Connect with us

Koktail

ŽiWell nie je len bar, je to priestor napĺňajúci komunitné potreby mesta

Published

on

Občianske združenie Kvas a podnik s názvom ŽiWell priniesli do Piešťan množstvo tvorivých aktivít pre širokú verejnosť. Jedným zo zakladajúcich členov a výrazných osobností združenia i života v našom meste je Aurel Rusnák. V rozhovore s ním sa dozviete, aké boli začiatky komunitného centra, čo považuje za najväčší prínos podniku a čo by si pre Kvas a ŽiWell želal do budúcnosti. V prípade, že sa vám činnosť kvašákov pozdáva, určite ich podporte 2 % z daní

10169435_402791353211306_862690793091098001_n

Čo vás namotivovalo k tomu, aby ste z organizácie Kvas prešli do formy komunity a rozšírili svoje aktivity o ŽiWell?

V istom zmysle to bola náhoda. Aktivity, ktoré robíme teraz, sme robili už v Zrnku pod rôznymi organizáciami. Keďže už sme boli starší a skúsenejší, veci sme si chceli robiť po svojom. A tak v roku 2011 vzniklo občianske združenie Kvas. Ja som sa vtedy vrátil po niekoľkoročnom pobyte v zahraničí na Slovensko a Peťo, myslím, čerstvo skončil vysokú, tak sme šli na tri mesiace do Mongolska, aby sme utužili a otestovali vzťahy. Podarilo sa, a tak sme sa pustili do práce. Navyše už ako „kvašákom“ nám na akcie chodili desiatky až stovky ľudí, videli sme, že ich vieme osloviť. Zhodou okolností sme dostali ponuku, aby sme prebrali jednu čajovňu. Chvíľu sme o tom rokovali a aj keď sme sa nakoniec nedohodli, ostali sme takí nabudení, že sme sa vrátili do Piešťan a začali robiť aktivity vo väčšom. Zároveň sme vytvorili priestor na to, aby sme si tými aktivitami zarobili na živobytie, pretože bez toho sa táto činnosť v tomto objeme robiť nedá. Hľadali sme priestory a vytvárali koncepciu toho, ako budeme fungovať a až v decembri 2012 sme otvorili ŽiWell. Čaj totiž máme radi, ale pivu predsalen rozumieme viac.

151048_282895741813557_1663656135_n

Ako vznikol názov?

Vyberali sme z dlhého zoznamu, no nakoniec sme nevybrali žiaden z nich. Meno ŽiWell sme dostali od priateľky jedného kamaráta, ktorá s ním prišla takmer v hodine dvanástej. Spýtala sa, čo na to hovoríme a my sme zrazu vedeli, že je to ono.

Pri realizácii tesne pred otvorením vám pomáhalo množstvo kamarátov. Ako vnímate to, že sa toľko ľudí zapojilo do prípravy podniku?

Väčšina z tých ľudí to nerobila celkom zadarmo, pretože sme sa od začiatku snažili byť fér. Ale je pravda, že to mali zaplatené len minimálne, keďže pred rozbehom sme naozaj nemali peňazí nazvyš, a tak som všetkým veľmi vďačný, že prišli a zapojili sa. A aj touto pomocou pri úprave priestorov sme videli, že ľuďom z nášho okolia chýba také „ich“ miesto, klubovňa, herňa, druhá obývačka, kde by sa cítili ako doma.

Aké boli prvé mesiace po otvorení?

Náročné, zaujímavé, naplňujúce… Síce sme nemali prax s vedením podniku, no mali sme bohatú prax ako konzumenti. A z praxe konzumentov sme veľmi dobre vedeli, čo chceme a čo určite nechceme. Úplné začiatky boli veľmi ťažké, tesne pred otvorením sme pracovali 16 až 20 hodín denne. Od 12. decembra bol ŽiWell otvorený prakticky stále až do Silvestra. Potom sme mali dva dni voľno, tak sme si prvýkrát vydýchli, pretože celé sviatky sme mali plno.

divadlo chutilo vam pani_resize

Našli si k vám ľudia cestu od začiatku?

Po otvorení boli sviatky, takže ako som už povedal, vtedy bolo úplne plno až do Silvestra. Potom prišli mesiace január a február, ktoré sú v rámci gastra vždy slabšie, ale nám to vyhovovalo. Aspoň sme si mohli utriasť predstavy a zamyslieť sa nad ďalším fungovaním, mnohé veci dokončiť alebo na nich popracovať.

Aj neskôr boli víkendy dobré, ale v dni ako pondelok a utorok k nám nechodil skoro nikto a tržba bola žalostná. Vtedy sme všetci pracovali ako brigádnici, dnes by sme si to už nemohli dovoliť. Ja som mal druhú prácu na plný pracovný čas, z ktorej som prišiel večer a víkendy som nastupoval na druhú šichtu v ŽiWlli. Takto som fungoval asi 3 mesiace. Naša klientela sa vyvíjala s nami, zákazníci prichádzali a odchádzali. Zaujímavé je, že niektorí ľudia pochopili komunitu ako druh nezávislého podniku, ako nejakú šedú zónu bez pravidiel, v ktorom si bude môcť každý robiť čo chce, kedy chce a ako chce. No napriek tomu, že sa snažíme vychádzať v ústrety mnohým nápadom a požiadavkám zákazníkov, anarchia u nás rozhodne nevládne.

DSC_0251_resize

Pomohlo založenie komunitného centra dostať sa Kvasu medzi ľudí?

Určite. Aj keď ŽiWell považujem za jednu z aktivít Kvasu, ľudia značku ŽiWell vnímajú viac ako Kvas. Podstatný rozdiel je ale v tom, že keďže komunitné centrum sa stalo našou každodennou prácou, môžeme si dnes dovoliť znásobiť aktivity Kvasu. Predtým sme všetky tieto veci robili po víkendoch, pretože 5 hlavných členov bolo cez týždeň mimo Piešťan, buď na vysokej škole, v práci, ja som bol dokonca 3 roky v zahraničí a cez emaily sme plánovali aktivity. Potom na víkend prišli a niečo zorganizovali a do roka sme spravili 5-6 akcií. Dnes sú to desiatky, možno stovky akcií ročne. V roku 2015 to výchádza v priemere na tri akcie za týždeň.

Mali ste nejaký vzor v komunitných centrách z iných miest, napríklad Stanica – Záriečie v Žiline?

Popravde som v Žiline nebol doteraz a ani v Bratislave, akurát som rok žil v Zaježovej, kde sa robia takéto komunitné akcie, ale nenazval by som to inšpiráciou. Myslím, že ľudia, ktorí robia takéto akcie, skôr reagujú na momentálnu situáciu, na to, čo v spoločnosti chýba a tak je to veľmi individuálny výber zacielený presne na miesto a čas, v ktorom pôsobia. Opakovať aktivity iných miest a centier by bolo kontraproduktívne, my sa snažíme napĺňať potreby Piešťan.

10599320_501307959972333_3632575669349423521_n

Ktoré z prvých aktivít alebo akcií Ti utkveli v pamäti?

Napríklad pravidelné nedeľné koncerty, ktoré u nás bývali až do leta. Ich organizácia bola síce náročnejšia, muzikantov sme zvážali po celom okrese, ale malo to svoju neopakovateľnú atmosféru. Hudobníci privítali možnosť zahrať si na novom mieste a nabrať čerstvú energiu a často hrávali zadarmo. Po lete sme už na to ale nemali toľko sily a teraz sa to snažíme obnoviť na trochu profesionálnejšej úrovni. Už tu muzikanti nerobia iba jamm session, ale vystupujú u nás kapely, aj keď do jamm session to niekedy skĺzne. Od jesene mávame aspoň dva tri nedeľné koncerty mesačne, býva tu kvalitná hudba, je to oveľa profesionálnejšie a s inou organizáciou.

DSC_0461_resizeDSC_0527_resize

DSC_0481_resize

Čo je podľa teba najvýraznejšia aktivita komunitného centra?

Najväčšia akcia je samotný ŽiWell, ale moja srdcovka sú žaby. Robíme to roky, z obyčajného ochranárskeho prenášania žiab sme spravili tému, zapojili sme verejnosť a posunuli to do iného rozmeru. Druhý výrazný projekt sú ekovýchovné programy pre školy. Jeden je o obojživelníkoch, s tým sme boli na všetkých školách v Piešťanoch a okolí takmer vo všetkých triedach prvého stupňa. No a teraz máme nový program o odpadoch, ktorý sa volá Neodpadni. Dokopy sme ich predstavili asi 1300 deťom.

zdobenie kraslic_resize

V čom je ŽiWell výnimočný oproti iným podnikom?

Najzásadnejší rozdiel vidím v tom, že my sme neotvárali primárne bar, ale komunitné a kultúrne centrum. Chodia k nám decká s rodičmi, rodiny, ľudia sa navzájom poznajú zvonku aj z iných akcií. V ŽiWlli je pravidelný bohatý program. Koncerty, vernisáže, divadlo, rozprávania, debaty. Pravidelné jazyčenie v štyroch svetových jazykoch, na ktoré teraz chodí každý týždeň viac ako 20 ľudí. Taktiež naša ponuka je výnimočná tým, že vo všetkom od kávy a piva až po občerstvenie sa snažíme prioritne ponúkať lokálne produkty. V neposlednom rade poskytujeme pomoc ľuďom s nápadom. Mnohí by chceli zrealizovať nejakú akciu, ale nemajú celkom presnú predstavu o jej uskutočnení, tak mu pomôžeme s organizáciou a poskytneme priestor.

Čo je podľa teba najcennejší prínos podniku?

Neviem. Popravde robíme množstvo vecí, ale jedná sa skôr o spolunažívanie s bežným človekom a poskytovanie mu príjemného priestoru s rôznym využitím, prípadne podporou lokálnych producentov. Nič bombastické a veľké za tým nie je.

splav z kruzku_resize

Ako relaxujete?

Popravde nijako, na relax nemáme čas. Vlastne si uvedomujem, že na to, aby človek mohol plnohodnotne relaxovať je treba vydať ďalšiu energiu. A tak je často pohodlnejšie sa len tak niekam zvaliť a skúsiť vypnúť, ale to tiež moc nefuguje.

Vaša práca je veľmi zaujímavá, ale asi si pri nej veľmi neoddýchnete?

Práca nás síce baví, ale relaxom by som ju nenazýval. Každú akciu, každú aktivitu sa snažím brať seriózne a profesionálne, a tak sa pri nich nestíham baviť. Je to vlastne paradox, že prinášame ľuďom to, čo nás baví a čo nám chýba, ale sami si to nakoniec neužijeme, lebo sme v práci.

DSC_4718_resizeAká je komunita ľudí, ktorí k vám momentálne chodia?

Pozorujem, že ľudia majú k sebe stále ďalej a ďalej, napriek všetkému čo robíme. Nie je to problém Piešťan alebo Slovenska, je to tak v celom ekonomicky vyspelom svete. Moderná technika ničí vzťahy, pred jej príchodom mal svet inú atmosféru. Človek komunitu potrebuje, ale stráca ju, pretože do jej vytvárania a udržiavania je treba vkladať nejakú energiu a pre ľudí je jednoduchšie izolovať sa a kontakt si suplovať prostredníctvom sociálnych sietí. No nie je to to isté ako ísť von a robiť niečo spolu. Sám mám tieto sklony, no snažím sa s tým bojovať a dúfam, že aj ŽiWellom ponúkame lepšiu alternatívu.

Je podľa teba v dobe sociálnych sietí život komunity dôležitý?

Z pohľadu fyzického prežitia to dôležité nie je. Otázka znie, akú kvalitu života chceme žiť. Človek je tvor spoločenský a bez ľudí trpí, napriek tomu, že si to nemusí uvedomovať. Niekedy to prerastie aj do výrazných problémov ale často človek žije desaťročia a neuvedomuje si ako stráda. Rovnako pozorujem rozpad rodiny. Dnes je trend, aby mladá rodina žila samostatne. Pritom prirodzené je žiť vo viacgeneračnej komunite (rodine). Takto sa pretrhávajú putá a väzby, je to škoda.

jazycenie v anglictine_resize

V posledných rokoch sa komunitný život akoby vracia do minulosti. Ako vnímaš tento posun?

Je to prirodzené. Komunity reagujú na potreby spoločnosti. Akurát by tieto aktivity mali byť podľa mňa viac automatické. V ideálnom prípade by pre ľudí malo byť samozrejmé, že ak treba v meste opraviť detské ihrisko alebo vyzbierať odpadky, tak sa to proste spraví a netreba na to špeciálny názov „aktivizmus“. Malo by to byť prirodzenou súčasťou života človeka, aby nemuseli vznikať dotačné programy a nemuselo sa o tom vôbec hovoriť. Keď by som mal pred sto rokmi nejaký problém a vedel by som, že sused ho má tiež, tak by sme sa dohodli a za jedno popoludnie sme ho spoločne vyriešili. Myslím, že vtedy nebolo veľa „aktivistov“ a problémy komunity sa riešili tak ako prichádzali.

Prečo myslíš, že ľudia prenášajú zodpovednosť za svoje problémy na iných a očakávajú, že niekto iný ich vyrieši?

Lebo je jednoduchšie vyhovoriť sa a povedať kto druhý za to môže ako vstať a niečo urobiť. Tento trend sa navyše prenáša generáciami. Do určitej miery za to môže socialistický režim. Všetko bolo všetkých a nič nikoho. Na všetko bol nejaký človek, ktorý to riešil a bežní ľudia nemali majetok, o ktorý by sa museli starať, teda okrem bytu, auta, záhrady… Ale už aj ten byt a bytový dom boli napríklad družstevné, ihrisko mestské, firmy štátne… Bola im zobraná zodpovednosť, aby neboli nebezpeční pre režim. Tam sa to podľa mňa do veľkej miery pretrhalo. Niečo má riešiť úrad, mesto, konkrétna organizácia, ale keď vidím na stránke Odkaz pre starostu sťažnosť, prečo sa niekde na zemi povaľuje igelitka, tak mám dosť.

Potrebujete pre svoje aktivity aj nejakú podporu? Čo 2 %?

Určite, naše aktivity zahŕňajú množstvo výdajov, ktoré nie sme schopní pokryť len z našich zdrojov. Už len keď ideme vytlačiť plagáty na nejakú akciu, je to 50 eur a to je len malá položka. Vzhľadom na to, koľko robíme programu za minimum peňazí, nejaké dotácie potrebujeme, aby sme tento trend týkajúci sa množstva akcií a kvality dokázali udržať alebo ešte zlepšiť. Všetci nám vychádzajú v ústrety a dávajú nám nejakú zľavu, lenže všetci z toho žijú a zadarmo nám to dať nemôžu. Ja tomu rozumiem. Ak by sme dve percentá nedostali, neznamená to, že na konci mesiaca zatvoríme, nepotrebujeme ich bytostne. Dávajú nám ale slobodu, možnosť viac rozmýšľať, pustiť sa do nových vecí, ktoré sú vždy rizikové, robiť program kvalitnejšie a s kvalitnejšími ľuďmi.

stavanie zabra_resizevysadba starych ovocnych sort vylet kruzok_resizevysadba starych ovocnych sort_resize

Na čo by ste v najbližšej dobe chceli využiť dve percentá?

V pláne máme tri veci: vytvorenie jednotného informačného kanála pre Piešťany, ktorý by ľudí informoval o všetkých kultúrnych, športových, hudobných podujatiach, workshopoch atď. Začať by sme chceli tlačenou formou, plagátom, ktorý by bol verejne prístupný a kde by si mohli ľudia oznamovať svoje akcie, ideálne zadarmo. Druhá vec je, že by sme chceli zrevitalizovať volejbalové ihrisko pri Váhu, a oživiť jazierko, ktoré je na pešej zóne pred Edenom.

Čo by si Kvasu a ŽiWellu prial do budúcnosti?

Aby bol ešte komunitnejší ako doteraz, ale nie v zmysle, že sa uzavrie, ale skôr že poskytne ešte viac pocitu prijatia pre ľudí, ktorí to potrebujú a sú pripravení dať tiež niečo zo seba. Ďalej aby sme mali cit pre našu prácu, aby sme neskĺzli do stereotypu a tiež, aby sme na to všetko dokázali nájsť peniaze. Bol by som tiež veľmi rád, ak by aktivity občianskeho združenia Kvas a ŽiWellu podporili 2 % z daní všetci tí, ktorým sa páčia a ktorí oceňujú náš prínos pre komunitu v Piešťanoch a okolí.

-lt/Foto: archív OZ Kvas-

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články