Connect with us

Koktail

Za Elektrárňu bojoval osem rokov, otvorená bola iba dva, no stále v ňu verí

Published

on

Za Elektrárňu bojoval osem rokov, ako projekt žala úspechy na architektonických fórach, po dvoch rokoch ukončila prevádzku. Ján Orlovský ale verí, že všetka snaha mala zmysel a technická pamiatka, ktorá v roku 2016 slávi 110. narodeniny, bude opäť slúži svojmu novému účelu – ako vzdelávacia a kultúrna inštitúcia. Prínos k jej obnoveniu mu vyniesol aj Cenu primátora Piešťan pre Kultúrnu osobnosť roka 2014. Bývalý hovorca Západoslovenskej energetiky, ktorej historický objekt patrí, nám porozprával, ako vlastne celá myšlienka vznikala, ale dozvedeli sme sa aj, čomu sa venuje v súčasnosti, a tiež, čo ho ešte spája s Piešťanmi.    

„O obnovení Elektrárne sme začali hovoriť už v roku 2006, pri príležitosti jej stého výročia, no samotná realizácia trvala až do roku 2014,“ spomína na prvé kroky k súčasnému stavu budovy na Staničnej ulici. „Dva roky som len presviedčal vedenie, že by sme mali niečo robiť.“ Nakoniec sa kompetentní zo ZSE rozhodli, že z piešťanskej Elektrárne sa stane miesto pre vzdelávanie detí a mládeže. „Tak som si povedal, že by bolo dobre, keby sa do projektu zapojili mladí ľudia,“ hovorí Ján Orlovský. „V roku 2008 sme vyhlásili študentskú architektonickú súťaž. Prihlásilo sa 64 študentov v 24 riešiteľských kolektívoch.  Až taký záujem sme skutočne nečakali.“

Ale nakoniec mali vraj šťastie – nielen na kvalitu projektov, ale aj komisiu, ktorá práce vyberala i samotných realizátorov, pretože prejavovali veľkú úctu k technickým pamiatkam.  „Trinásť kolektívov naplnilo myšlienku súťaže a víťazi – Michal Ganobjak s Vladom Hainom potom so svojím študentským projektom obehli svet,“ vysvetľuje. Účasť na tejto súťaži víťazov dokonca priviedla k ich súčasnému pôsobeniu na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity: „Vtedy to boli tretiaci študenti, dnes sú to odborní asistenti s PhD titulom.“

Architekti Michal Ganobjak a Vladimír Hain s Jánom Orlovským (v strede)

Ich projekt bol prvou študentskou prácou, ktorá bola v roku 2014 nominovaná na CE.ZA.AR – Cenu za architektúru spomedzi 106 uchádzačov. „Unikla im o chlp, ale bolo úspechom, že sa vôbec ako študenti dostali do nominácie,“ myslí si bývalý hovorca ZSE. O obnove technickej pamiatky v tom čase informovali tiež všetky odborné portály a časopisy. Úspešní so svojím projektom boli jeho autori i v zahraničí – získal napríklad 2. cenu na architektonickej súťaži SAIE v talianskej Bologni, v európskej BEFFA 2014 – Building Efficiency Awards 2014 v kategórii Rekonštrukcie si odniesli tvorcovia projektu prvú cenu, ale ušli sa im aj domáce tituly – Cena Dušana Jurkoviča, ktorú udeľuje Spolok architektov Slovenska, nominácia na Stavbu roka 2014 s druhým miestom v diváckom hlasovaní,  Fénix – pamiatka roka od Ministerstva kultúry SR a cenu za najlepšiu fasádu im udelil aj výrobca omietok Baumit.

Práve fasáda bola jedným z najťažších „orieškov“ stavby, ktorej realizácia si vyžiadala dva roky a stála viac ako dva milióny eur: „Robila sa tam ťažká práca. Vodovzdorný náter vôbec nešiel dolu, skúšali sme piesok aj chémiu, ale nakoniec ho bolo treba oškrabovať ručne špachtľami. Cez leto škriabali aj sami projektanti ako brigádnici.“ Problémy nastali aj pri kopaní zázemia, kde našli doslova “studňu“ nafty, ktorú bolo treba vyviezť na špeciálnu skládku. „Musím oceniť veľkú pomoc od mesta Piešťany a geniálnym susedom bol pán Tatara, ktorý so svojou rodinou všetko trpezlivo znášal, hoci im stavba ubrala svetla zo záhrady, keď sme postavili na jeho strane osemmetrový múr,“ oceňuje zásluhy všetkých zúčastnených.

Prínos Jána Orlovského k zachovaniu a využitiu tejto významnej historickej pamiatky zasa potvrdili obyvatelia mesta nomináciou a primátor udelením Ceny za Kultúrnu osobnosť roka 2014.

Práve v tomto roku, keď Elektrárňu uviedli do života, však držiteľ ceny svoje pôsobenie v ZSE ukončil. Nový šéf predstavenstva mal vlastnú predstavu o tom, ako má fungovať jeho kancelária, tak sa rozlúčili.

Nakrátko sa stal hovorcom strany # Sieť, ale vo vysokej politike sa veľmi nezohrial: „Pomôcť s novým projektom Rada Procházku ma lákalo, vyzeralo to dobre. Ale chemicky sme si s Radom nesadli, po ôsmich mesiacoch sme sa rozišli, takže to nebolo ani jedno tehotenstvo,“ s vtipom spomína na svoje pôsobenie v politike.

„Potom som sa prihlásil na tender, vypísaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, čo bola výzva, pretože tretí sektor a ľudské práva sú u nás tak trochu v úzadí,“ objasňuje Ján svoje súčasné pôsobisko. Nadácie Open Society alebo otvorenej spoločnosti zakladal po celom svete americký miliardár maďarského pôvodu George Soros. Napriek svojmu veku (85 rokov) je finančník stále aktívny a venuje sa aj novým projektom. Nadácia na Slovensku pôsobí od roku 1992, v súčasnosti ako správca fondov EEA a venuje sa aj ochrane ľudských práv. Najsilnejšie sa v poslednej dobe zviditeľnila Výzvou k ľudskosti, ktorú v septembri 2015 podpísalo 12-tisíc ľudí a kampaňou proti nenávisti v online prostredí, ktorej videá mali viac ako milión zhliadnutí.

IMG_6290Aj keď je ako šéf nadácie Ján Orlovský v svojej súčasnej pozícii spokojný, o Piešťanoch hovorí s nostalgiou a rozmýšľa nad tým, že sa do mesta, kde prežil veľkú časť života, znovu vráti: „Hoci som sa tu nenarodil, bývali sme tu od mojich piatich rokov.“ Otec začal pracovať ako vývojový inžinier v Tesle Piešťany a mama v piešťanských kúpeľoch. Celé detstvo i študentské roky na gymnáziu tak strávil v našom meste a druhým domovom mu ako plavcovi bola aj EVA. Až štúdium na vysokej škole ho zavialo do Bratislavy a potom do sveta. Viac ako desať rokov totiž strávil v diplomatických službách, z toho sedem na slovenskej ambasáde v USA.
elektrarna2elektrarna pokusS Piešťanmi ho tak nespája iba Elektrárňa, ktorej činnosť po necelých dvoch rokoch ukončil súčasný správca – Nadácia ZSE. Víťaz tendra na jej ďalšie prevádzkovanie, Komunitné centrum Nitra, tu má vytvoriť centrum pre zážitkové vzdelávanie v oblasti vedy, techniky a umenia.  Hoci Ján Orlovský už v energetike nepracuje, osud tejto pamiatky, ktorej venoval roky života, mu nie je ľahostajný. Mrzí ho, že Elektrárňu zatvorili pred prázdninami, kedy ešte mohla byť využitá, a keďže podľa vlastných slov pozná aj budúcich nájomcov, určite plánuje sledovať i naďalej, ako sa „jeho dieťaťu“ v Piešťanoch bude dariť.

-ad-, ilustr. foto: archív PNky, archív J. Orlovského, www.elektrarnapiestany-zse.sk

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články