Connect with us

Koktail

Víkendové čítanie: Melánia Straková „Nový začiatok“

Published

on

Viťazkou v kategórii Próza, žiakov 7. až 9. ročníka v Literárnej súťaži roka 2015 sa stala Melánia Straková z ZŠ Brezová so svojou poviedkou Nový začiatok. Jej dielkom uzatvárame seriál, ktorý sme Vám prinášali počas nedeľných popoludní. Pokračovať budeme po vyhlásení výsledkov tohtoročnej súťaže Mesta Piešťany. 

Nový začiatok

„Melani, vstávaj!“ zahrmel mamin hlas izbou. Rozospato som sa pomrvila a odhodila perinu nabok. Zoširoka som si zívla a vyplazila sa do kúpeľne. Obvykle mi to trvá dlhšie, ale dnes je deň s veľkým D.

Doteraz sme boli súčasťou veľkomesta. A každé veľkomesto predsa musí mať aj diaľnicu! A tak sa začalo vyberať miesto… Pred pár týždňami sme dostali ponuku na predaj domu aj s parcelou. Vec  sa má tak, že buď odídeme dobrovoľne s peniazmi, alebo zostaneme v našom domčeku a budeme čuchať výpary z áut, ktoré pôjdu rovno ponad naše hlavy.

Kufre som si zbalila už večer a spala som iba na matraci, cez ktorý bola prehodená perina. Kde zmizol všetok náš nábytok? Mama s otcom ho naložili do sťahovacieho auta a odviezli k starým rodičom.

Chodím k nim každé prázdniny, sú super. Majú doma kravku, koníka, hydinu a nájde sa aj nejaká kozička. Bolo pre mňa isté dobrodružstvo, keď som si musela ohrievať vodu z potoka, aby som sa mohla osprchovať. No žiť tam po dobu, kým nenájdeme druhý dom? Nie, ďakujem, neprosím. Aj keď na môj názor sa nikto nepýtal. Jednoducho som sa musela zbaliť a basta.

Po spoločných raňajkách sme naložili všetky svoje kufre a ja som sa naposledy pozrela na dom, v ktorom som žila celý svoj štrnásťročný život. „Maj sa, domček!“ šepla som smerom k prázdnym oknám. „Ale netáraj!“ zahriakla ma mama. „Vravíš, akoby si tu žila celý svoj život! Netrkoc a nasadaj, máme pred sebou dlhú cestu.“

Ledva som zabuchla dvere na aute, otec dupol na plyn. Ani sa mu nečudujem, čakala nás takmer štvorhodinová jazda. Čo iné som mohla robiť, ako si zapchať uši slúchadlami a tváriť sa ofučane?

Naše rodinné šťastie nesklamalo a do nášho nového domova sme dorazili takmer potme, pretože sme po ceste chytili zápchu. Mala som zlú náladu, a ešte sa mi k tomu vybil mobil. Vlastne, v tejto dedinskej diere mi je tak či tak nanič.

Veľmi skoro som tiež zistila, že povedačky o kohútoch sú viac než pravdivé. O piatej ráno som myslela, že vlastnoručné toho kohúta umlčím. Dlho som v posteli nevydržala a o šiestej som sa došuchtala do kuchyne.

„Dobré ránko, spachtoško!“ pozdravila ma čulo babka.

„Tu máš, urobila som ti desiatu!“ podala mi babka vrecúško so zabaleným chlebom a ovocie. Poďakovala som a vyšla hore do svojej izby. Ledva som schmatla veci, už som počula, ako na mňa mama netrpezlivo volá: „Kde trčíš?“ „Mami, ale ja tam nechcem ísť!“ protestovala som, hoci som vedela, že mi to nie je nič platné.

„To budeš brať každú zmenu v živote takto? Musíš si zvyknúť, tak ako všetci ostatní!“ trvala mama na svojom. Povzdychla som si a už som iba mlčky sledovala z okna auta ubiehajúcu krajinu.

Našla som svoju triedu a nesmelo som zaklopala. „Ďalej!“ ozvalo sa prívetivo. Zhlboka som sa nadýchla a spotenou rukou stlačila kľučku. „Dobrý deň, som Melánia, nová žiačka,“ vykoktala som do hrobového ticha, ktoré nastalo po mojom príchode.

„Vitaj, dievča! Som pani učiteľka Rosnová a budem tvoja triedna učiteľka.“

Túto mať za učiteľku? Ach, no čo už. Podala som ruku prešedivenej panej a sadla si do voľnej lavice niekde v strede radu.  Hneď sa na mňa zosypali otázky odkiaľ som, prečo som prišla a tak.

„Melánia, prezraď nám niečo o sebe! Všetci sme zvedaví,“ vyzvala ma pani Rosnová. So škripotom som odsunula stoličku a postavila sa. „Prišla som z veľkomesta. Museli sme sa presťahovať do tejto diery, pretože nám chceli nad hlavami postaviť diaľničný most. To je tak všetko,“ vyhlásila som a znovu si sadla.

V triede zavládlo hrobové ticho. Učiteľka si odkašľala, aby opäť upútala pozornosť triedy a pokračovala: „Výborne. Takže, môžeme začať s vyučovaním.“ Zvyšok vyučovania sa niesol v pokojnom, ospalom duchu. S učivom som bola popredu, a tak som na hodinách príliš nepracovala. Z nudy som vytrhla papier zo zošita a nenápadne som sa začala rozhliadať po triede. Zakreslila som lavice, urobila obdĺžničky a poznačila si, kto kde sedí. A potom sa začala zábava!

Každého spolužiaka som vystihla niekoľkými slovami a dôkladne zapísala do jeho obdĺžnička. Tak sa mi za chvíľu podarilo ohodnotiť celú triedu prevažne podľa výzoru. Hodina sa skončila a ja som celý papier skrčila a cez prestávku ho odhodila do koša. Bola to len chvíľková zábava. Ale stála zato!

Na druhý deň sa ku mne všetci správali odmerane a ja som nechápala prečo .Na konci vyučovania mi triedna prísnym hlasom oznámila: “Melánia, príď cez prestávku ku mne do kabinetu!“

Na dvere kabinetu som zaklopala s malou dušičkou. Privítala ma triedna s pokrčeným papierom v ruke.“ Studená sprcha! Hádam to prežijem!“ prebleslo mi hlavou. Niekto našiel papier ,ktorým som sa zabávala na hodine! Všetko som pochopila. Komu by neprekážalo ,keď by si pri svojom mene prečítal „má očká ako prasiatko, zuby ako veverička či uši ako slon“ a iné nelichotivé slová.

Nasledujúci deň som do školy prišla so stiahnutým žalúdkom. Prvú hodinu začala triedna netradične: „Melánia nám chce niečo povedať. Však?“Sťažka som sa nadýchla a nesmelo som zahlásila:“ Chcem sa vám všetkým ospravedlniť, mrzí ma, že som vás urazila. Nebolo fér ,že som sa na vás zabávala ,hoci vás nepoznám,“ dodala som ešte a sadla som si.

Slova sa potom ujala triedna.“Určite to chcelo veľa odvahy, aby si sa takto všetkým  ospravedlnila. Myslím, že by ste jej mohli dať šancu na nový začiatok,“ obrátila sa smerom k triede.

A tak sa aj stalo .V novej škole som si našla dobrých kamarátov a navždy som sa poučila, že decká nemám hodnotiť podľa výzoru.

Možno si tu predsa len zvyknem…

Melánia Straková, 9. ročník, II. kategória – próza, Základná škola, Brezová 19, Piešťany, ilustr. foto: T. Hudcovič

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články