Connect with us

Kultúra

Cinematik bude o kvalitných slovenských dokumentoch aj vzťahu medzi zvieratami a ľuďmi

Published

on

Medzinárodný filmový festival Cinematik okrem domácich aj svetových noviniek, profilových sekcií a súťaží prináša tiež silné tematické prehliadky. Jednou z nich bude v rámci 15. ročníka festivalu aj programová sekcia O zvieratách a ľuďoch, ktorá predstaví výnimočný výber filmov o všetkom, čo zvieratá s ľuďmi spája aj rozdeľuje.

„Žijeme v období antropocénu, výrazne premieňame planétu, považujeme sa za pánov tvorstva. Sme však iba jeden z miliónov druhov žijúcich na Zemi, z ktorých veľkú väčšinu si v lepšom prípade nevšímame, v horšom zabíjame,” uvádza dramaturg festivalu Tomáš Hudák k sekcii O zvieratách a ľuďoch, ktorá upriami pozornosť práve na neviditeľné životy zvierat a na dynamiku vzťahu medzi ľuďmi a prírodou.

V hlavných úlohách uvidíte konkrétne zvieratá a ich prežívanie, to ako sa vyrovnávajú s ľudskou prítomnosťou. Či už žijú blízko ľudí alebo úplne samostatne, ľudské konanie ich ovplyvňuje. Sekcia O zvieratách a ľuďoch ponúka príležitosť pozrieť sa na svet ich očami, často za pomoci celkom nekonvenčných filmových postupov.

Platí to aj pre snímku Cintorín (Cemetery, 2019) Carlosa Casasa. Španielsky filmár zachytáva poslednú cestu Nga, najstaršieho slona na svete, ktorý sa spolu so svojím ľudským sprievodcom vydáva na sloní cintorín, aby tam skonal. Ich mýtická cesta džungľou sa stáva meditáciou nad smrťou, znovuzrodením a nesmrteľnosťou, ich cieľ je možno iba legendou.

Jej meno bolo Európa (Her Name Was Europa, 2020) je experimentálny dokument filmárskej dvojice Anja Dornieden a Juan David González Monroy. Jej hrdinom je pratur – prvý živočíšny druh, ktorého vyhynutie v 17. storočí bolo oficiálne zdokumentované. Aj o tri storočia neskôr však pratur žije v ľudskej predstavivosti a magickej symbolike. Objavuje sa dokonca aj snaha o jeho vzkriesenie.

V portugalskom časozbernom dokumente Náš domov so psami (Our Home With the Dogs, 2019) skupina spolužiakov z filmovej školy niekoľko rokov zaznamenáva život v spoločnom byte s dvoma psami. Zdanlivo bezvýznamné udalosti všedných dní nakrútené na obyčajné smartfóny často pozorujeme práve očami štvornohých spolubývajúcich.

Vzťah človeka a zvierat skúma aj filmová esej Stať sa zvieraťom (Becoming Animal, 2018) Emmy Davie a Petra Mettlera. Snímka inšpirovaná rovnomennou knihou filozofa Davida Abrama, ktorý vo filme taktiež vystupuje, pojednáva o mieste človeka v prírode a medzi živočíšnymi druhmi. Jemný i pohlcujúci film mapuje miesto stretu divočiny s urbánnosťou, aby spochybnil nadradenosť človeka a ukázal vzájomnú závislosť medzi jednotlivými druhmi.

Los reyes (2018) je čilsko-nemecký dokument, ktorý sa odohráva v rovnomennom skateparku, najstaršom svojho druhu v Santiago de Chile. Svoj čas tu netrávia len skupiny tínedžerov, ale tiež dva túlavé psy Football a Chola. Film observačným spôsobom sleduje ich koexistenciu na mieste, ktoré je pre jedných i druhých útočiskom pred neľahkým životom.

Sekciu O zvieratách a ľuďoch doplní aj pásmo tematických krátkych filmov V zajatí a na slobode. Jeho súčasťou budú aj dokument Psy (Mutts) o živote túlavých psov v marockom útulku a utečeneckej kríze, film Stereotypia (Stereotypy) o zvieratách, ktoré si musia navyknúť na život v ZOO, alebo filmová dekonštrukcia mýtu o hollywoodskom kocúrovi Orangeyovi Najťažšie pracujúca mačka v šoubiznise (The Hardest Working Cat in Showbiz).

Cinematik.doc je súťaž nových slovenských dokumentárnych filmov, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou každého ročníka Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Nič na tom nebude meniť ani ten pätnásty. O víťazstvo sa bude uchádzať pestrá zostava snímok, ktoré na festival prinesú ostrieľaní dokumentaristi aj nadaní začínajúci tvorcovia.

Jedným zo súťažných filmov bude aj Raj na zemi (2019) Jara Vojteka. Režisér v ňom sprevádza známeho novinára a fotografa Andreja Bána, ktorý prináša reportáže z krízových oblastí celého sveta. Film prelína jeho osobné postrehy a úvahy s obrazmi zničených miest či utečeneckých táborov a skladá z nich pôsobivú mozaiku.

Svoj najnovší film Everest – Najťažšia cesta (2020) na festival prinesie aj Pavol Barabáš. Na plátne oživuje tragický príbeh najambicióznejšieho himalájskeho počinu štvorice slovenských horolezcov, ktorí v roku 1988 ako druhí a dosiaľ aj poslední zdolali najvyššiu horu sveta takzvanou Hard Way. Pri zostupe však všetci bez stopy zmizli.

V súťaži Cinematic.doc môžete vidieť aj experimentálny, audiovizuálne mimoriadne silný film Viery Čákanyovej FREM (2019). Diváka prenesie do uhrančivej ľadovej divočiny za polárnym kruhom, kde človek prestáva byť ústrednou postavou diania – a práve to bolo aj hlavným zámerom jeho autorky.

Zlatá zem (2020) sa odohráva oveľa bližšie – Dominik Jursa nás v nej zavedie na východ Slovenska, kde skupina obyvateľov bojuje proti ropnej spoločnosti, ktorá chce na ich území začať s ťažbou.

V snímke Uctievači diabla (2019) sa zase Tomáš Davidov a Matej Šulc vydávajú po stopách genocídy jezídov do Iraku a Sýrie, aby priniesli autentické výpovede tých, ktorých sa priamo dotkla.

Témou ďalšieho dokumentárneho filmu zo sekcie Cinematik.doc s názvom Život za divadlo (2020) je konfrontácia profesionálneho divadla na Slovensku a doby, v ktorej vznikalo. Autorka Anna Grusková prináša nový uhol pohľadu na divadelné umenie, ktoré býva zväčša prezentované bez širších spoločenských súvislostí.

Zdroj: Tlačová správa TTSK

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články