Connect with us

Koktail

S „maľovanou poéziou“ uspela aj na Manhattane

Published

on

Keď kolega a kamarát Pišta zavesil na facebook fotky obrazov, ktoré maľovala jeho dcéra Andrea, hneď ma zaujali. Najskôr mi pripomenuli tvorbu, s akou kedysi experimentovala moja sestra a ja som sa ju obdivne pokúšala napodobňovať. A potom som si uvedomila, že pri tých rôznofarebných, trochu surrealistických maľbách mám zrazu chuť sa usmievať…

Keď som Pištovi povedala, že sa mi dielka jeho dcéry páčia, hrdý tato hneď navrhol, že mi exkluzívne jedno vytvorí na objednávku, iba si mám vybrať motív. Vybrala som si svoje najobľúbenejšie mesto – Piešťany.

[singlepic id=34540 w=520 h=350 float=center]

Po pár týždňoch som sa stala majiteľkou poetického obrázku Piešťan, a nedalo mi, aby som sa aj s jeho autorkou trochu bližšie nezoznámila. Na stránke www.adka.com (Andrea v súčasnosti žije v USA a jej umelecká značka je Adka´s Art), som si prečítala, že „píše poéziu štetcom…“ , ale tiež informáciu o výstavách v newyorských galériách. Príbeh mladej Piešťanky sa mi zdal veľmi inšpiratívny, preto sme si vymenili pár e-mailov, a tu je výsledok:

Za všetkým hľadaj… muža?

Ako hovorí Andrea Jones (rodená Kučkovská), dôvodom odchodu za veľkú mláku, kde žije od roku 1999, bol jej manžel – pôvodom Američan. Zoznámili sa pri práci v Bratislave. „Chodili sme spolu dva roky a „koniec“ bol veľmi romantický,“ spomína Adka. O ruku ju totiž priateľ požiadal skoro ako vo filme – na historickom koči vo Viedni: „Najskôr mi povedal, že ideme len na kávu a skončilo to otázkou – Kučkovska will you marry me?“ Svadba sa potom konala na Bojnickom zámku, kde sa nevesta cítila ako princezná. A rozprávka sa ešte neskončila…

REKLAMA

Po narodení dcérky sa pôvodne vyštudovaná školská psychologička a bývalá manažérka Americkej komory právnikov pre Východnú Európu začala pohrávať s myšlienkou na maľovanie. Muž bol prvý, kto ju podporil. „Spomenula som manželovi, ako som si kedysi v detstve rada po večeroch kreslila v posteli rôzne miniatúrne predmety od jedného rohu zošita k druhému. Opísala som mu, ako som sa pritom veľmi dobre (až terapeuticky!) cítila. Tiež som bola vtedy sama zo seba prekvapená, ako zaujímavo vyzerajú, myslela som si, že maľovať neviem,“ hovorí o svojich začiatkoch umelkyňa, ktorá sa dnes venuje tvorbe na plný úväzok.

Manžel ju potom požiadal, aby mu na narodeniny niečo nakreslila. Andrea s radosťou súhlasila: „Obrázok sa mu veľmi páčil a ten moment bol pre mňa asi takým prvým impulzom k tvorbe. Tak si ma moja umelecká minulosť našla a na prekvapenie seba i ostatných sa veľmi rýchlo stala mojou súčasnosťou.“

Z facebooku až na Manhattan

Výsledky sa však nedostavili zo dňa na deň: „Vlastne prešlo desať rokov, počas ktorých som skúšala rôzne maliarske a ilustračné štýly, kým som si našla ten vyhovujúci. Nevedela som ho však zaradiť do žiadnej kategórie, preto som sa dlho neodvážila ukázať svoje diela verejnosti. Prvými kritikmi bola, samozrejme, rodina. Zdalo sa im, že by môj štýl mohol byť zaujímavý a podporovali ma, aby som pokračovala. Nabrala som odvahu a ukázala moje obrazy priateľom, ktorým sa takisto páčili. Na ich podnet som založila stránku na Facebooku a zrazu som sa ocitla v centre ovácií a obdivu fanúšikov, čo bol úžasný pocit!“

[singlepic id=34543 w=520 h=350 float=center]

Úspech na sociálnej sieti Andreu povzbudil tak, že sa rozhodla osloviť galérie s ponukou výstavy: „Hneď som sa vrhla na New York, hoci som vedela, že to bude tvrdý oriešok. Poslala som zopár ilustrácií do galérie so súčasným umením, tie mi však odmietli s tým, že sa mám ohlásiť s novými prácami. Vtedy som si povedala, že musím skúsiť maľby na plátno. Transformácia bola oveľa jednoduchšia, ako som si myslela, a zrazu som maľovala ako divá.“

Keď poslala fotografie 15-tich malieb do New Yorku, očakávala opäť negatívnu odpoveď, prišlo však: s radosťou Vám oznamujeme, že… „Ani som nedočítala a obtelefonovala všetkých známych,“ spomína. Všetko sa odrazu dalo do pohybu a v priebehu roka dostala pozvánky do ďalších galérií a na rôzne výstavy po celom svete.

Len v New Yorku sa konali dve, na Manhattane sa niekoľko jej diel aj predalo. Na newyorskú výstavu sa prišiel pozrieť až zo Slovenska i pyšný otec, čo bol pre autorku intenzívny zážitok, pretože doma už veľmi dlho nebola.

Inšpiruje ju folklór aj liečivý vplyv umenia

Napriek tomu svoju rodnú krajinu nosí Andrea a v sebe a inšpiruje sa ňou aj pri maľovaní: „Nikdy som nemala za vzor konkrétneho umelca, ale určite ma ovplyvnila slovenská ľudová tvorba, plná farieb a ornamentov, a tiež rozprávky či príbehy so surrealistickým dejom a postavami.“

Plné farieb a ich netradičných kombinácií sú aj Adkine diela: „Milujem všetky odtiene modrej, mám rada aj fialovú, oranžovú a krikľavú ružovú a pri ich výbere používam výlučne intuíciu.“ Ako správna Piešťanka dbá na svoje oblečenie a  motívy z obrázkov začala prenášať i do módy: „Ide o reprodukcie mojich diel na doplnky, ktoré začali byť žiadané, najmä obaly na iPhone 4, hodvábne šáliky či kabelky.“

[singlepic id=34542 w=520 h=350 float=center]

Inšpirácie na tvorbu má dostatok, o čom svedčí i jej odpoveď na otázku, na čom v súčasnosti pracuje: „Séria Universe Within Us (Vesmír v nás) sú obrysy zvierat, vyplnene mojím maliarskym štýlom. Ide o myšlienky, že každý živý tvor nosí v sebe svoj vlastný vesmír. Tiež pracujem na čierno-bielej sérii Intervening Orbitals (Zasahujúce Orbitály), v ktorej sa zameriavam na určité orgány tela – každý orbitál predstavuje energiu týchto orgánov, ktorých názvy sú v latinčine, a tiež na štúdie liečebných účinkov umenia na daný orgán. Takže keď vás bolí napríklad srdiečko, môžete si zavesiť výtlačok môjho diela Pectus (srdce) a ktovie, možno to zafunguje…“

[singlepic id=34543 w=520 h=350 float=center]

Andrea Jones žije a tvorí v Severnej Karolíne, s manželom Jeffom má 9-ročného syna Jeffreyho a 11- ročnú dcéru Natalie, ktorá po maminom vzore tiež maľuje a dokonca niekoľko svojich diel už predala. Pod značkou Adka´s Art umelkyňa, pochádzajúca z Piešťan, vystavovala v Agora Gallery, NYC; The Artist Alley, SF; TIA, Italy a v súčasnosti sa koná výstava v Studio Vogue Galery, Toronto, CAN. Pripravuje tiež diela na výstavu Little Treasures v talianskej Bologni. Jej tvorbu spomínajú i publikácie o umení – Art is Spectrum – The Chelsea Perspective – Fine Art Magazine, Arttour International July 2012, Rivierart či Margin Call – Outsider Art.

Text: Adriana Drahovská, Foto: Archív Andrey Jones

[nggallery id=1884]

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články