Connect with us

Blogy

Program REŠTART pomáha ľuďom pri zmene životosprávy, účastníci zdolávali aj Marhát

Published

on

Program REŠTART je online motivačný program pre ľudí, ktorí nechcú život pregaučovať. Domasedom pomáha rozhýbať sa, zhodiť kilá, zmeniť životosprávu a vidieť život z inej perspektívy. Zasedenosť môže mať rôzne príčiny, spúšťačmi týchto faktorov sú často osamelosť, depresia a neistota, či naopak workoholizmus, nadmerný stres v práci, sedavé zamestnanie a podobne.

Účastníci patria k rôznym vekovým skupinám, sú medzi nimi muži i ženy. Manažéri, ľudia so sedavým zamestnaním, obézni dvadsiatnici, často aj ľudia v predpenzijnom veku, túžiaci po lepšom zdraví, naplnení a aktívnejšom živote. Program REŠTART ponúkol v prvom ročníku 7 kopcov, medzi ktorými boli Sitno, Veľká Javorina, Kráľova hoľa, Poľana, Panský diel, Marhát, Martinské hole a 3 jazerá, konkrétne Neusiedler see, Popradské pleso a Morské oko vo Vihorlatských vrchoch. Prečítajte si ako vyzerala návšteva Marhátu. 7-7Ako sme sa retardili alebo reštart challenge za 7 dní – časť 4.

Piatok. Deň šiesty.

V piatok ráno som sa zobudil vo svojej starej detskej izbe, z ktorej som pred 10 rokmi vypadol a už sa nikdy nevrátil na dlhšie, ako pár dní. Z nástenky sa na mňa usmievali spolužiačky zo strednej školy, z ktorých sa dnes už polovica volá inak. Vždy ma na fcb prekvapí, prečo mi vyskakuje status nejakej Lenky Hrčkovej, ktorú predsa vôbec nepoznám. Po rozkliknutí fotky si poviem ahá, Lenka Kováčová, tá čo sedela pri dverách hneď pred tabuľou. Tá čo vždy pila Griotku a potom aj tak ráno vyzerala. Gro jej profilu už nie sú fotky s frajerom ako raňajkujú, ako umývajú riad po raňajkách, ako pozerajú telku po raňajkách, žiadny vážny status “Čo len budem varkať neskaj na obedík mojej lásočque, poraďte kamky” s 15 komentármi od dvoch báb ako už “musíme dať tú kávičku zlatulík” a “možno aj niečo tvrdšie, xixi”. Asi narážka na Griotku.

Veru, profil už má plný fotiek s “dvojmesačným bruškom”, potom s bruškom level dva mesiace a dva dni, level dva mesiace a týždeň atď.. Že sa z Lenky už stala plnohodnotná členka militantnej komunity matiek na Modrom koníkovi prezrádza fotka “nášho prvého hovienočka”.

Ako ten čas letí…

Rovnako letí aj náš postup na retard čelindži. V to piatkové ráno som si prvý raz uvedomil, že ak sa niečo fakt neposerie, že to asi aj dáme. Plánom na Piatok bol Marhát. Pri pohľade do mapy nám s priateľkou poskočili srdiečka, pretože výška je len okolo 700 m.n.m.. Teda najmenší kopec, na aký sme sa zatiaľ v rámci retard týždňa trepali. Niežeby sme boli lenivé bzdochy, ale už sme vážne začínali mať dosť. Predošlý deň sme mali celkom záhul na Martinských holiach. V Piatok ráno sme obaja naplno pocítili, že zjazd dolu z Holí nie pekne po asfaltke posediačky, ale po teréne stále prikrčený, všetko tlmiac stehnami, z nás urobil trosky. Ako náročne hore, tak náročne aj dolu, ak nie viac.

Ak sa niečoho podobného ešte niekedy zúčastním, určite nezabudnem na poriadny strečing po každom výjazde a zjazde a minimálne 10 minút vždy obetujem uvoľňovaniu svalstva. Človek sa učí na vlastných chybách. Inteligent sa ale učí na chybách druhých, tak si dovoľujem doporučiť všetkým – nevyserte sa na to. Fakt.

Povedali sme si ale, že Marhát má smiešnych 700 výškových, to musíme dať, aj keby sme mali bike niesť. Opätovne sa podobne ako na Poľane ukázalo, že sme nemohli mať väčšiu pravdu. Ale o tom potom.

Náš cieľ pre auto bola dedinka Moravany nad Váhom. Na konci obce parkujeme pri miestnom cintoríne. Dnes je kolotoč vybaľovania a zbaľovania prijateľnejší, pretože oba stany, spacáky, karimatky, varič, ešusy, chrániče, náhradné plášte, teplé handry, pracovný nôž a milión ďalších vecí sme vyložili u mňa doma. Smerom na Marhát už v sedle našich hliníkových a oceľových tátošov míňame malú vodnú nádrž. Vzhľadom na teplotu vzduchu stojí nadľudskú snahu sa ovládnuť a nehodiť sa do vody.

My však pokračujeme ďalej asfaltkou, až prídeme na rázcestie Výtoky. Nakoľko značky nič nehovoria o vrchu Marhát (čo by mala byť dominanta okolia, divné), váhame či vpravo či vľavo. Našťastie (ešte vtedy sme to tak brali) prichádza miestny ujko na starom žihlaváku (niekde známy aj ako “Ukrajina”), pre ktorý by nejeden hipster obetoval aj obličku. Na našu otázku, kadiaľ na Marhát, hovorí že aj vpravo aj vľavo sa dá, pričom vpravo je to lepšie. Nakoľko ľavá varianta odbáča niekam do prd…eč, a pravá smeruje podľa buzoly priamo k Marhátu, vyberáme sa vpravo. Osudový omyl.

Lesnou asfaltkou v dobrom stave pomaly míňame aj rekreačné zariadenie Výtoky. Názov nie moc vábny, evokujúci spomienky na moju prvú dovolenku s prvou priateľkou a situáciu po kúpaní v hotelovom bazéne v Turecku. Ale nekazme si pekný deň takýmito spomienkami.

7-6

O čo nevábnejší názov, o to krajšie prostredie. Útulné chatky, zelený udržiavaný trávnik, futbalové a tuším aj volejbalové ihrisko, okolo pekný potok, karpatské bukovo-dubové lesy – ideál na rodinnú dofču spojenú s nenáročnou bikovačkou, varením gulášu a hubačkou.

A teraz to zlé.

Pomaly stúpame asfaltkou, až sa zrazu ocitneme na malej vybetónovanej čistinke a bodka. Žiadna asfaltka nikam. Skúšam otvoriť mapu v mobile, ale pre absenciu signálu sme odkázaný na buzolu. Tá ukazuje, že Marhát by mal byť priamo pred nami. Z lesa trčí niečo ako turistický chodník, tak sa po menšej dohode vyberáme priamo hore tlačiac biky. Naivne si hovoríme, že domáci nás predsa nemohol poslať úplne zle a niekde tu bude správna cesta. Po asi 5 minútach je jasné, že mohol a nebude.
7-3

Stúpajúc strmo hore po asi 10 minútach zisťujeme, že predpokladaný turistický chodník je zvážnica. Stúpajúc ešte strmšie hore po ďalších 10 minútach zisťujeme, že predpokladaná zvážnica je iba járok vymletý vodou. Nesúc bicykel na chrbte a prekračujúc popadané stromy po ďalších 10 minútach zisťujeme, že už nie je žiadny járok. Už je iba strmý svah.

Skutočne sme sa drbali hore takým strmým terénom, že jediná možnosť ako napredovať bolo stojac na mieste hodiť bike čo najviac dopredu držiac riadidlá, stlačiť obe brzdy, urobiť dva malé kroky na priblíženie sa k biku a proces opakovať. Po nejakom čase sme prišli na lesnú cestu, ktorá traverzovala náš svah. Povedali sme si, že už ideme tak dlho, že musíme mať nastúpané metre a sme tesne pod vrcholom, že kašleme na lesnú cestu, ktorá vedie bohviekam. A tak sme pokračovali ďalej priamo.

Toto sa opakovalo ešte dva krát.

Pri treťom raze, keď sme opätovne prišli na lesnú cestu traverzujúcu svah, sme rezignovali. Jednak sme už fakt ledva chodili, a jednak pokračovať zasa priamo hore nemalo význam pre strmosť terénu a kopu kríkov. Iná možnosť ako skúsiť lesnú cestu nebola. Vytriasli sme z topánok asi 3 kilá zeminy, listov a suchých vetvičiek a totálne spotení a vyčerpaní sme sa dali vľavo.

Po nejakom čase sme sa napojili na červenú turistickú značku. Ani len netušili, kde v prdeli sme, či ísť vľavo či vpravo, spoľahli sme sa nejaký podvedomý orientačný zmysel a dali sa vpravo. Buzola nám bola už na dve veci, nakoľko sme nevedeli, či sme vrchol už prešli, neprešli, či cieľ vôbec existuje a dnešný ciel je iba chyba v Matrixe.

7-8
Terén na červenej značke začal mierne stúpať. My sme však boli už tak hotoví, že sme ledva šľapali na najľahších prevodoch takmer rovinku. Do toho strašne dusno. A muchy. Tie posrané muchy. Mal som okolo seba vlastnú letku v počte asi 50 kusov. Čo by za takýto stav dala naša armáda…

Ľahší o ďalší liter potu po chvíli vidíme nejaký smerovník. Konečne!

Čítame že ešte len Sedlo Marhát! A zasa do kopca! Neveriaco krútim hlavou. Do prdele, ak zarátam nastúpané metre neverím, že ešte stále treba ísť smerom hore na tak malý kopec. Veď toľkoto sme nestúpali ani na Sitno, a to má 1.000m.n.m..

Terén pomaly prechádza do nešlapateľného. Zoskakujeme a biky tlačíme meter a pol vysokou burinou sem-tam reznutou žihľavou. V duchu sa upokojujem, že popŕhlenie je vraj dobré proti reume, tak sa snažím pokračovať ďalej a NEVYŠKLBAŤ VŠETKU TÚ ZA.RANÚ ŽIHĽAVU! A muchy. Krista tie muchy!

Tlačiac bike prichádzam na úzky hrebienok s pár skalami, kde bike už musím niesť na chrbte.

V duchu si hovorím, že ak Otec Zakladateľ zasa vymyslel niečo ako Poľanu, kde budem musieť ešte hodinu niesť bike cez žihľavu, prisahám, že prvá vec čo po návrate spravím, bude kúpa poukazu na šamanský woodoo kurz a pekne mu to zrátam. Splietajúc diabolské myšlienky o tom, ako si vyrábam postavičku cyklistu na cesťáku v Bianchi drese a nápisom “PETERE”, sa ani neviem ako ocitám na nejakej čistinke.

Pozriem vľavo a neverím – rozhľadňa. Už som ani nedúfal. Sme tu.

O chvíľu príde aj priateľka, ktorá zvolila inú trasu – hrebeň obchádzala mimo značenej trasy sprava, tadiaľ sa aj budeme vracať – v pohode zjazdné na biku, keby to viem, neseriem sa cez skalky a žihľavu, nuž…

Čaká nás ešte obligátny výstup na rozhľadňu. Lezúc po schodoch si vždy v polovici musíme dať pauzu, skutočne sme na dne so silami. Zostup dolu prebiehal ešte horšie. Ak by nás niekto videl, určite by si povedal, že Spolok priateľov artritídy a umelých kĺbov z neďalekého sanatória má vychádzku…

Na čistinke s ohniskom si chceme na chvíľu oddýchnuť a najesť sa. Keď sme sa však pozreli lepšie, prejde nás chuť. Všade naokolo neskutočný bordel. Podľa stavu odpadkov to tam leží už nejaký čas. Sú tam roztrhané asi 4 Tesco igelitky a v nich obaly od špekačiek, prázdne fľaše od chlastu, plastové tácky, papiere od sladkostí atď. Pravdepodobne kvôli zveri a vetru sú smeti roznesené aj po okolí.

Fakt netuším, čo za prasatá toto mohlo nechať v prírode, a k tomu také množstvo. V prístrešku je informácia, že táto lokalita patrí pod správu nejakého miestneho turistického klubu. Viem, že nie sú povinní robiť v lese smetiara, ale viete ako… Ale možno je priemerný vek ich členov podobný ako v Zväze protifašistických bojovníkov a v tom prípade to chápem.

7-11
Rýchlo sme sa z tohto zanedbaného zasvineného miesta pratali. Dnes žiadne akčné zjazdy, len pekne piánko “v sedle”. Priateľku som veľmi ľutoval, že nemá na biku tlmič. Po červenej sme sa pomaly spustili do lokality Jelenie jamy, a odtiaľ ukážkovou asfaltkou ďalej dolu. Kvalita cesty je neskutočná, taká Bajkalská v Bratislave by mohla závidieť.

Letiac asi 60tkou krásnym listnatým lesom sme onedlho boli pri rázcestníku Výtoky, kde nás pred nejakým časom miestny pánko poslal zlým smerom.

Pozrel som sa na údaj na smernovníku a hneď mi bolo jasné dnešné utrpenie. Marhát má síce iba 748 m.n.m., ale nadmorská výška pri rázcestníku je iba 250 m.n.m. Dokonca v Moravanoch iba 165 m.n.m.. To je takmer 600 metrov prevýšenia. To preto sme nechápali, ako veľmi dlho ideme do kopca. Keď si vezmem, že sme tlačili bike lesom cca také prevýšenie, ako je z. Popradského plesa do Sedla pod Ostrvou (okolo 500m), už chápem, že naše sily boli asi na takej úrovni ako dôvera verejnosti v justíciu.

Od rázcestníku Výtoky sme mierne prepletajúc pedálmi boli o chvíľu pri aute. Mimo les bolo asi 40 stupňov v tieni, vďaka čomu sme po dnešnom horolezeckom výstupe vyzerali ako ešte väčšie trosky.

Zvyšnou vodou z camelbag-u som sa pred nastúpením do auta provizórne poumýval a prezliekol do čistého trička. Inak by som mohol auto odviezť rovno do Solivarov Prešov, kde by so sedadla získali tak 10 kíl soli. Minimálne. Dnešný deň bol zatiaľ jednoznačne najťažší. A tak to aj ostalo do konca celej retard čelindž. Paradoxne najnižší kopec zo všetkých.

Ponaučenie – nikdy nepodceňuj svojho protivníka, hoci má malý. Samozrejme vrchol.

Patrik Kachlik

Blogy

Blog Petra Zemánka: Plán rozvoja dopravy do roku 2050 schválený – II. časť

Published

on

By

Na úvod pripomeniem, že Zastupiteľstvo trnavského samosprávneho kraja na svojom zasadnutí 27.1.2021 schválilo Plán udržateľnej mobility trnavského samosprávneho kraja (PUM TTSK), ktorý vypracovali české spoločnosti AFRY CZ a EKOLA group. Dokument by sa mal stať základným predpokladom rozvoja verejnej, individuálnej, cyklistickej a nemotorovej dopravy v Trnavskom kraji do roku 2050 a jeho súčasťou je plán rozvoja verejnej dopravy v tomto období. PUM obsahuje rozvojové plány podelené v časovom horizonte rokov 2025, 2030, 2040 a 2050.

V druhej časti svojho príspevku sa chcem venovať plánovanému rozvoju cyklistickej, vodnej a leteckej dopravy. Prvú časť nájdete na tejto adrese: https://www.pnky.sk/blogy/blog-petra-zemanka-plan-rozvoja-dopravy-v-regione-do-roku-2050-schvaleny/

Všeobecne mám pre priaznivcov cyklistiky dobré správy, na rozvoj cyklodopravy do roku 2025 je v Zásobníku PUM schválených 15 projektov. Zaujímavým je najmä zámer vybudovanie novej vetvy Vážskej cyklomagistrály v úseku Drahovce – Sereď. Podobne ako v Trenčianskom kraji má byť jej trasa vedená po / popri ochrannej hrádzi rieky Váh. Súčasťou projektu je vybudovanie cyklolávky cez Váh medzi obcami Koplotovce a Madunice. Investorom projektu je TTSK.

Pre priateľov cykloturistiky bude zaujímavý aj projekt dokončenia Moravskej cyklomagistrály Kúty – Skalica, kde o.i. pribudne aj nová cyklolávka cez rieku Moravu medzi obcami Brodské a Lanžhot s prejazdom do ČR v blízkosti mesta Břeclav. Odtiaľ je už len na skok do známej rekreačnej lokality Lednice-Valtice-Mikulov. Investormi cyklotrasy sú TTSK a spol. INTERREG.

Pozitívnou správou pre piešťanský región je zaradenie projektu cyklochodníka Piešťany – Vrbové, v II.etape do roku 2030 (č.129), kde je ako investor uvedený IROP. Nová cyklotrasa nielenže zvýši bezpečnosť cestnej dopravy na úseku medzi Piešťanmi a Vrbovým, ale zabezpečí aj prepojenie Vážskej cyklomagistrály s turistickými trasami v Malých Karpatoch.

Z pohľadu perspektívneho rozvoja cyklodopravy v okolí Piešťan sa môžeme tešiť. Je ale dosť prekvapivé, že medzi významnými cykloprojektmi v Zásobníku PUM do roku 2025 sa Piešťany nenachádzajú. Dovolím si uviesť odkaz na záväznú časť schváleného ÚP VUC Trnavského kraja (1998), kde sa priamo uvádza potreba vybudovať prepojenie Považskej cykloturistickej trasy na Piešťany a ich kúpeľný areál a rekreačné priestory. Hoci sme cyklistickým a zároveň 2. najväčším mestom v TTSK, akoby nás autori PUM pri projektovaní Vážskej cyklomagistrály prehliadli.

Na mape vážskych cyklotrás tak asi zostane cca 15 km medzera, ktorú bude potrebné prekonávať po jestvujúcich nie práve najkvalitnejších komunikáciách (potrebovali by aspoň nový povrch). Dobudovanie štandardnej cyklotrasy v úseku Horná Streda – Drahovce by mohlo byť významným impulzom pre rozvoj cestovného ruchu v Piešťanoch a okolí.

V rámci rozvoja vodnej dopravy je v Zásobníku PUM v I. fáze na programe doplnenie riečnych prístavov na Váhu, Morave a Malom Dunaji o období do roku 2030, hoci tieto projekty ešte namajú investorov. Nášho regiónu sa dotýka projekt stavby Osobného prístavu Piešťany, ktorý by mal byť vybudovaný na Biskupickom kanáli niekde v lokalite Dlhé kusy pri Hornej Strede. Zaujímavé je, že ako jediný projekt v rámci plánovanej vodnej dopravy bol pod p.č. 32 Zásobníka PUM zaradený už do I. etapy do roku 2025. Napriek tomu, že o splavnení Váhu v úseku Žilina – Komárno sa uvažuje až v období po roku 2050.

Otázku projektu Osobného prístavu Piešťany som konzultoval so súčasným vedením správcu toku. Zaujímavé bolo, že nikto zo zodpovených zamestnancov správcu o projekte prístavu nič nevedel… Plavba po Biskupickom kanále je povolená len po most na Bodonu, čiže umiestnenie osobného prístavu do lokality pri Hornej Strede by nemalo žiadny praktický význam. Takýto objekt by sa tak mohol stať na celé desaťročia iba turistickou atrakciou. Projekt splavnenia rieky Váh nemá žiadnu perspektívu bez dobudovania plavebných komôr na jestvujúcich vodných dielach Vážskej kaskády a bez realizácie veľkej vodnej stavby Hlohovec-Sereď.

Krátko sa dotknem aj otázky plánovaného rozvoja leteckej dopravy, ktorá má v Piešťanoch viac ako 100 ročnú tradíciu. Medzi neočíslovanými projektmi je v Zásobníku PUM v I.etape do roku 2025 projekt Modernizácia Letiska Piešťany, vrátane integrovaného parkoviska, ktorý zatiaľ nemá investora. Letisko Piešťany – jednými oslavované, inými zatracované, na ktorú stranu sa prikloniť ? Po sľubnom rozbehu chartrovej dopravy z Piešťan do známych dovolenkových letovísk v roku 2019 prišiel neočakávaný útlm v roku 2020 súvisiaci s koronakrízou.

Aká je perspektíva leteckej dopravy v nasledujúcom období ? Po skončení pandémie Covid 19 je možné očakávať prudký nárast tohto moderného druhu dopravy. Piešťanské letisko so štatútom medzinárodného je považované ako rezerva pre veľké letiská v Bratislave, Viedni alebo Brne. Myslím si, že priaznivá poloha a poveternostné podmienky v tejto lokalite majú veľký potenciál rozvoja v oblasti medzi krajskými mestami Trnava, Nitra a Trenčín, ktoré takéto priaznivé podmienky na lietanie nemajú. Zrušením letiska by sme stratili silnú komparatívnu výhodu voči týmto mestám. Letisko Piešťany si ako niečo výnimočné zasluhuje našu ochranu.

Pred ukončením svojho príspevku ešte krátky pohľad na priebeh schvaľovania PUM dňa 27.1.2021 do Zápisnice z 21.zasadnutia Zastupiteľstva TTSK (bod 10). Po prezentácii dokumentu bol materiál schválený 34 z 35 prítomných členov. Do uznesenia č.567/2021/21 Zastupiteľstvo uložilo Úradu TTSK povinnosť pri najbližšej aktualizácii Plánu udržateľnej mobility TTSK zapracovať do časti „zásobník PUM“ úsek cesty I. triedy Galanta-Medveďov (po štátnu hranicu s Maďarskom). Je to zvláštne rozhodnutie poslancov TTSK, pri prvom pohľade na schválené projekty PUM sa zdá logická skôr potreba skvalitnenia prepojenia krajského mesta a Dunajskej Stredy cestou I. triedy cez Galantu. Vodiči jazdiaci z Trnavy do Gyǒru sa predsa rýchlo a pohodlne dostanú po diaľnici…

Ešte si dovolím poznámku k schválenému projektu vybudovania severo-východného obchvatu Piešťan (aj s 2 potrebnými mostami cez Váh a Biskupický kanál). V rámci projektu má byť zrejme presmerovaná časť ťažkej nákladnej dopravy v smere na Topoľčany cez obce Moravany a Banku, čo ich obyvatelia asi neprivítajú. A navyše, vodiči na tejto trase majú už aj dnes možnosť prejsť cez Váh po diaľnici D1 so zjazdom pri obci Lúka a pokračovať cestou II/507 smerom na Banku.

Prečo sa upustilo od Severo – západného obchvatu Piešťan – preložky cesty I/61 za železničnú trať, ktorý je naplánovaný v ÚPMP aj v GDP Mesta ? Prečo pri návrhu perspektívneho riešenia situácie nebola doprava presmerovaná obchvatom mimo husto obývané časti Piešťan v súlade s nameranou vysokou intenzitou dopravy na preťažených cestách I/61 a II/499 ? Prečo nebola akceptovaná požiadavka zástupcov Mesta Piešťany na pripomienkovaní PUM v júni 2020, aby bol aspoň južný obchvat mesta Piešťany zaradený do I.etapy PUM – projektov realizovaných do roku 2025 ?

Schválené projekty v I. etape PUM TTSK v rámci cestnej dopravy riešia okrem obchvatov všetkých väčších miest v kraji (s výnimkou Piešťan) prednostne situáciu na ceste I.triedy I/51 Trnava-Holič-hranica s ČR, kde sú navrhované aj obchvaty obcí s počtom obyvateľov pod 1000… Myslím si, že tvorcovia PUM TTSK sa voči Piešťanom zachovali veľmi diskriminačne z pohľadu plánovaného rozvoja cestnej dopravy (čiastočne aj z pohľadu cyklistickej dopravy). Záhadné dôvody znevýhodnenia občanov Piešťan by im mal vysvetliť niekto kompetentný…

Peter Zemánek

Continue Reading

Blogy

Blog Petra Zemánka: Plán rozvoja dopravy v regióne do roku 2050 schválený

Published

on

By

Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja na svojom zasadnutí 27.1.2021 schválilo Plán udržateľnej mobility trnavského samosprávneho kraja (PUM TTSK), ktorý na zakázku vypracovali české fy. AFRY CZ a EKOLA group. Podľa sprievodnej dokumentácie k schvaľovaniu PUM TTSK Je dokument základným predpokladom rozvoja verejnej, individuálnej, cyklistickej a nemotorovej dopravy v našom kraji do roku 2050. Obsahuje odporúčania na realizáciu veľkých investičných projektov, ochranu životného prostredia a celkové zvyšovanie kvality života obyvateľov. Súčasťou PUM je aj rozvoj verejnej dopravy na 30 rokov.

Ako sa pre médiá vyjadril predseda VÚC TTSK Jozef Viskupič, s odborníkmi v priebehu 3 rokov vypracovali podrobnú analýzu súčasného stavu všetkých druhov dopravy, ktorá následne vyústila do spracovania strategického plánu rozvoja dopravy do roku 2050. Vďaka smart mobilite sa má TTSK stať moderným regiónom s rastúcou životnou úrovňou obyvateľov, na realizáciu projektov plánuje využiť prostriedky z eurofondov.

K príprave PUM mali byť prizvané mestá, obce, široká odborná i laická verejnosť. S uvedenými zainteresovanými subjektmi sa malo uskutočniť niekoľko desiatok pracovných stretnutí, pričom strategický dokument mal byť zverejnený na webe TTSK a verejne prerokovaný dňa 30. júna 2020. Pred predložením dokumentu na schválenie zastupiteľstvu TTSK bol v decembri 2020 vypracovaný odborný posudok a návrh záverečného stanoviska k posúdeniu vplyvov na životné prostredie (EIA). Schválený PUM má byť aktualizovaný v časovom horizonte 2-5 rokov.

Po prečítaní týchto informácií som oslovil niekoľkých vrcholných predstaviteľov Mesta Piešťany, žiaden z nich však o prijatom strategicko-plánovacom dokumente nevedel. Prelistoval som si aj miestnu tlač, či v nej nenájdem aspoň základné informácie o priebehu schvaľovania PUM od našich poslancov v zastupiteľstve TTSK, nenašiel som nič. Pokúsim sa preto aspoň o laický pohľad bežného občana Piešťan na daný problém.

Samotný materiál PUM obsahuje rozvojové plány podelené v časových horizontoch rokov 2025, 2030, 2040 a 2050. Doporučené stavby boli zaradené do tzv. Zásobníka projektov PUM podľa stupňa priority, na základe čoho im boli priradené poradové čísla. Pri každom projekte je uvedený aj investor stavby.

Medzi očíslovanými projektmi v Zásobníku PUM doporučenými v I. etape do r. 2025 sa Piešťany nachádzajú na 2 miestach. Pod poradovým č.21 je terminál integrovanej osobnej dopravy – TIOP Piešťany, investorom je TTSK. Pod p.č. 32 je v rámci plánovaného rozvoja vodnej dopravy uvedená stavba Osobného prístavu Piešťany, zatiaľ nemá investora. Medzi ďalšími zatiaľ neočíslovanými projektmi v Zásobníku PUM do roku 2025 je aj projekt Modernizácia Letiska Piešťany vrátane integrovaného parkoviska, ktorý tiež nemá investora.

V II. etape PUM v horizonte r. 2025-2030 sú v rámci budovania cestnej infraštruktúry pre Piešťany uvedené 2 projekty. Pod p.č. 34 je dlho očakávaný južný obchvat Piešťan s mostom cez Váh a pod č. 36 nájdeme severný obchvat Piešťan cestou III. triedy tiež s mostami cez Váh a Biskupický kanál od letiska Piešťany smerom k Moravanom n.V., v oboch prípadoch je investorom TTSK. Do r. 2030 má byť vybudovaný aj východný obchvat Vrbového na ceste II/499 (v Zásobníku PUM pod č. 45) , investor TTSK.

V rámci III. etapy PUM na roky 2030-2040 sa pod č.70 Zásobníka ukrýva projekt Juho-západného obchvatu Piešťan.

Ako dopadli Piešťany v PUM v porovnaní s inými porovnateľnými mestami TTSK ? Podľa mňa veľmi zle, až neuveriteľne zle. Akoby boli obyvatelia Piešťan druhoradými občanmi trnavského samosprávneho kraja. Prečo?

Najskôr uvediem hrubú štatistiku počtu obyvateľov väčších miest TTSK. Trnava – cca 65,5 tisíc, Piešťany – 27,5 tis., Dunaj. Streda – 22,5 tis., Hlohovec – 22 tisíc, Senica – 20,5 tis., Skalica – 15,5 tis., Galanta – 15 tis. a Holič – cca 11 tisíc obyvateľov.

Pre lepšie vytvorenie predstavy o obsahu schváleného dokumente uvediem stručný popis prvých 11 projektov v Zásobníku PUM, naplánovaných v I.etape do roku 2025, vrátane aktuálnej štatistiky intenzity cestnej dopravy.

Nachádzajú sa tu 3 projekty dobudovania obchvatov Trnavy, na najviac exponovanom východnom obchvate je intenzita dopravy cca 25 tisíc vozidiel/24 hod. V 2 prípadoch budovania obchvatu cesty I/51 je investorom SSC, pri projekte Západného obchvatu je investorom Mesto Trnava.

Projekt Južný obchvat Dunajskej Stredy rýchlostnou cestou R7 (s dennou intenzitou dopravy cca 15 tisíc vozidiel) je t.č. už vo výstavbe, investorom je NDS. Ďalšie 3 projekty sú venované obchvatom mesta Hlohovec, cez ktoré sa ťahá po 2 cestách II. triedy aj tranzitná doprava. Denná intenzita dopravy v Hlohovci je cca 40 tisíc vozidiel, investorom stavby je SSC. Do prvej dekády projektov PUM patrí aj Západný obchvat Senice, križovanej (podobne ako Piešťany) 2 cestami I. a II. triedy, s úhrnnou intenzitou dopravy cez Senicu cca 35 tisíc vozidiel denne, investormi sú SSC a TTSK. Predposledný projekt je obchvat Holiča križovaného 2 cestami I.triedy, v ktorom je denná intenzita dopravy cca 40 tisíc vozidiel, investorom je SSC. Do I.etapy výstavby ciest do r.2025 je zaradená aj preložka cesty I/51 pri obci Trstín s výstavbou tunela pod Bielou horou, nameraná intenzita dopravy na tomto úseku I/51 je cca 6700 vozidiel denne, investorom je SSC.

Pre porovnanie sa vrátim k projektom budovania obchvatov Piešťan v Zásobníku PUM č.34,36 a 70 naplánovaným v časovom horizonte r. 2030-2040. Zaradím tam aj neschválený projekt č.56 Severo-západného obchvatu Piešťan, pôvodne naplánovaný na roky 2025-2030. Podľa údajov z PUM je aktuálna denná intenzita dopravy v Piešťanoch cca 21 tisíc vozidiel na ceste I/61 a na ceste II/499 dokonca cca 29 tisíc vozidiel. Úhrnná intenzita dopravy na križovaní týchto ciest je neuveriteľných 50 tisíc vozidiel 24 hodín ! Také zaťaženie centrálneho dopravného uzla určite neexistuje v žiadnom meste Trnavského samosprávneho kraja ! Štatisticky porovnateľný počet vozidiel v kraji sa denne pohybuje len po diaľnici D1 medzi Trnavou a Bratislavou…

Z pohľadu dopravného zaťaženia širšieho centra mesta cestnou dopravou sú aktuálne Piešťany na 1. mieste v TTSK, čo by sa logicky malo premietnuť aj do ich prioritného zaradenia do prvej desiatky projektov PUM TTSK v rámci I.etapy do roku 2025. Prečo sú Piešťany v pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry zaradené iba do II. a III. etapy PUM plánovanej na roky 2030-2040 ? Môže za to azda logicky nepochopiteľný údaj IAD vypočítaný dopravným modelom, ktorý udáva prognózu intenzity dopravy v roku 2030 pre najzaťaženejší úsek Piešťan 10 600 vozidiel denne resp. 12 900 vozidiel na rok 2050? Že by počet vozidiel jazdiacich cez Piešťany o pár rokov neuveriteľne klesol na 1/4 až 1/5 ? Kto vypracoval takúto prognózu dopravy? Hodnotenie ponechám na odborníkov.

Pokúsim sa to zhrnúť. Po Trnave sú Piešťany v počte obyvateľov 2. najväčším a navyše jediným kúpeľným mestom kraja, v ktorom by dopravná infraštruktúra mala zabezpečovať pokoj domácich i zahraničných hostí… Aký je aktuálny stav ? Cesty I/61 a II/499 sú vedené prieťahmi mesta, jediný cestný most cez Váh už nie je schopný prepraviť vozidlá nad 3,5 tony. Za 30 rokov od dobudovania obchvatu mesta D1 ešte v období bývalého Československa sa v základnej štruktúre dopravy prakticky nič nezmenilo. Čo bráni ďalšiemu rozvoju dopravy nášho mesta? Túto otázku je potrebné položiť autorom strategického dokumentu resp. osobám kompetentným za riešenie dopravy v meste Piešťany. Pre mňa osobne je to celé nelogické a nepochopiteľné. Prečo sú Piešťany akýmsi „škaredým káčatkom“ TTSK ?

Uvediem ešte odkaz na základné podkladové materiály Mesta Piešťany. Sú to ÚPMP – územný plán Mesta (schválený v roku 1998) a GDP – Generel dopravy Piešťan, ktorý bol na objednávku Mesta spracovaný STU Bratislava v roku 2010. Potrebu vybudovania Západného obchvatu Piešťan cesty I/61 z kapacitných dôvodov zahŕňa aj GDP, v ktorom sú uvedené 4 rôzne scenáre rozvoja cestnej infraštruktúry Piešťan. 3 navrhované scenáre upozorňujú na potrebu vybudovania západného obchvatu Piešťan preložkou cesty I/61 za železničnú trať s prepojením južne okolo areálu letiska.

V jednom z navrhovaných scenárov síce bolo ponechanie cesty I/61 prieťahom mesta, autori GDP však mali k dispozícii iné informácie o intenzite cestnej premávky na cestách I/61 a II/499. Ak by autori GDP mali aktuálne namerané údaje intenzity dopravy v Piešťanoch použité ako podklady pre spracovanie PUM, od ponechania prieťahu mesta cestami I/61 a II/499 by upustili.

Na záver ešte jedno zamyslenie nad situáciou v Piešťanoch po roku 2030 a dostavaní Južného obchvatu mesta na ceste II/499 s mostom cez Váh. Z uvedených podkladov sa dá predpokladať, že ak nebude vybudovaný severozápadný obchvat mesta, nákladná doprava nad 3,5 tony smerujúca cez Piešťany na Topoľčany bude presmerovaná križovatkou Bratislavská – Krajinská k poliklinike. Na tomto úseku Bratislavskej cesty po polikliniku by mala teda byť v dekáde 2030 – 2040 hustota dopravy cca 50 tisíc vozidiel denne (podobná ako na diaľnici D1 medzi Trnavou a Bratislavou). Bolo by to pre obyvateľov husto obývanej južnej časti mesta Piešťany vôbec únosné ?

Že by sa stala v projekte PUM týkajúcom sa cestnej infraštruktúry v Piešťanoch už na začiatku nejaká chyba? Čo ovplyvnilo, že sa upustilo od projektu západného obchvatu Piešťan na ceste I/61? Kto vôbec aktuálne už schválený strategický dokument za Piešťany pripomienkoval ? Prečo zostali v Zásobníku PUM medzi projektmi s poradovými číslami 34-40 „biele miesta“…?

Vzhľadom na obsiahlosť materiálu som sa rozhodol svoj príspevok k plánovanému rozvoju cestnej dopravy v Piešťanoch do roku 2050 rozdeliť. V druhej časti by som sa chcel venovať ostatným formám dopravy v Piešťanoch, ktorý by mohol byť pre občanov tiež celkom zaujímavý

Peter Zemánek

Continue Reading

Blogy

Blog Petra Zemáneka: Sme nezodpovední… ?

Published

on

By

Myslím tým na občanov Slovenska vo vzťahu k pandémii choroby Covid-19, ktorá si teraz v našej domovine vyberá krutú daň. V aktuálnom mesiaci denne na túto chorobu zomiera cca 100 Slovákov, čím sme sa v prepočte na počet obyvateľov zaradili na nelichotivé 1.miesto na svete. 22.2.2021 sme toto prvenstvo dosiahli aj v počte hospitalizovaných. Môže za to len nezodpovednosť občanov v oblasti dodržiavania protipandemických opatrení?

Začnem tým, čo bolo cca pred rokom. Pre mňa bol Covid-19 v podstate len menšou nepríjemnosťou, ktorá ma obmedzovala v bežnom živote. Keď sa v prvej vlne dostala táto choroba z Číny aj do Európy a postihla napríklad niektoré husto obývané oblasti Talianska, prijala aj naša bývalá vláda prísne opatrenia.

Môj zamestnávateľ zaviedol hneď po ich vyhlásení prísny lockdown, ktorý som znášal s istým pocitom krivdy. Kým mnohí moji kolegovia zostali doma, mne to charakter mojej práce neumožňoval a dochádzal som do zamestnania denne. Ráno pri príchode nám zmerali na vrátnici teplotu, v budove sme museli nosiť rúška, osobné stretávanie so spolupracovníkmi sme zredukovali na minimum. Jedinou spoločenskou udalosťou dňa sa stal obed v jedálni, aj tam sme sedeli pri stoloch po jednom.

Po príchode z práce domov to už bolo v pohode. Tešil som sa (podobne ako teraz) na jarné dni a pobyt v prebúdzajúcej sa prírode. Vývoj pandémie som sledoval z nadhľadu, na Slovensku bolo v tom čase relatívne málo pozitívne testovaných. Úmrtí na Covid 19 bolo u nás ako šafránu, po roku je všetko inak…

Informácie o vynútenom odchode ľudí z tohoto sveta v dôsledku pandémie sú dnes na dennom poriadku. Tieto smutné udalosti sa dotkli mnohých známych aj príbuzných. Mnohí z nich by tu ešte mali byť, ale táto zákerná choroba si začala vyberať obete aj medzi mladšími a predtým zdravými ľuďmi. Napriek mojim relatívne bohatým životným skúsenostiam som ešte takúto situáciu nikdy nezažil. Kde sme na Slovensku v ročnom boji proti pandémii Covid 19 urobili chyby?

Po relatívne pokojnom lete 2020 nová vláda prijala rôzne opatrenia, ktoré mali zastaviť prípadne obmedziť šírenie koronavírusu. Dve vlny plošných pretestovaní občanov s čiastočným lockdownom na jeseň, ani tvrdé opatrenia prijaté po Novom roku nám však v boji s krízou nepomohli. Práve naopak – situácia sa ešte zhoršila.

Myslím si, že významný podiel na zhoršení pandemickej situácie má plošné testovanie občanov AG testami. Odborníci od začiatku upozorňovali na ich nespoľahlivosť, čo sa v praxi aj potvrdilo. Podľa aktuálnych údajov MZ bolo pri testovaní AG-testami na koronavírus pozitívnych 2,26 %, cca 260 tisíc z cca 11,5 miliónov občanov SR. PCR testami bolo pretestovaných cca 2 milióny občanov so zistenou pozitivitou 14,8 % – cca 293 tisíc obyvateľov. Miera pozitivity zistená pomocou PCR testov je podľa tejto štatistiky 6,5 krát vyššia ako pri AG testoch. Natíska sa otázka, koľko ľudí s negatívnym AG-testom bolo po plošných testovaniach v skutočnosti nakazených koronavírusom? Prakticky sa po Slovensku zrejme pohyboval veľký počet občanov, ktorí mali resp. majú oficiálny doklad o svojej zdravotnej nezávadnosti, ale vírus môžu šíriť ďalej. Sú takíto občania Slovenska nezodpovední?

Názorným príkladom nespoľahlivosti AG-testov na koronavírus bolo medializované testovanie miliardára Elona Muska. Šéf automobilky Tesla tvrdil, že si nechal v ten istý deň urobiť štyri AG testy, pričom výsledok testovania bol dvakrát negatívny a dvakrát pozitívny…

Presnejší ale drahší PCR test zdravotné poisťovne bežne nepreplácajú. Ak by sa u mňa prejavili zdravotné príznaky choroby, neváhal by som si za PCR test zaplatiť.

Akýmsi svetlom na konci tunela je, že od začiatku roka začalo preventívne očkovanie najviac ohrozených skupín obyvateľstva na koronavírus. Práve od širšieho zaočkovania ľudí odborníci očakávajú pozitívny obrat v boji proti Covid 19. Bohužiaľ očkovacích vakcín je vo svete nedostatok a výrobcovia nedodržujú termíny ani zazmluvnené množstvá dodaných prípravkov. Medzitým sa objavili ďalšie mutácie vírusu (britská, juhoafrická, brazílska, vraj dokonca aj československá…), ktoré sa prejavujú agresívnejšie aj voči mladším skupinám obyvateľstva a situáciu ešte komplikujú. Niektoré už schválené očkovacie preparáty strácajú účinnosť a ich použitie niektoré štáty obmedzujú. Ďalší vývoj pandémie Covid-19 je preto stále nejasný.

Podľa môjho názoru sa podstatná časť obyvateľov Slovenska pri dodržiavaní prijatých opatrení proti koronavírusu správa zodpovedne, hoci všade existujú aj výnimky. Čo sa dá zmeniť, aby sme sa dostali z tejto nelichotivej situácie? Občania sú zneistení a právom očakávajú riešenie od kompetentých predstaviteľov štátu

P. Zemánek

Ilustr. foto / Photo by Ashkan Forouzani on Unsplash

Continue Reading

Reklama

Populárne články