Connect with us

Kultúra

100 rokov od vzniku Československa s generálom Naďovičom a historikom Macháčkom

Published

on

Ak vás zaujíma história vo štvrtok 25. októbra 2018 zájdite do Piešťanského informačného centra. Seniorský parlament v spolupráci so Spoločnosťou M.R. Štefánika a Mestskou knižnicou mesta Piešťany vás pozývajú na prezentáciu 100 rokov od vzniku Československej republiky – M.R. Štefánik a jeho zásluhy s podtitulom Cesty a osobnosti česko-slovenskej štátnosti. Zaujímavé informácie vám sprostredkuje generál Svetozár Naďovič (*1939) a historik Michal Macháček (*1986). Podujatie začína o 17:30 h.

Hostia budú hovoriť o Štefánikovi, o vzniku ČSR, o histórii vzťahu Slovákov a Čechov, ale taktiež odpovedia na otázky divákov. Michal Macháček v Piešťanoch pred pár mesiacmi prezentoval svoju knihu o Gustávovi Husákovi, takže domácim priaznivcom histórie už nebude neznámou. Podujatie, ktoré inicioval rovnako Seniorský parlament malo slušnú odozvu, čo je zárukou, že aj tento raz sa máte na čo tešiť.

 

Generál Svetozár Naďovič

Narodil sa 5. júla 1939 vo Vrádišti. Pochádza z významnej učiteľskej rodiny, kde po absolvovaní gymnaziálneho štúdia v Trenčíne sa rozhodol pre vojenskú kariéru. Začal ju v Pechotnom učilišti v Lipníku nad Bečvou, kde po premiestnení doštudoval vo Vyškove na Morave a bol vyradený v hodnosti poručíka. V septembri 1959 ho pridelili k 4. Streleckej divízii do Havlíčkov Brod. V základných veliteľských funkciách pôsobil v 7. Streleckom pluku v Jidřichov Hradec a po reorganizácii divízie v 8. Tankovom pluku v Jihlave, kde súbežne absolvoval tankistickú odbornosť.

Od r. 1963 študoval na Vojenskej akadémii v Brne päťročný vojensko-inžiniersky smer v špecializácii tankovej a automobilovej techniky. V hodnosti kapitána ho najskôr umiestnili k 55. motostreleckému pluku v Trebišove a ustanovili do funkcie zástupcu veliteľa tankového práporu pre technické veci. Od 26.augusta 1968 sa stal zástupcom veliteľa pre technické veci v 64.tankovom pluku v Leviciach.

V r. 1972 – 1973 velil 10.tankovému pluku SNP v Martine. V r.1973 – 1975 v hodnosti podplukovníka študoval na Akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR Klimenta Jefremoviča Vorošilova v Moskve.

V r.1975 najskôr pôsobil vo funkcii náčelníka štábu 9.tankovej divízie v Tábore a potom, do októbra 1976, bol náčelníkom štábu 4.tankovej divízie v Havlíčkov Brod.

V r.1976 ho povýšili do hodnosti plukovníka a ustanovili za veliteľa 4.tankovej divízie, ktorej velil do roku 1982. Následne získal hodnosť generálmajora a funkciu náčelníka štábu 4.vševojskovej armády. V tejto funkcii pôsobil do roku 1986.

V roku 1986 sa stal zástupcom náčelníka štábu Východného vojenského okruhu v Trenčíne a v roku 1990 bol štátom ustanovený za náčelníka Správy pre zabezpečenie odchodu sovietskych vojsk z Československa. Ešte počas pôsobenia v tejto funkcii ho koncom mája 1991 vymenovali za náčelníka Hlavnej správy pozemných síl Československej armády až do rozdelenia Česko-slovenskej federatívnej republiky.

V Armáde Slovenskej republiky pôsobil v najvyšších funkciách až do odchodu do výslužby v r. 1997. V roku 2004 Ministerstvo obrany SR vydalo knižnú publikáciu Genmjr. Naďoviča pod názvom Čelom vzad! o dôstojnom odchode po nedôstojnom príchode. Generálmajor v.v. Naďovič je neustále činný v Klube generálov Armády SR.

Vyznamenania:
Za službu vlasti – 1970, Za zásluhy o obranu vlasti – 1972, Rad červenej hviezdy – 1983, Za zásluhy o Československú ľudovú armádu II. st. – 1990, Za zásluhy o Československú ľudovú armádu I. st. – 1991, Pamätná medaila k 15. výročiu vzniku ozbrojených síl SR – 2008, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána I. st. – 2010 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána II. st. – 2013 (KGSR), Záslužný kríž generála Rudolfa Viesta I. st. – 2013 (KGSR), Pamätná medaila Jana Nálepku-Repkina – 2013 (SZPB)

Zdroj:  lecaproduction.com

 

Historik Michal Macháček

Mgr. Michal Macháček, Ph.D. absolvoval štúdium na Ústave českých dejín Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity a zahraničné pobyty na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a Historickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova. Zaoberá sa problematikou česko-slovenských a československo-sovietskych vzťahov a komunistického hnutia v 20. storočí, pričom sa zameriava na jeho politické elity, najviac na osobnosť Gustáva Husáka. Publikoval množstvo odborných i populárnych článkov, prednáša a spolupracuje na filmovej tvorbe s historickou tematikou.

Zdroj: knizniklub.cz

Kultúra

Piešťanská mestská galéria pozýva na virtuálnu prehliadku výstavy Juraja Kollára

Published

on

By

Piešťanská mestská galéria sprístupnila výstavu Juraja Kollára s názvom LOCKDAWN formou virtuálnej prehliadky.

Výstavné priestory musia byť už dlhé týždne zatvorené, aktivity Piešťanskej mestskej galérie sa preto presúvajú do virtuálnej reality. Diela jedného z najpôsobivejších slovenských súčasných umelcov si môžete pozrieť cez displej svojho mobilu, tabletu alebo počítača.

Piešťanská mestská galéria (PMG) priniesla koncom minulého roka výber najnovšej tvorby Juraja Kollára, ktorého diela sú zastúpené v zbierkach slovenskej a českej národnej galérie, a tiež v ďalších domácich a zahraničných umeleckých inštitúciách.

Domáca výstava s názvom LOCKDAWN predstavuje divákovi základné polohy umelcovej tvorby, ktorá sa vyvíja niekoľkými smermi: „Vytrvalo skúma možnosti, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, so všetkými svojimi tradíciami (ich popretím i rozvinutím), jeho výskumy sa týkajú odkrývania rozmanitých spôsobov zobrazenia a „prenosu“ reality do obrazu, ale predovšetkým jej subjektívneho vnímania, totálneho prežitia a pretransformovania do osobitého jazyka,“ píše v sprievodnom texte k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, z radov Slovenskej národnej galérie. Jej odborný komentár k výstave si teraz budete môcť vypočuť aj z pohodlia vášho domova.

PMG sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii rozhodla sprostredkovať diela širokej verejnosti prostredníctvom moderných technológií. Výstavu nechala nasnímať 360° kamerou a preniesla ju do virtuálnej reality (VR). Divák sa vďaka tomu môže “prejsť“ po galerijných priestoroch a pozrieť si diela Juraja Kollára zblízka i s odstupom. Podobné interaktívne prehliadky ponúkajú v súčasnosti svojim návštevníkom umelecké inštitúcie po celom svete.

„Keď sme začiatkom decembra sprístupnili upravené priestory Piešťanskej mestskej galérie, netušili sme, že to bude iba na pár týždňov. Výstava Juraja Kollára mala skvelé ohlasy a rozšírila naše galerijné publikum aj o návštevníkov z iných miest Slovenska. Bohužiaľ je už dlhší čas zo známych dôvodov verejnosti neprístupná,“ hovorí Peter Sedláčik, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany a dodáva: „nevieme, ako dlho lockdown potrvá a kedy budeme môcť v galérii ľudí opäť privítať, ale isté je, že LOCKDAWN Juraja Kollára bude prístupný kedykoľvek a kdekoľvek, vďaka VR.“

K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne, ktoré približujú obsahy a maliarske techniky, s ktorými autor pracuje vo svojej tvorbe. „Fyzickú výstavu v galérii budeme musieť koncom apríla zbaliť, no jej virtuálna verzia zostane archivovaná a umožní nám pracovať s jej témami o niečo dlhšie. Po uvoľnení opatrení vieme školským a rôznym záujmovým skupinám ponúknuť tvorivý vzdelávací program na mieru – či už k výstave Juraja Kollára, alebo k ďalším projektom, ktoré pre ľudí pripravujeme na rok 2021. Stačí nás kontaktovať mailom.“ dodáva Linda Blahová, dramaturgicko-výchovná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska mesta Piešťany.

Virtuálna prechádzka výstavou Juraja Kollára je zároveň príležitosťou pozrieť si vynovené galerijné priestory. Počas uplynulého roka tam MsKS Piešťany nechalo vymeniť podlahu, opraviť svetlík a inštalovať doplnkové osvetlenie. Piešťanská mestská galéria tak po rekonštrukčných prácach spĺňa najmodernejšie štandardy.

Výstavu k vzhliadnutiu nájdete na tomto linku: http://www.msks-piestany.sk/3d-galeria

Zdroj: piestany.sk

Continue Reading

Kultúra

Kniha o piešťanských sochách je opäť v predaji

Published

on

By

Prvýkrát vyšla publikácia Sochy Piešťan: Mesto ako galéria v decembri a 1 500 kusov sa vypredalo ešte v deň vydania. Tí, ktorí si ju vtedy nestihli kúpiť, majú druhú šancu. Je v ponuke kníhkupectiev Martinus a Artforum, objednať ju je možné aj cez e-shop Čierne diery.

Z mapovania sôch umiestnených vo verejných priestoroch vznikla minulý rok interaktívna mapa. Občianske združenie Čierne diery k nej teraz pridalo knihu fotografií, ktorá upozorňuje aj na málo známe umelecké diela. Vďaka výskumu sa niektoré z nich podarilo opäť objaviť a ukázať verejnosti.

„Ide o kultúrne dedičstvo, ktorým sa iné mestá nemôžu pochváliť,“ hovorí Lívia Gažová, spoluautorka knihy. Unikátnosť tejto umeleckej zbierky spočíva podľa jej názoru práve v kvalite a množstve diel.

Viaceré z nich sú výsledkom výstav Socha piešťanských parkov, ktorých cieľom bolo spraviť z kúpeľného mesta exteriérovú galériu. Tomuto podujatiu predchádzala v roku 1961 výstava prác Alexandra Trizuliaka, ktorú autor pripravil spolu s piešťanským architektom Ľubomírom Mrňom.

„Niektoré príbehy sú veľmi zaujímavé. Napríklad sochu pred hotelom Park sme vôbec nemali zdokumentovanú. Keď som sem zavolala synov Alexandra Trizuliaka, potvrdili, že je to veľmi pravdepodobne dielo ich otca,“ pokračuje Lívia Gažová, ktorá prispela aj k znovuobjaveniu ďalšej sochy od tohto uznávaného umelca.

Jedinou indíciou bola fotografia hotela Thermia Palace, pred ktorým dielo s názvom Pocta IX. symfónii nakrátko vystavili v roku 1970. Jej autor sa stal počas normalizácie nepohodlným pre komunistický režim. Socha preto musela zostať ukrytá v technickom zázemí kúpeľov. Podarilo sa ju objaviť až vďaka výskumu, ktorý predchádzal vydaniu knihy.

„Ten kto túto sochu skryl, to spravil veľmi premyslene a tým ju zachránil. Neleží na zemi, je postavená a nie zhrdzavená. Keď som tam zavolala Trizuliakovcov, mali slzy v očiach,“ pokračuje L. Gažová.

V spolupráci so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, pamiatkármi a dedičmi autorských práv by mala byť Pocta IX. symfónii od Alexandra Trizuliaka opäť vystavená vo verejnom priestore.

Umelecké diela však miznú z očí verejnosti aj v súčasnosti. Vlani museli kvôli poškodeniu odviesť na opravu sochu Ľudovíta Wintera a nedopatrením bola zničená aj plastika s názvom Kvet – Slnko, ktorá stála v borovicovom háji v mestskom parku.

Najnovšia kniha z produkcie Čiernych dier je podobne ako ich predchádzajúce publikácie experimentom. Pri tlači boli použité iba tri farby – žltá, modrá a červená. „Aby bolo možné imitovať vzhľad fotografií, nechali sme si namiešať farebný profil vo švajčiarskom výskumnom projekte Color Library. Autor dizajnu Michal Tornyai vytvoril pre knihu vlastné písmo s názvom Socha. A na texty sme vybrali kamenistý papier Fedrigoni,“ predstavili knihu jej autori.

Okrem fotografií Andreja Sarvaša ju tvoria aj rozhovory so Silviou a Líviou Mezovskou (dcérou a vnučkou Valéra Vavra, ktorý je autorom mnohých sôch a pamätníkov v našom meste), Klementom Trizuliakom a Silviou L. Čúzyovou. Autorkou eseje Mesto ako galéria je Linda Blahová z Mestského kultúrneho strediska Piešťany.

Text: Martin Palkovič Foto: Čierne diery

Continue Reading

Kultúra

Nový film Pavla Barabáša online z Kina Fontána

Published

on

By

Kvôli obmedzeniam súvisiacich s pandémiou premieta piešťanské Kino Fontána online. Na programe sú aj premiérové filmy. Už v piatok 12. marca to bude najnovší dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

„Filmy si záujemcovia môžu rezervovať cez web stránku fontana-piestany.sk a podporiť tak svoje lokálne kino v čase uzavretia jeho kamennej prevádzky,“ informovala piešťanská radnica.

Fontána je súčasťou projektu Kino doma zameraného na legálne uvádzanie filmov na Slovensku v období, kedy nemôžu diváci kinosály navštíviť.

Nový film Pavla Barabáša je venovaný najvyššej hore sveta. Na Mount Evereste je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej prelezenie bolo svetovou výzvou, a preto sa o to pokúšalo mnoho veľkých medzinárodných expedícií. Až v roku 1975 sa podarilo osemnástim členom britskej výpravy za pomoci štyridsiatich šerpov, fixných lán a kyslíkových prístrojov preliezť obávanou stenou. Vedúci výpravy Chris Bonington dostal za tento úspech Rad britského impéria a cestu nazval The Hard Way (Ťažká cesta).

Vo svojej rovnomennej knihe, ktorá sa stala aj na Slovensku bestsellerom, napísal: „V Himalájach sa stále viac presadzuje alpský štýl–bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán, bez kyslíka. V juhozápadnej stene Mount Everestu však o podobnom prístupene môže byť ani reč!“ Jeho úvaha sa tak stala výzvou pre generáciu nastupujúcich najlepších horolezcov sveta.

Naozaj sa juhozápadná stena Mount Everestu nedá vyliezť alpským štýlom? V roku 1988 štyria slovenskí horolezci, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky, nastúpili do tejto steny. Niekedy o výsledku expedície rozhoduje len kúsok šťastia. Chýbalo málo a stali by sa najlepšími z najlepších. Ich priatelia v základnom tábore ich však čakali márne. Filmový dokument Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na tých, čo na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom vyliezli, ale nevrátili sa.

Zdroj: FB-Mesto Piešťany / kino-fontána.sk / pavolbarabas.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články