Connect with us

Kultúra

14. ročník Cinematiku predstaví takmer sto filmov. Predpredaj je rekordný

Published

on

Medzinárodný filmový festival Cinematik otvára svoj štrnásty ročník už 10. septembra. Jeho návštevníci sa tento rok môžu tešiť spolu až na 96 atraktívnych filmových titulov v desiatich programových sekciách. Osemdesiatpäť snímok z jeho programu bude celovečerných a mnohé z nich slovenskí diváci uvidia na veľkom plátne úplne po prvýkrát. Festival sa bude odohrávať na svojich tradičných piešťanských dejiskách, no pribudnú k nim aj nové a nevšedné priestory, v ktorých ste ešte filmové projekcie určite nezažili. Festival sa tento rok zaznamenáva rekordný predpredaj akreditácií.

Programová sekcia Free Zone statočne odoláva žánrovým aj ideovým škatuľkám. Prináša však viac než zaujímavý výber snímok všetkých žánrov a rôznorodého geografického pôvodu, no a pozýva divákov aj na filmové zážitky so špeciálnym načasovaním či v netradičných kulisách.

Dokumentárne filmy v nej zastúpi oceňovaná americko-britská snímka Three Identical Strangers (Traja blízki neznámi, 2018). Režisér a scenárista Tim Wardle v nej zachytil bombastický skutočný príbeh identických trojčiat, ktoré boli rozdelené hneď po pôrode, len aby sa po dvadsiatich rokoch zhodou okolností opäť stretli. Film o ich neuveriteľnom osude plný tých najnepravdepodobnejších náhod a zvratov získal špeciálnu cenu poroty na festivale Sundance.

K ďalším dokumentárnym filmom v tejto sekcii patrí úchvatný cinematický výlet do európskych lesov Les Saisons (Príbeh lesa, 2015) Jacquesa Perrina a Jacquesa Cluzauda. Ale tiež aktuálna domáca snímka Neverili SME (2019), ktorá autenticky zachytáva, ako vyzerala návšteva zanietených konšpirátorov v redakcii jedného z najväčších slovenských denníkov.

Posledný menovaný film sa bude premietať v jedinečných priestoroch piešťanskej Starej elektrárne. Rovnako ako post-apokalyptická miniséria Petra Bebjaka Škvrna (The Spot, 2019) alebo kultový horor Seana S. Cunninghama Friday the 13th (Piatok trinásteho, 1980), ktorý bude uvedený, celkom príznačne, práve v piatok 13. septembra. Jedinečnú atmosféru sľubuje aj špeciálne premietanie notoricky známej bankovej drámy Dog Day Afternoon (Psie popoludnie, 1975) Sidneyho Lumeta, ktoré sa uskutoční v industriálnych priestoroch nového kultúrneho centra Arta v budove niekdajšieho Figara.

Doženiete aj oskarové resty

Divák v sekcii Free Zone dostane tiež šancu dohnať svoje oscarové resty vďaka premietaniu dvoch z najúspešnejších snímok minulého roka podľa amerických filmových akademikov: držiteľa ceny pre najlepší film Green Book (Zelená Kniha, 2018) Petra Farrellyho a víťaza Oscara za najlepší adaptovaný scenár BlacKkKlansman (2018) Spika Leeho. Príjemný americký mainstream prináša aj nostalgický režijný debut Jonaha Hilla Mid90s (Deväťdesiate, 2019) a hereckými hviezdami nabitá krimi-komédia Going in Style (Vo veľkom štýle, 2017) Zacha Braffa.

Špičku európskeho filmového umenia bude v sekcii Free Zone reprezentovať hviezdne obsadená dráma Kursk (2019) Thomasa Vinterberga; mysteriózny švédsko-americký horor Midsomar (Slnovrat, 2019) Ariho Astera; kostýmová historická dráma z prostredia monarchie Mary Queen of Scots (Mária, kráľovná škótska, 2018) režisérky Josie Rourke; alebo tiež vtipne anti-materialistická nemecká komédia 100 Dinge (100 vecí, 2018) Floriana Davida Fitza.

Premiéry nových titulov z dielne svetových filmárskych es, súťaž ambicióznych počinov domácich dokumentaristov, tematické aj geograficky príbuzné prehliadky toho najzaujímavejšieho, najpodnetnejšieho a najúspešnejšieho, čo sa v kinematografii (nie len) za posledný rok urodilo.

Medzinárodný filmový festival Cinematik je miestom, kam chodia fanúšikovia dobrých filmov načerpávať nové zážitky a poznatky, ale je tiež dôležitým dejiskom stretnutí, workshopov a networkingu pre samotných filmárov. Ani tento rok na ňom nebude núdza o zaujímavých hostí, ako je portugalský filmár João Pedro Rodrigues, katalánsky režisér Alberto Sciamma, švajčiarsky dokumentarista Mischa Hedinger, kolumbijský dokumentarista Manuel Correa a ďalší.

Pestrým výberom premietaných filmov Cinematik iste neurazí žiaden filmový vkus a preferencie. V exkluzívnej slovenskej premiére festival tento rok uvedie rovných 40 filmov a až 62 zo snímok v jeho programe dosiaľ nebolo uvedených v slovenskej kinodistribúcii. Medzi premiérami je aj otvárací film festivalu Where’d You Go Bernadette (Kam si zmizla, Bernadette, 2019) Richarda Linklatera s oscarovou Cate Blanchett. Ale napríklad tiež nová inscenácia Nero a Seneca (2019) z produkcie RTVS, ktorá na pozadí historických reálií antického Ríma odhalí až prekvapivo nadčasové a aktuálne spoločensko-politické nešváry.

Svoj zatiaľ posledný film O Ornitólogo (The Ornitologist / Ornitológ, 2016) na festivale osobne uvedie João Pedro Rodrigues a v sekcii Rešpekt budete môcť vidieť všetkých 5 celovečerných filmov z jeho filmografie. Ten, v kom prebudia chuť lepšie porozumieť prostrediu, z ktorého tento pozoruhodný filmár pochádza, by si určite nemal nechať ujsť ani sekciu Pod lupou. Ponúkne totiž ďalších osem pokladov súčasnej portugalskej kinematografie.

V polnočnej sekcii Za hranicou kultu si Cinematik posvieti na čarodejnice v ikonickej Suspirii (1977) Daria Argenta, ale aj v novinke Petra Stricklanda In Fabric (Také krásne šaty, 2019). Optimizmus divákom do žíl vlejú snímky v pozitívne vyladenej sekcii Nádej – bude medzi nimi aj čerstvá novinka Wernera Herzoga Family Romance, LLC (2019).

V novom dramaturgickom výbere Žiť znamená zabúdať sa predstavia snímky, ktoré približujú fenomény kolektívnej pamäte a historickej manipulácie – napríklad African Mirror (Africké zrkadlo, 2019) Švajčiara Mischu Hedingera. Sekcia Cesty slávy zase bude koncentrovaným výberom z najprestížnejších svetových festivalov – nebudú v nej chýbať ani víťazi najcennejších Paliem z tohtoročného Cannes – kórejská komédia Gisaengchung (Parasite / Parazit, 2019) a novinka bratov Dardennovcov Le Jeune Ahmed (Young Ahmed / Mladý Ahmed, 2019).

No a neodmysliteľnou súčasťou Cinematiku sú aj súťažné sekcie. V Meeting point Europe sa o festivalovú trofej uchádza výber toho najlepšieho z európskej hranej kinematografie za posledný rok – napríklad aj britský autobiografický film Joanny Hogg The Souvenir (2019) alebo mysteriózna francúzska dráma Bertranda Bonella Zombi Child (2019). Cinematic.doc je zase súťažná prehliadka vrcholov domácej dokumentaristiky – za všetky tituly v nej spomeňme aspoň film Skutok sa stal (2019) Barbory Berezňákovej, ktorý bude mať na Cinematiku svoju svetovú premiéru.

14. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční v dňoch 10. až 15. septembra 2019 v Piešťanoch.

TS Cinematik Foto: Cinematik

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články