsobivý je aj film z roku 1988 od režiséra Hayao Miyazakiho Môj sused Totoro (Tonari no Totoro). Hrdinkami filmu sú osemročná Satskuki a jej malá sestra Mei. Spoločne s otcom sa sťahujú na vidiek, aby boli bližšie k mame, ktorá je vážne chorá a leží v nemocnici. Dievčatá sa hneď po nasťahovaní pustia do upratovania a zútulňovania nového domova. Až kým jedného dňa neuvidí malá Mei pred domom zvláštnu bytosť, ktorú obe nasledujú. A tak sa skamarátia s dobráckym lesným duchom Totorom – chlpatou potvorkou veľkosti malého domu. Film bol v roku 1989 na Mainichi Film Concours ocenený ako Najlepší film.

Okrem spomenutých filmov Cinematik uvedie exkluzívne v slovenskej premiére aj nový slovensko-český filmu Pírko z pera Lucie a Petra Klein Svobodovcov. Dej filmu sa venuje Martine alias Shakire, ktorá vyrastala v detskom domove a ktorá nikdy nepoznala svojich biologických rodičov. Martina svoje predstavy o svete čerpá len z televíznych seriálov a vo svojich osemnástich rokoch po prvý krát vstupuje do krutej reality každodenného života. Snímka autenticky zachytáva odvrátenú stranu života veľkomesta. Film vznikol za 28 natáčacích dní na jeseň v roku 2015 a svojím vizuálom vzdáva hold americkej kinematografii 70. rokov, keďže je natočený vo formáte cinemascope, na sférické sklá.

Slovenskú premiéru na Cinematiku bude mať aj český animovaný film Jana Bubeníčka Smrteľné historky. Snímka kombinuje hrané akcie s 3D a 2D animáciou, vedenou bábkou a zadnou projekciou. Každá časť filmu je vyrobená inou technológiou a v inom žánri. Každý príbeh sa však na hrdinstvo a
smrť pozerá inak.

TS

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články