Connect with us

Kultúra

Plagáty Zdeňka Buriana nájdete v prírodovednej zbierke Balneologického múzea I. Wintera

Published

on

Balneologické múzeum Imricha Wintera pokračovalo aj v roku 2019 a 2020 v reštaurovaní zbierkových predmetov z papiera. Bolo to možné vďaka finančnej podpore – grantu poskytnutému Fondom na podporu umenia v roku 2019. Boli zreštaurované dva plagáty s reprodukciami malieb významného českého maliara a grafika Zdeňka Buriana(1905 – 1981) a secesný album na uloženie zbierky pohľadníc kúpeľov Trenčianske Teplice.

Plagáty sú zaradené v prírodovednej zbierke múzea a slúžili ako školské pomôcky a využívali sa pri výučbe. Vzhľadom na tlačené popisy v nemeckom jazyku na rubovej strane plagátov konštatujeme, že išlo o plagáty určené na export do nemecky hovoriacich krajín. Projektom ich reštaurovania sme nadviazali na predošlé reštaurovanie štyroch plagátov zo súboru tohto typu školských pomôcok, ktoré sú zaradené v prírodovednej zbierke nášho múzea.

Reštaurátorka papiera Mgr. art Jana Krajčovičová postupne zreštaurovala dva plagáty – „Deinotherium gigantissimum“ (evidenč. číslo P-694) a „Karbónsky prales na brehu plytkého jazera. Obrovská pravážka z rodu Meganeura“ (evidenč. číslo P-695). Ako školské pomôcky ich vydalo v roku 1959 Státní pedagogické nakladatelství, n.p. Praha.

Plagáty sú vytlačené na pevnom papieri, ktorý sa stáča. Do múzea sa dostali darom a boli dlhodobo uchovávané v stočenom stave. Povrch plagátov bol znečistený drobnými nečistotami a depozitmi. V hornej časti plagátu Deinotherium bolo vidieť pokreslenie bledomodrou školskou kriedou v hrubšej vrstve, zrejme za účelom farebného potlačenia poškodení tejto časti plagátu. Pri okrajoch boli úbytky papierovej hmoty, roztrhnutia, výraznejšie sú zlomy rohov. Zlomy papiera vidieť aj v ploche plagátov. Na niektorých miestach sú aj výraznejšie roztrhnutia zasahujúce do plochy plagátov. Na zadnej strane sa nachádzajú popisy čo plagáty zobrazujú v nemčine. Tieto texty sú čiastočne neúplné pretože okraje plagátov boli druhotne mierne orezané.

V rámci reštaurovania vykonala obojstranné mechanické očistenie ich povrchov od usadenín a nečistôt a čistenie vo vodných roztokoch. Z plagátu Deinotherium odstránila aj vrstvu školskej kriedy v hornej časti plagátu. Z plagátu Karbónsky prales zasa lepiacu pásku.

Ďalšou etapou bolo lokálne podlepenie zlomov a roztrhnutí japonským papierom a neutrálnou archívnou páskou a doplnenie chýbajúcich miest tekutou papierovinou. Nasledovala neutralizácia papiera, lisovanie a v záverečnej fáze reštaurátorka jemne vyretušovala doplnené miesta a poškodenia povrchu tak, aby boli farebne zjednotené.

Cieľom reštaurovania bolo navrátiť plagátom v maximálnej možnej miere pôvodný vzhľad a zamedziť ich ďalšej degradácii. Návštevníci múzea si ich budú môcť prezrieť v hlavnej expozícii múzea.

Historický secesný album na pohľadnice evidovaný v zbierke Balneohistórie B2 (evidenč. číslo B2-930). V albume je uložená zbierka 72 pohľadníc s tematikou kúpeľov Trenčianske Teplice (a z nich 18 pohľadníc sú pohľadnice s národopisnými motívmi vzťahujúcimi sa tiež k Trenčianskym Tepliciam). Časovo pochádzajú z obdobia od konca 19. storočia do 40. rokov 20. storočia. Na titulnej strane je nalepený secesný motív ženy prekrývajúci farebnú drobnú maľbu – pohľad na krajinku. Album bol získaný kúpou od publicistu a spisovateľa, autorov článkov i publikácií o Piešťanoch a Trenčianskych Tepliciach Ing. Jána Šípoša.

Povrch väzby aj listy knižného bloku albumu boli znečistené, listy najmä v prehyboch zložiek. Časté boli roztrhnutia listov v miestach výsekov, ktoré slúžia na uchytenie pohľadníc. Krehkosť a lámavosť papiera bola zapríčinená jeho zvýšenou kyslosťou, ktorá priebežne narastá počas starnutia papiera, a tiež pôsobením svetla. Na niektorých listoch boli viditeľné farebné zmeny spôsobené svetlom, spôsobené tým keď bol album dlhšiu dobu otvorený na jednom mieste. Väzba albumu je vyhotovená na knihársku gázu, zložky sú na ňu uchytené pomocou oceľových sponiek. V miestach kde sa knižný blok pripája k doskám boli roztrhnutia, čím knižný blok stratil s doskami súdržnosť. Z chrbtovej časti väzby sa zachovali len dva fragmenty čiastočne prichytené v mieste drážky ku zvyšku väzby. Dosky väzby boli na hranách a rohoch odreté, lepenka sa v rohoch rozpadala po vrstvách. Povrch pokryvu bol poškodený. Prednú dosku zdobí farebný obrázok s motívom zimnej krajinky prelepený iným – grafikou s motívom ženy a s druhotným nápisom: Trenč. Teplice.

Reštaurátorka vyčistila povrch väzby a stránky knižného bloku albumu od prachu a nečistôt. Nasledovala neutralizácia papiera a scelenie roztrhnutých a zlomených častí papiera na jednotlivých stranách albumu. Potom uvoľnila a odstránila grafiku s motívom ženy a odokryla pôvodný obrázok na titulnej strane albumu. Spevnila poškodené hrany a rohy dosiek väzby. Po dohovore s objednávateľom reštaurátorka poškodený a čiastočne chýbajúci pokryv chrbta novým farebne príbuzným materiálom. Nasledovalo retušovanie pokryvu a obrázku na titulnej strane väzby. Napokon reštaurátorka pre album vytvorila na mieru ochranné puzdro.

Reštaurovaním sa podarilo zastaviť degradáciu materiálu albumu, zlepšiť jeho stav a obnoviť estetické hodnoty. Návštevníci si ho môžu pozrieť v stálej expozícii múzea.

Plagát „Deinotherium“ stav pred reštaurovaní
Plagát „Deinotherium“, detail jedného z poškodení
Plagát „Deinotherium“, stav po reštaurovaní
Plagát „Karbónsky prales“, detail poškodenia v ľavom dolnom rohu
Plagát „Karbónsky prales“, detail poškodenia v ľavom dolnom rohu po doplnení papierovinou
Plagát „Karbónsky prales“, stav po reštaurovaní
Album so zbierkou pohľadníc kúpeľov Trenčianske Teplice, stav pred reštaurovaním
Pôvodný výzdobný motív druhotne prelepený secesným motívom ženy na titulnej strane albumu
Album po reštaurovaní, celkový pohľad
Pôvodný výzdobný motív na titulnej strane albumu po odstránení druhotného motívu a po zreštaurovaní

Text: Vladimír Krupa Foto: Eva Drobná, Jana Krajčovičová

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články