Connect with us

Kultúra

Cinematik bude tento rok prekvapovať a provokovať

Published

on

Dvanásty Cinematik bude provokovať a prekvapovať. Do Piešťan prinesie tie najlepšie európske filmy, domáce dokumenty a belgický fokus. Medzinárodný filmový festival Cinematik Piešťany aj tento rok odpremieta výber najlepších európskych filmov uplynulého roka.

Tento výber zostavujú každoročne európski filmoví kritici a festivaloví dramaturgovia. Silné filmy sa na festivale stretnú v súťažnej sekcii výstižne pomenovanej Meeting Point Europe organizovanej pod záštitou medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI. Návštevníci Cinematiku tak budú môcť v slovenskej premiére vidieť hneď niekoľko dôležitých filmov, ktorých názvy sa na zahraničných festivaloch toľkokrát spomínali. Tohtoročná mozaika je plná kvalitných filmov rôznych žánrov z rôznych krajín. Prináša snímky, ktoré adekvátne reprezentujú stav súčasnej európskej kinematografie.

Festival premietne nový film Bena Wheatleyho Free Fire odohrávajúci sa v americkom Bostone na konci sedemdesiatych rokov minulého storočia. V zabudnutom skladisku sa stretávajú írski gangstri s miestnymi priekupníkmi zbrani. Tohto britského režiséra si návštevníci Cinematiku určite pamätajú, keďže si práve tu pred štyrmi rokmi prevzal cenu REŠPEKT a osobne sa festivalu zúčastnil.
Vyzretý debut ponúkne aj dráma Playground poľského režiséra Bartosza M. Kowalskieho. Hrdinkou deja je školáčka Gabrysia, ktorá sa v posledný deň školy rozhodne povedať svojmu spolužiakovi, že sa jej páči. Situácia však nedopadne práve najlepšie. Mrazivý príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami a dominuje v ňom zvláštne štylistické prevedenie.


Filmoví fanúšikovia budú mať jedinečnú príležitosť vidieť aj najnovší film fínskeho majstra Akiho Kaurismäkiho Druhá strana nádeje, ktorá sa zameriava na výsostne aktuálnu tému migrantov. Hlavnými hrdinami sú sýrsky utečenec a mĺkvy podnikateľ z Helsínk. Kaurismäki opätovne ukazuje svoj jedinečný a osobitý humor a tiež svoj jasný postoj k neutíchajúcej diskusii. Režisér si za svoje dielo odniesol Strieborného medveďa pre najlepšieho režiséra z tohtoročného festivalu Berlinale.
Sekcia vybraných európskych filmov prinesie aj oceňovaný dokumentárny film I am Not Your Negro režiséra Raoula Pecka. Peck spolu so spisovateľom Jamesom Baldwinom rozprávajú príbeh o rase v súčasnej modernej Amerike. Robia tak na základe Bladwinovho nedokončeného románu Remember This House.
Festival ponúkne skvelú drámu Elle v réžii Paula Verhoevena, kde hviezdi francúzska herečka Isabelle Huppert , ktorá si právom za svoju rolu zaslúžila nomináciu na Cenu americkej filmovej akadémie. Prvýkrát budú môcť slovenskí diváci na naozaj veľkom plátne a vo festivalovej atmosfére vidieť aj kontroverzný francúzsko-belgický titul Raw, ktorý je možné zaradiť do „hnutia“ New French Extremity, kam spadajú filmy ako Martyrs, Hranice smrti alebo Vo vnútri. Cinematik sa od svojho vzniku zaujíma o prekračovanie žánrov a diváckych skúseností.
Okrem kvalitných európskych snímok prináša Cinematik každoročne aj výber najlepších dokumentárnych filmov, ktoré vznikli za ostatný rok v majoritnej či minoritnej slovenskej produkcii Inak tomu nebude ani teraz. Festival v druhej súťažnej sekcii Cinematik.doc prináša nový film Mira Rema venujúci sa Richardovi Müllerovi s podtitulom Nespoznaný. Režisér v citlivom portréte speváka prináša pohľad do zákulisia Müllerovho života a snaží sa zodpovedať otázku, aký vlastne jeho obľúbený spevák vlastne je.

Dokumenty prinesú silné príbehy
Silné príbehy prinesú aj dokumenty Roberta Krichhoffa aj Anny Gruskovej. Po Kauze Cervanová si vybral dokumentarista Robert Kirchhoff opätovne ťaživú a súčasne veľmi dôležitú tému. Vo svojom novom filme Diera v hlave sa venuje rómskemu holokaustu v širšom, nielen slovenskom kontexte. Anna Grusková vo svojom treťom filme Profesionálna cudzinka rozpráva o osude slovenskej spisovateľke a aktivistke Irene Brežnej.
Celovečerný film Maroša Beráka Sprisahanie šedej rasy vznikal šesť rokov. Dokument prináša bezprostredné svedectvá ľudí, ktorí vo svojom živote videli UFO. Režisér nechce vytvárať senzáciu ani podporovať mnohé konšpiračné teórie. Tvorcovia vyspovedali náhodných ľudí ako napríklad pedagógov, ľudí z prostredia armády alebo vedy. Dôverným svedectvám sa dá ľahko uveriť. Otázne je, kde je pravda.
Mladý fotograf Juraj Mravec natočil svoju road-movie Mír v nás o nedávnych dejinách u našich východných susedov. Sústreďuje sa na následky vojny a svoje rozprávanie prekladá čiernobielymi fotografiami a subjektívnym denníkovým komentárom. Práve fotografie vytvárajú komplexný obraz o ľuďoch vystrašených, ale súčasne aj tešiacich sa z bežných veci, o ktoré ich ani dané okolnosti nemôžu obrat – vieru v lepšiu budúcnosť.
Súťažná sekcia Cinematik.doc ponuke aj snímku 10 rokov lásky režiséra Adama Hanuljaka, ktorý vypovedá o problematike mladých rodín súčasnej Európe. V jej centre je pätica párov, ktoré si každá prechádza vlastným vývojom s príchodom detí. Využíva sa tu populárna tzv. časozberná metóda. Film sa vyhýba prvoplánovým témam ako zmena životného štýlu alebo sociálno-ekonomická situácia. Skôr sa zameriava na výchovu deti a partnerské vzťahy a ich prípadné krízy.

Belgický fokus s retrospektívou Dardennovcov
Aktuálny ročník Cinematiku sa tento rok zameria na belgickú kinematografiu a ponúkne tiež retrospektívu režisérskej dvojice bratov Jeana–Pierra a Luca Dardennovcov, ktorí sú známymi predstaviteľmi svetovej sociálnej drámy. Bratia si založili svoju štylistickú živnosť na uctievaní zásad tzv. „pravdivého kina“, ktoré život nepredstiera, len zachytáva.
Cinematik ponúkne v sekcii Rešpekt novo digitalizované verzie ich snímok a rovnako aj ich unikátne diela, ktoré sa premietajú len zriedka. Okrem ostatných diel ako Neznáme dievča, Dva dni, jedna noc či Chlapec na bicykli sa vráti aj do dávnejšej histórie. Sekcia prinesie snímky ako napríklad dokumenty Pour que la guerre s´acheve a R… Be repond plus. Festival prinesie tiež prvé hrané tituly známych tvorcov. Bude medzi nimi film Falsch, v ktorom prinášajú pôsobivý príbeh z obdobia druhej svetovej vojny. Ide o adaptáciu rovnomennej divadelnej hry belgického dramatika poľského pôvodu. Nebude chýbať ani ich oceňovaná dráma Mlčanie Lorny či starší titul La promesse, ktorý mal svoju premiéru na festivale v Toronte.
Cinematik premietne celkovo trinásť filmov známych belgických filmárov. Napriek tomu, že si s Belgickom spájame hlavne bratov Dardennovcov, kinematografia tejto krajiny prináša mnohé ďalšie talentované mená a filmy. Patri medzi ne napríklad nekompromisná dráma o dvoch bratoch, ktorých rozdelí väzenie s názvom D’Ardennen režiséra Robina Pronta.
Tak ako každý rok, fokus na súčasnú kinematografiu vybranej krajiny, tentokrát Belgicko, pre Cinematik špeciálne zostavuje hosťujúci programmer – belgický filmový kritik Grégory Cavinato.
Desiatka filmov vo výbere sekcie Belgicko pod lupou obrazu súčasnej belgickej kinematografie je rôznorodá. Uvedený bude tiež thriller Waste Land Pietra Van Heesa. Režisér prináša príbeh nekompromisného detektíva Lea Woesteho riešiaceho zločiny v Bruseli a jeho podsvetí. Pre divákov bude pripravený aj originálny horor zo skautského tábora Welp, nový triler režisérskej dvojice Hélène Cattet a Bruno Forzani s názvom Laissez bronzer les cadavres!, mimoriadne obsadená komorná dráma
Préjudice, ale aj nezabudnuteľná komédia plná farieb a absurdností Paris pieds nus. Široká škála žánrov a tém je pre festival Cinematik, už od jeho vzniku, kľučová a špecifická.
12. MFF Cinematik sa uskutoční tradične v Piešťanoch v dňoch od 12. do 17. septembra 2017.
Akreditácie na festival Cinematik si môžete zakúpiť už dnes na stránke www.cinematik.sk.
TS/Barbora Gvozdjáková Ilustr. foto: -lt-

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články