Connect with us

Koktail

Zuzana Kráľová našla v Afrike druhý domov, v Keni rieši rozvojové projekty

Published

on

Obyvateľka Piešťan Zuzana Kráľova je zamestnankyňou Trnavskej univerzity v Trnave, kde pracuje na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce. Zároveň je vedúcou projektu priamo v africkej Kenskej republike a na starosti má rôzne rozvojové projekty. V rozhovore sa dočítate o tom aké aktivity v krajine univerzita vyvíja, ako sa v tejto chudobnejšej časti sveta žije, v čom sú najväčšie rozdiely a ešte omnoho viac.

Ako ste sa dostala k rozvojovým projektom na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity?

Počas môjho doktorandského štúdia odboru sociálna práca na TU FZaSP ma oslovila s ponukou vycestovať na projekt do kenského Nairobi prof. Adriana Ondrušová, vedúca Katedry rozvojových štúdií a tropického zdravotníctva. Slovo dalo slovo a o pár týždňov som už pracovala v nairobskom nutričnom centre v blízkosti Kayaba slumu.

V akom období ste sa zúčastnila pobytu v Afrike?

Prvýkrát som cestovala do Kene v roku 2010. Moje pôsobisko bolo Nairobi, hlavné mesto Kene, kde som pracovala v Mary Immaculate nutričnom centre pre podvyživené deti do 5.roku života. V rámci aktivít centra bola aj dvakrát do týždňa terénna práca v slumoch Mukuru, kde sme navštevovali naše deti v ich prirodzenom prostredí. V tomto roku v krajine prebehlo referendum o zmene ústavy. Bolo sprevádzané nepokojmi a demonštráciami. Naše centrá sa zatvorili na určitý čas a my sme museli zostávať v dome a čakať na výsledky referenda.

V apríli 2012 som sa do Kene vrátila, a to konkrétne na projekt na kenskom pobreží, kde sme v regionálnej nemocnici Kwale zriadili jedno hlavné výživové centrum a ďalšie dve výživové centrá vo vidieckych zdravotníckych zariadeniach, v ktorých sa poskytuje sociálno–zdravotnícka starostlivosť o podvyživené deti do 5. roku života a ich matky. Okrem toho sme vyškolili 50 miestnych zdravotníckych komunitných pracovníkov, čím sme zabezpečili prenos expertízy v oblasti výživy a starostlivosti o dieťa a matku, resp. osobu starajúcu sa o podvyživené dieťa. Vytvorili sme databázu detských klientov a ich matiek. Zriadili sme odbornú knižnicu v hlavnom výživovom centre v Kwale.

Zároveň sme realizovali prednášky pre matky našich detí, prednášky pre zamestnancov zdravotníckych zariadení v oblasti výživy a starostlivosti o deti a ich matky, zriadili sme vzorové záhradky popri nutričných centrách a samozrejme sme vykonávali aj terénnu prácu formou návštevy v rodinách. Mnohokrát sme šli do veľmi vzdialených oblastí na vidiek, kde okrem pár domov z hliny a vysušenej trávy, nič široko ďaleko nebolo. Doslova vyprahnutá africká zem. Tieto rodiny, keď chceli pitnú vodu, museli ísť pešo niekoľko kilometrov. A tak sa pravidelne stávalo, že deti pili vodu z mlák po daždi, keď boli smädné. Mojimi úlohami v Keni boli popri logistike projektov, zber dát a sociálna práca ako v nutričných centrách, tak i v prirodzenom prostredí klienta.

Od októbra 2013 vediem špecifické pracovisko v Keni v regióne Kwale a zodpovedám za kenské rozvojové projekty, čo znamená že pravidelne 1-2x do roka do Kene cestujem. V roku 2013 som bola v Keni dvakrát. Na začiatku roka počas volieb prezidenta, bola v krajine napätá situácia, museli sme si nakúpiť zásoby, posilniť ochranu nášho domu , nikde sa nedal zohnať benzín, pretože boli pozastavené dodávateľské služby, mali sme dohodnutý únikový plán z krajiny s našim honorárnym konzulom, ak by sa v krajine zhoršila bezpečnostná situácia a opakovalo by sa kmeňové krviprelievanie z posledných prezidentských volieb. Počas týchto dní sme museli zastaviť aj práce na projekte.

Bezpečnosť a mier v afrických krajinách sú veľmi krehké, kedykoľvek sa môže situácia zmeniť v hroznú tragédiu. Takže treba rešpektovať pravidlá bezpečnosti a nechať si poradiť od skúsených ľudí z daných oblastí, aby ste sa zbytočne nevystavovali ohrozeniu.

V rokoch 2014 a 2015 som tiež bola po dvakrát v Keni, v roku 2016 iba raz a teraz v roku 2017 plánujem cestu do Kene niekedy koncom leta. Spolu s kolegami realizujeme na kenskom pracovisku na pobreží projekty zamerané na oblasti vzdelávania, zdravia a budovania kapacít, hľadáme nové oblasti spolupráce s miestnymi organizáciami a inštitúciami. Monitorujem prácu v nutričných centrách, ktoré sme po skončení projektu odovzdali do rúk kenského partnera. A nakoľko zbierame aj dáta, tak pracujeme na ich analýze a interpretácii vo vedeckých publikáciách.

Bolo rozhodovanie o účasti na projekte náročné?

Afrika ma vždy lákala pre svoju krásnu prírodu, rôznorodosť kultúr a veľkú kontrastnosť. Preto, keď prišla ponuka ísť na projekt, bez váhania som ju prijala. Bola to veľká výzva nielen po profesijnej stránke, ale i osobnostnej. Afrika je taká, že buď si ju zamilujete, stane sa súčasťou vášho života a pravidelne sa tam vraciate. Alebo vás neosloví, či znechutí sa vám a už sa tam nikdy nevrátite. Mne sa stala prvá situácia a som za to vďačná.

Potrebuje podľa vášho názoru Afrika pomoc vyspelejších štátov v oblastiach vzdelávania a zdravotníctva?

Ja vravím áno, Afrika potrebuje pomoc predovšetkým v oblastiach vzdelávania a zdravotníctva. Slovensko, ako vyspelý štát, poskytovaním pomoci rozvojovým krajinám si plní svoje povinnosti a záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ, OECD a OSN. To, že sa vyspelejšie krajiny účastnia na rozvojovej spolupráci treba vnímať predovšetkým ako príspevok k prosperujúcejšiemu, stabilnejšiemu a bezpečnejšiemu svetu. Problémy rozvojových krajín ako chudoba, choroby, terorizmus, nelegálna migrácia, klimatické zmeny a iné, sú v tomto globálnom svete aj našimi problémami. A preto pomocou a spoluprácou s rozvojovým svetom pomáhame sami sebe.

Vzdelanie a zdravie najviac ovplyvňujú životy ľudí v rozvojových krajinách. Zdravie je základ. Pokiaľ človek nie je zdravý, nemôže ani študovať, ani pracovať, ani sa starať o rodinu. V Afrike je nedostatok lekárov, nedostatok zdravotníckych zariadení predovšetkým v odľahlých vidieckych komunitách, nedostatok liekov a fundovaného zdravotníckeho personálu. Existujúca starostlivosť je drahá a dostupná len pracujúcim ľuďom. Vyštudovaní lekári odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia. Obyvateľstvo má tak obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Druhým problémom je, že chudobné obyvateľstvo neverí štátnej zdravotnej starostlivosti. Všetko riešia cez šamanov. Chýba osveta v tejto oblasti, treba sa zamerať na prevenciu a podporné programy v oblasti infekčných ochorení, očkovania, pôrodov v nemocniciach, podvýživy a pod.

Vzdelávanie je vo väčšine afrických krajín spoplatnené, a tým pádom nedostupné majoritnej spoločnosti. Udržiavať ľudí v nevedomosti znamená ľahko s nimi manipulovať. Vzdelanie otvára myseľ a je kľúčom k možnostiam ako zmeniť a zlepšiť život nielen sebe, ale i svojej rodine, komunite a v konečnom dôsledku i svojej krajine.

Musí ísť však o spoluprácu, ako v zdravotníctve tak i vo vzdelávaní. Jednotlivé africké krajiny sa musia partnersky podieľať na zlepšovaní kvality života ich vlastného obyvateľstva. Hovorím o systémovej práci s jasne zadefinovanou zodpovednosťou pre všetky zainteresované strany.

Ako vnímajú rozvojové projekty obyvatelia regiónu Kwale?

Rozvojové projekty sú pre obyvateľov regiónu Kwale príležitosťou na zmenu. Túžia byť súčasťou niečoho veľkého a dôležitého, čo im ponúka prístup k zdravému životu a ku vzdelaniu. V regióne Kwale žije predovšetkým moslimské obyvateľstvo a po mojich siedmich rokoch spolupráce s nimi, si túto spoluprácu pochvaľujem. Samozrejme nájdu sa aj výnimky, ale vo všeobecnosti ide o úctivých a slušných ľudí, ktorí chcú pracovať na sebe. Sú zodpovední a vážia si vytvorených príležitostí. Snažia sa nám ukázať svojou tvrdou prácou, že chcú zmenu a chcú sa mať lepšie a uvedomujú si, že je to len na nich, že my raz odídeme a oni budú musieť získané znalosti a zručnosti zúročiť vo svoj prospech, ak sa nechcú vrátiť do pôvodného problémového stavu. Zároveň sú vďační, pretože tým, že dostali šancu byť v projektoch a niečo získať a naučiť sa, tým môžu tieto znalosti šíriť ďalej do svojich komunít a spolupodieľať sa na zlepšovaní života ľudí v ich okolí.

Ako by ste ich charakterizovala a aké sú ich každodenné starosti?

Keňania napriek ťažkému životu sú veselí, priateľskí a bezprostrední. Sú „hladní“ po vedomostiach, výrečnosť je ich charakterovou vlastnosťou, neustále sa smejú a spievajú si pri práci. Užívajú každého dňa, netušiac čo im prinesie deň nasledujúci. Sú vysporiadaní so smrteľnosťou vlastnou i svojich blízkych. Vzbudzujete pozornosť ako beloch, keňania vás zdravia na ulici, chcú si s vami podať ruku, dotknúť sa vás pre šťastie, neprejde deň čo by ste nedostali vyznanie lásky či ponuku na sobáš od miestnych mužov. Keňania sú hrdí na svoju krajinu, viera v Boha je silnou súčasťou ich života a všetko podriaďujú rodine. Sú však ničení ťažkým životom, zdieraní politickou mocou vlastnej krajiny. Ich každodennou starosťou je obstarať jedlo a nasýtiť rodinu, na daný deň si zabezpečiť prácu a priniesť večer domov nejaké peniaze, splatiť po troche dlhy, rozhodnúť sa ktoré z detí poslať do školy, pretože si rodina nemôže dovoliť posielať všetky deti študovať. Ich každodenné starosti možno zhrnúť do jednej vety – prežiť deň v zdraví, v bezpečí a s nie prázdnym žalúdkom. Doslova u majoritnej spoločnosti Kene môžeme hovoriť o každodennom boji o prežitie.

V čom vidíte najvýraznejšie rozdiely medzi Afrikou a Európou?

Afrika žije prítomnosťou a Európa budúcnosťou. Toto je najvýraznejší rozdiel. Prešla som zatiaľ len tri africké krajiny, ale v každej jednej z nich som videla úsmevy na tvárach ľudí napriek ťažkým životom. V Afrike sa u ľudí stretnete s ústretovosťou, otvorenosťou. Panuje tam medzi ľuďmi súdržnosť a vzájomná podpora. Ľudia si vážia čo majú, i to málo. Dokážu sa zastaviť počas dňa a venovať čas sebe, oddychu, rozhovoru s priateľmi, rodičom a starším ľuďom sa prejavuje úcta a rešpekt.

Na druhej strane však majú zlý harmonogram práce, nedodržiavajú dohodnuté termíny ani stretnutia, ide o tzv. kenský flexibilný čas a na všetko majú odpoveď „hakuna matata“, čo znamená „žiaden problém“. Čas v Afrike nehrá rolu, veď čo neurobíš dnes, urobíš zajtra alebo iný deň. Sú dôležitejšie veci ako dodržiavanie termínov. V tomto oni necítia zodpovednosť. Nepoznajú stres a pracovnú hektiku. A vôbec nevedia pracovať rýchlo.

Sú majstri v chaose a v riešení problémov komplikovanou cestou.

Európu ovláda konzumnosť a materializmus. Tak veľmi sa v Európe plytvá potravinami. Ľudia strácajú hodnoty. Všetko sa meria na peniaze. Čas sú peniaze. Nevážime si nikoho a nič. Žijeme rýchlo. Naháňame sa na úkor voľného času, vlastného zdravia. Rodina je už len slovom a nejakou povinnosťou k občasnej návšteve. Osobný kontakt s ľuďmi sme vymenili za elektronickú komunikáciu. Nevážime si zdravie, ani bezplatné vzdelanie. Nevážime si rady a skúsenosti starnúcich rodičov. Naše názory sú ovplyvňované internetom a trendami spoločnosti v ktorej žijeme. Všetko považujeme za samozrejmosť. Žijeme sebecky a anonymne. Z našich uponáhľaných životov sa vytráca radosť a solidarita. Mňa osobnostne Keňa posunula vpred, ukázala mi čo je v živote dôležité a naučila ma, že ak chcem vidieť zmenu vo svete, musím začať od seba. Vážim si svoj život, a že je u nás mier. Mám prístup k pitnej vode kedykoľvek potočím vodovodným kohútikom. Chladnička u nás doma je vždy plná potravín, ktoré sa snažím skonzumovať a nič nevyhodiť. Keď som chorá idem k lekárovi. Elektriku mám jedným kliknutím na zapínač. To sú veľké dary, ktoré si treba vážiť. Keňa ma dobíja energiou, a preto zakaždým keď sa vrátim domov na Slovensko, držím sa tejto energie a nič ma nerozhádže nejaký čas. Ľudia sa hádajú pre malichernosti. Treba si vážiť život, ktorý sme dostali.

Aký bol váš pobyt v Keni?

Každý môj pobyt v Keni je niečím výnimočný a špecifický, ale predovšetkým veľmi rýchlo ubehne. Keňa sa stala pre mňa druhým domovom. Mám tam priateľov, obľúbené miesta, cítim sa tam dobre a potrebne.

Ani jeden pobyt nie je rovnaký. Keňa vás dostane svojou kontrastnosťou. Ako ja vravievam: „Človek mieni, Keňa mení.“ Ešte ani raz sa mi nestalo, že by mi moje pracovné plány vychádzali podľa dohodnutého harmonogramu. Každý jeden deň nastanú zmeny a musím veľakrát improvizovať. Nepríde Vám lektor na tréning, nefunguje technika alebo nejde elektrika aj niekoľko dní, pre silný dážď nepremávajú diaľkové autobusy a účastníci tréningu tak nemohli prísť zo vzdialených vidieckych stredísk, pokazí sa vám auto v teréne a široko-ďaleko nikde nikoho a samozrejme žiaden signál v telefóne. Keňa vás učí spoliehať sa sám na seba.

Tento posledný pobyt bol časovo i pracovne náročný. Keďže sme boli v Keni štyria ľudia z fakulty z rôznych katedier s rôznym odborným zameraním, bolo toho veľa čo sme potrebovali urobiť. Realizovali sme tréningy v rámci jedného kraja pre 42 zdravotníckych a komunitných pracovníkov, veľa sme jazdili do terénu do jednotlivých našich partnerských zdravotníckych zariadení na monitoring práce zatrénovaných ľudí. Naštartovali sme spoluprácu a prvotné aktivity v oblasti parazitológie vo vidieckych zdravotníckych zariadeniach a pracovali sme aj na miestnych základných školách so školopovinnou mládežou. Na konci dňa padáte od únavy ale s pocitom dobre vykonanej práce, že ste reálne niečo spravili a hneď aj vidíte výsledky vašej práce. K únave prispieva aj tropická klíma, veľmi vysoká vlhkosť, prašnosť z ciest v teréne a keďže je Keňa na rovníku, tak vďaka tomu vaše dni majú len 12 hodín, pretože slnko vychádza a zapadá v rovnaký čas, a to medzi pol siedmou a siedmou. Po tme nie je pre nás bezpečné sa pohybovať v odľahlých miestach, a preto sa snažíme zakaždým náš pracovný deň rozplánovať tak, aby sme všetko stihli do západu slnka.

Do Kene a všeobecne do Afriky na rozvojový projekt nemôžte ísť s tým, že idete spasiť svet a zachrániť všetkých. To je nereálne. A to vás prevalcuje. Je to práca a musíte sa sústrediť na splniteľné úlohy.

Aká spomienka z pobytu je pre vás najvýraznejšia?

Tých spomienok je veľa. Nezabudnem na moju prvú návštevu slumu v Nairobi. Môžete o živote v slume počuť, môžete vidieť dokumentárne filmy či fotky, ale skutočnosť je horšia a úprimne je to kultúrny šok.

Ďalšou silnou spomienkou bol pre mňa kontakt s deťmi ulice, tzv. streetchildren. Stretla som dievčatko asi vo veku 8 rokov, ktoré držalo za obe ruky svoje mladšie sestry. Žili na ulici, rodičia im zomreli a nemal sa kto o nich postarať. Ten smútok v ich očiach sa mi vryl do srdca. Afrika ako je krásna, tak je i krutá, hlavne k deťom.

Silné spomienky mám spojené s každým podvyživeným dieťaťom, ktoré bolo v programe v našich nutričných centrách. Nevládalo chodiť, neprijímalo potravu. A po čase sa postavilo na nohy a smialo sa.

Veľmi silnú spomienku mám na situáciu, keď som videla prvýkrát umrieť dieťa a ten prenikavý boľavý plač matky nad stratou dieťaťa čo sa rozliehal po celej nemocnici.
Súčasťou nezabudnuteľných spomienok je i Margaret, mladá matka troch detí, ktorú sme zomierajúcu vo veľmi zlom zdravotnom stave našli ležať na zemi v rozpadajúcom sa dome, počas našich prác v teréne. Margaret sme zachránili život, po takmer roku intenzívnej starostlivosti sme ju postavili na nohy a dnes je fungujúcou matkou a manželkou a stará sa o svoju rodinu. Presne pre toto má naša práca zmysel, dávať nádej a vytvárať príležitosti ľuďom, ktorí by inak svoje problémy sami nezvládli.

Pripravuje univerzita ďalšie projekty?

Áno, chceme pokračovať v naštartovaných aktivitách mojich troch kolegov z fakulty. V rokoch 2015 a 2016 sme spustili na pracovisku v Keni dôležité projekty, ako pre kenského partnera, tak i pre nás za účelom zlepšovania kvality vzdelávania a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti surveillance, schistosomózy a vertebrogénnych ochorení. Naše aktivity chceme zameriavať hlavne na vzdelávanie v oblasti zdravia a budovania kapacít v IT technológiách, ktoré majú veľký význam pri práci so zdravotníckymi údajmi. V súčasnosti máme rozpracované malé granty, ale i veľký projekt, ktorým chceme pokryť celý Kwale región v oblasti vzdelávania zdravotníckych pracovníkov čo sa týka dohľadu nad infekčnými ochoreniami.

-lt/Zdroj a foto: Zuzana Kráľová-

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články