Connect with us

Koktail

Vianoce v minulosti alebo „Keď darom bol aj vinš“

Published

on

Vianoce patria k najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Hovoríme o nich ako o čase pokoja, stíšenia, stretnutia s rodinou. Tieto sviatky sa v súčasnosti zvyknú spájať s hromadným upratovaním či nákupom prezentov. Ako ale vyzerali Vianoce v minulosti?

nativity-447767_1920

Ranokresťanské písomnosti z druhého storočia naznačujú, že vtedy sa narodenie Ježiša ešte neoslavovalo. Ich autori dokonca označujú slávenie narodenín za pohanské. Na prelome druhého a tretieho storočia Klement z Alexandrie spomína, že bolo navrhnutých niekoľko možných dátumov Ježišovho narodenia, no ani v jednom prípade nešlo o 25. december. Vo štvrtom storočí sa zmieňujú dva dátumy – 25. december a 6. január. Vyslovene 25. december sa v tomto kontexte spomína prvýkrát v Chronografii z roku 354.

Počas zimy bývala pôda zasypaná snehom, na poli sa teda pracovať nedalo. Pre roľníkov bolo obdobie Vianoc časom oddychu (ak sa to dá tak nazvať), mali viac času na rodinu aj zábavu. Podobne ako dnes aj pred stáročiami bol advent časom veľkého upratovania. Ešte na Barboru (4. december, pozn. red.) sa zvykla odtrhnúť halúzka z čerešne, ktorá do Vianoc v príbytku rozkvitla. „Počas Štedrého dňa udržiavala rodina až do večera pôst, ktorý sa končil až v momente, keď sa na oblohe objavila prvá hviezda; dnes sa zväčša pôst obmedzuje len na vynechanie mäsových výrobkov. Počas dňa nesmela do domu vstúpiť cudzia žena, znamenalo by to nešťastie. Taktiež sa za nešťastie považovali črepy a nesmelo sa v tento deň prať ani vešať bielizeň. Gazdiná, ktorá vlastnila sliepky, nesmela obsluhovať pri štedrovečernom stole, aby jej kvočky nevstávali z vajec,“ prezrádza Beata Bučková z Folklórneho súboru Žito.

honey-dipper-924732_1920

Pred štedrovečernou večerou sa rodina pomodlila. Gazdiná spravila medom všetkým jej členom krížik na čelo. Pred samotným pokrmom sa zvykli jesť oblátky s cesnakom alebo spomínaným medom. Deti aj rodičia mali oblečený sviatočný kroj, v ktorom šli neskôr na omšu.

Na štedrovečernom stole nesmeli chýbať plodiny, ktoré sa na hospodárstve dopestovali. „Išlo o varené či pečené cestoviny, varený hrach alebo šošovicu, kapustnicu s hubami, no častá bola aj polievka z repy a koreňovej zeleniny. Nesmieme zabudnúť na kašu z prosa. Ryby jedávalo iba bohaté mestské obyvateľstvo,“ približuje večeru folkloristka. Dodala, že od stola sa nepatrilo odísť nenajedený – každý člen rodiny sa musel najesť do sýtosti. Občas sa aj dnes hovorí: „Najedol som sa ako sedliak (gazda) na Vianoce“, teraz už viete prečo.

cookie-1765591_1920

Pečivo malo väčší význam, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Okrem chleba, posúchov, či opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. „Gazdiná musela obradové pečivo napiecť ešte pred východom slnka. Ruky od cesta si chodila vytierať o ovocné stromy, aby na ďalší rok dobre rodili. Rovnako bývalo zvykom piecť z múky a vody figúrky hospodárskych zvierat. Hospodár ich zavesil na príbytky zvierat, aby sa im dobre darilo,“ hovorí Bučková.

Po večeri bývalo zvykom rozkrojiť jablko. Podľa tvaru jadrovníka sa predpovedal prítomným osud – tvar hviezdy znamenal šťastie a majetok, tvar kríža chorobu alebo smrť a jadrovník s červíkom mal predpovedať nešťastie a zármutok. Jablko sa napokon rozdelilo na toľko kúskov, koľko osôb sedelo pri stole. Každý si svoj kúsok zjedol.

apples-899101_1920

„Pri stole sa pravidelne nechávalo jedno miesto voľné – bolo prestreté pre náhodného okoloidúceho, hosťa či osamoteného človeka. Takto sa tiež uctieval blízky človek, ktorý už nebol medzi živými. Z vianočného stola sa zvykli nakŕmiť aj hospodárske a domáce zvieratá, aby boli budúci rok zdravé,“ opisuje Beata Bučková. Pod obrus sa niekedy ukladali peniaze, šupiny či cesnak. Symbolizovali jediné – aby mala rodina v budúcom roku dostatok peňazí.

Vianočný stromček sa väčšinou vešal pod strop, pretože domy boli malé a inde by sa jednoducho nezmestil. Výzdobu tvorili jabĺčka, orechy, ozdoby zo slamy či vlny, medovníčky a niekedy aj stužky. Vianočný stromček pochádza z Nemecka. Na slovenskom vidieku sa objavil až začiatkom 20. storočia. Ihličnatá zeleň symbolizujúca ochranu však už predtým bola súčasťou vianočných obradov. Asi pred sto rokmi si ľudia začali dávať pod stromčeky darčeky. Tie nemuseli byť vyslovene materiálne, za dar sa považoval napríklad aj vinš. Tradícia vianočných betlehemov je oveľa staršia – prvý sa na Slovensku objavil v 14. alebo 15. storočí.

DSC_1736

Po večeri ožili vyľudnené uličky dedín i miest. Pod oknami spievala mládež koledy a každého, kto prišiel spievať, domáci obdarovali. V katolíckych rodinách sa Štedrý deň podobne ako dnes končil polnočnou omšou.

-vv, foto: www.pixabay.com, vv-

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články