Connect with us

Koktail

Slovenskí Anjeli sa prechádzali po Čachtickom hrade, ich odev vznikol z nechcených materiálov

Published

on

Hlava slow fashion značky Bartinky Martina Mareková Kuipers a maliarka na telo Andrea Jacková spúšťajú nový projekt. Slovenskí Anjeli sa prešli pred pár dňami po Čachtickom hrade a teraz zavítajú na rôzne podujatia, vianočné trhy, či iné akcie. Ľuďom, ktorí sa usmievajú, budú rozdávať dobré správy. Je to však len jedna z aktivít rodáčky z Piešťan, ktorá momentálne žije striedavo v kúpeľnom meste a v Holandsku.

Martina Mareková Kuipers šije krásne oblečenie z „od­pa­do­vých“ ma­te­riá­lov respektíve zo starého nechceného textilu, s kto­rým uspela v Ho­land­sku, USA, Ja­pon­sku i na Slo­vensku. Jej tvorba je životným postojom a presvedčením, že to netreba s množstvom vecí a nakupovaním preháňať, pričom aj ona sa musela k tomuto životnému krédu postupne vývojom prepracovať. Kostýmy Slovenských Anjelov sú tiež vyrobené z nechcených materiálov, každý jeden je unikátny. A dobré správy? Sú to porekadlá, pranostiky a múdrosti našich predkov. Pointou je viac dobra a pozitívneho v uliciach. „Ak to nechápete, nevadí, hlavne si to užívajte!“ hovorí M. Mareková.

Cesta k nájdeniu seba

„Narodila som sa v Piešťanoch, no prvých desať rokov môjho života sme žili na myjavských kopaniciach. V roku 1988 sa moji rodičia do Piešťan vrátili a zostala som tu až do začiatku vysokej školy. Navštevovala som ZŠ na Mojmírovej ulici a potom Gymnázium Piešťany. Stále tu mám rodinu a aj keď už vyše dvoch desaťročí žijem mimo, som tu často. Mám tu i moju skvelú pani krajčírku Vierku Mičovú, vďaka ktorej má moja značka produkty v nadštandardnej kvalite,“ približuje svoj vzťah k Piešťanom Martina. Ako sa však dostala k vlastnej módnej značke? Bola to pomerne dlhá cesta a vznik nebol úplne plánovaný. Martina neštudovala módny di­zajn a do­konca podľa jej slov patrila k sho­pa­ho­lič­kám.

Všetko sa začalo v Británii. „Prišla som tam  v roku 2005, tesne pred fi­nanč­nou krí­zou. Bol to pre mňa trošku šok, keďže som vhupla do ma­so­vého kon­zumu a sama som nadmernému na­ku­po­va­niu ča­som pod­ľahla. Keďže som bola ma­na­žér­kou pri­vát­nych ne­hnu­teľ­ností na pre­ná­jom, mu­sela som sa stre­tá­vať s kli­entmi, takže som po­tre­bo­vala dobre vy­ze­rať. Mala som na to pe­niaze, vždy som sa rada ob­lie­kala a tu bol ob­rov­ský vý­ber. Ča­som ma to však pre­val­co­valo. Stres z práce a se­ba­ve­do­mie som si do­dá­vala ob­le­če­ním, vnútri som však cí­tila, že to nie je ono, že to nie som ja. Nad­merné množ­stvo ob­le­če­nia a plytký von­kajší pre­jav mi pre­stal vy­ho­vo­vať a ča­som sa to vo mne zlo­milo,“ vysvetľuje.

K bodu zlomu dopomohlo aj sťahovanie s priateľom, ktorý je dnes už manželom, do Holandska. Práve tu začala Martina šatníkový detox. Dôvodov pre nenakupovanie bolo viacero. „Pr­vým bolo, že som zo­stala bez práce a ne­mala som pe­niaze. No na dru­hej strane som zis­tila, že mám taký plný šat­ník, že ani ne­pot­re­bu­jem na­ku­po­vať. Tre­tím dô­vo­dom bolo, že tým, že som zo­stala doma, som za­čala sle­do­vať „upcy­ling world“ a zis­tila som, že toho máme na­ozaj veľké množ­stvo. A tak sa mi aj pre­stalo chcieť na­ku­po­vať. Zo za­čiatku som len pre­stala cho­diť do ob­cho­dov, aby ma to ne­lá­kalo a zis­tila som, že to ani ne­pot­re­bu­jem. Dnes mi nad­merné na­ku­po­va­nie príde aj ako veľká strata času,“ hovorí.

Ako nezamestná sa snažila nejako zabaviť, kým muž príde z práce. Téma upcyc­lingu ju chytila a vzdelávala sa hlavne z ame­ric­kých zdro­jov, kde to  v roku 2011, už bol veľ­ký tren­d. „Do de­toxu som bola do­nú­tená okol­nos­ťami, ale uro­bila som si z toho na uľah­če­nie vý­zvu – vy­dr­žať rok bez ná­ku­pov. Spo­čiatku som mala myš­lienky ísť na­ku­po­vať, ale sa­mej sa mi ani nech­celo. Po­stu­pom času boli z jed­ného roka dva, až sa to stalo mo­jím ži­vot­ným štý­lom. Zis­tila som, že je to veľmi oslo­bo­dzu­júce – ne­za­bí­jať čas v ná­kup­ných cen­trách. Člo­vek na­ozaj môže ten čas vy­užiť na niečo iné,“ vysvetľuje M. Kuipers.

Vznik Bartinki i Fashion revolution

„Tak som si upcyc­lo­vala, najprv som len pre seba niečo vy­rá­bala, ale zis­tila som, že by som si chcela znovu osvo­jiť zruč­nosť ušiť si veci vlast­nými ru­kami. Najprv som vy­rá­bala do­pl­nky – mini ka­belky, brošne – také malé kúsky, dnes mi to príde smiešne. Len tak som si na jed­nom za­hra­nič­nom por­táli ot­vo­rila konto a skú­sila svoje vý­robky pre­dať. A oni sa po­stupne za­čali pre­dá­vať! Pre ob­cho­dík som si mu­sela vy­mys­lieť ná­zov. Pa­mä­tám sa, ako som se­dela v je­dálni a vra­vím man­že­lovi: „Čo keby sa to vo­lalo Bar­tinka?“ Je to vlastne spo­je­nie môjho a man­že­lovho mena, on je Bart, ja som Mar­tina, Tinka, takže BAR­TINKA. Spo­čiatku nás tak vo­lali ka­ma­ráti – pre­zývka na spô­sob „Bran­ge­lina“. Man­žel sa za­smial, že to je hrozné, ne­ve­del na to re­a­go­vať, tak som to zme­nila na Bar­tinki,“ spomína Piešťanka.

Foto: Lubomir Rechtorik

 

Okrem vlastnej módnej značky sa na Slovensku venuje koordinácii projektu Fashion Revolution. „Celý zá­padný svet je pre­pl­nený kon­zu­mom a ma­te­riá­lom a za­čína to pre­ni­kať aj na Slo­ven­sko. Čo sa týka nech­ce­ných ma­te­riá­lov, je to spô­so­bené ne­zmy­sel­ným a nad­mer­ným množ­stvom to­varu, to­var sa jed­no­du­cho stáva od­pa­dom, pre­tože ho nik nechce. Ak je aj po­ško­dený, ľu­dia sa mu ne­budú ve­no­vať, chcú sa toho zba­viť. Mys­lím, že zá­klad­nou ve­cou kaž­dého z nás je za­mys­lieť sa nad se­bou, nad svo­jím sprá­va­ním a nad svo­jimi spot­re­bi­teľ­skými zvyk­los­ťami. Čo sa týka ob­le­če­nia, stačí ot­vo­riť skriňu a zno­vu­ob­ja­viť svoj šat­ník a zis­tiť, či na­ozaj po­tre­bu­jem nové kúsky alebo si vy­sta­čím s tým, čo mám. V sú­čas­nosti máme všetci toho ob­le­če­nia na­ozaj tak veľa, že si vy­sta­číme. Ne­spo­lie­hala by som len na re­cyk­lo­va­nie, v pr­vom rade by som zní­žila spot­rebu, kon­zum – je to veľmi pod­statné,“ hovorí Martina.
 

 Viac si môžete prečítať tiež na www.startitup.sk.

-red-

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články