Connect with us

História

Príbehy vodníka KriVáha: Wassermann a Winter

Published

on

V príbehu vodníka spod Benátok bola zmienka o tom, že mnohých vodníkov po pamätnej povodni 26. až 28. augusta v roku 1813 zmietlo až do nížinných oblastí povodia Váhu, ba niektorých až do Dunaja.

[singlepic id=24142 w=320 h=240 float=right]Keď končil barón Medňanský svoju pamätnú plavbu plťou po Váhu v roku 1824, popisuje krajinu na dolnom toku takto: „Ako životom omrzený, nič už od sveta neočakávajúci starec plazí a vlečie sa pomaly a lenivo Váh v poslednom úseku svojho toku.“ Takto vidí Váh v krajine okolo Vlčian a Nededa, kde sa voda rozlieva šírinou aj pri bežnej výške hladiny.

Aká veľká však musela byť na tejto rovine zaplavená plocha počas spomínanej povodni? Na ľavej strane určite až po Palárikovo a Tvrdošovce a na pravej strane, na juhozápad sa prevalila cez tok Čiernej vody ďalej na Topoľníky a Trhovú Hradskú. V tomto čase a na týchto miestach začína aj odysea ďalšieho vodníka z rodiny KriVáhov.

Predtým však skúmajme pôvod mena tejto vodníckej rodiny. Kým v úvode svojej plavby barón vzdáva hold miestu zrodu Váhu, vysokému tatranskému Kriváňu, pred koncom plavby nazýva Váh „synom tatranského Kriváňa“ a Dunaj je „západoeurópsky kráľ vôd.“ Meno KriVáh je symbiózou týchto krajinných veličín od Tatier k Dunaju.

Vráťme sa však späť, kedy nevídané prírodné divadlo zmenilo široké okolie povodia Váhu, kde príroda ukázala svoju silu tak, ako asi nikdy predtým a určite nikdy potom až do dnešných dní. Po troch hrôzostrašných dňoch precitol jeden z najstarších členov klanu KriVáhovcov na pokraji klesajúcej hladiny vyliateho Váhu neďaleko Tvrdošoviec. Keď sa ako tak vystrábil z bolestí a zoznámil sa s okolím, rozmýšľal o svojom osamelom osude, lebo nikde nenašiel nikoho z rodiny a v nánosoch bahna hľadať nevládal. Keď časom zistil ako plynie život v neďalekom Nedede a Vlčanoch, rozhodol sa začať nový život. Dunajské lode vtedy plávali s tovarom až po Neded.

[singlepic id=24145 w=320 h=240 float=left]Medňanský o tom píše: „Na každý trh v Pešti sťahujú sa z horných končín Uhorska všetci židia mužského rodu… Keď tam tovar nakúpia, naložia ho spoločne na najaté lode a dovezú proti prúdu až do Nededu.“ Pár rokov sledoval vodník toto dianie, zoznamoval sa s tovarom, cenami, s ľuďmi žijúcimi popri trhovej hradskej, s ich životom a rečou. Najviac sa mu páčilo obchodovanie so súknom a textilom. Popri tomto sortimente sa zoznámil aj s obchodníčkou z Trenčína, ktorá prišla do Nededu. Zoznámili sa, zblížili a prijal jej vieru a ju za manželku.

Manželia Wassermanoví sa časom presťahovali ku prvej zástavke lodí z Pešti v Hornom Uhorsku, ktorá bola v Ostrihome, kde žili pri pokojnej riečke Ipeľ a tam mohol nenápadne praktizovať svoje vodníctvo a ako prvý sa vždy dostal po tovar z Pešti. Od svojho druha ktorý operoval v Piešťanoch mal informácie pltníckou poštou o pltiach so súknom z Horniakov, ale aj o kvalitných plátnach z Púchova a z Moravy. Vtedy ponáhľal do Nededu, aby opäť ako prvý nakúpil. Tak plynul ich spokojný a úspešný život ďalšie desaťročia.

Nevedno či manželka postrehla a tolerovala jeho vodnícky pôvod a s toho vyplývajúce nutné praktiky? Sama však vodníčkou nebola, ináč by ich deti museli tráviť časť dňa, či noci vo vode. Vo svojej viere však bola ortodoxná a vodnícke priezvisko jej časom vadilo. Na jej naliehanie ho zmenili. Dohodli sa aby začínalo na W. To písmeno W, teda wasser – voda sa mu neustále vynáralo v pamäti a hlavne v snoch. Nechal si preto vyveštiť a dozvedel sa, že voda je jeho minulosťou, prítomnosťou a hlavne budúcnosťou, cez vodu má dosiahnuť vyvrcholenie snaženia on a celá jeho rodina.

[singlepic id=24146 w=320 h=240 float=right]Kládol si otázky: Prečo voda? A ako? Akým spôsobom? Ani za vyše šesťdesiat rokov (spolu sa mu už blížilo na tristopäťdesiatku) nemohol zabudnúť na hrôzu, na peklo vodného živlu, ktorý bol príčinou jeho utrpenia a nedobrovoľného príchodu na Dolniaky. Voda však stále zostala jeho živlom, podmienkou jeho života, aby neuschol na suchu. Ale stačila mu riečka Ipeľ, či potok.

V jeho dileme pomohla mu náhoda na jednej z jeho obchodných ciest za textilným tovarom. Dozvedel sa, že v Piešťanoch sú kúpele na predaj. Nebola to celkom pravda, boli na iba prenájom. Bolo to ale znamenie, výzva? Spomenul si listy svojho príbuzného vodníka z Piešťan, ako sa mu chválil, že najmä v zime mu je dobre v teplej vode a horúcom bahne. A koľko ľudí tam vraj chodí, aby sa vyliečili.

Už pár rokov spolu ale nekomunikovali. Ani nevie prečo? Prečo ochladli ich vzťahy, kto bol na príčine? Nebol si istý tiež preto, že sa s „vodníkom“ už nechcel stýkať, veď bol vážený pán, úspešný a obľúbený človek, podnikateľ, nebude sa už s ním zahadzovať! Nik nevedel o ňom pravdu. Poradí si aj sám. A slovo sa stalo skutkom, ako sa píše v Novom zákone.

Kúpele si AW (takto si ho nazvime) prenajal a dal sa spolu so svojou rodinou do ich využívania a budovania. Na to on iného vodníka nepotrebuje! Usmial sa sebavedome pod svoje vykrútené fúzy. A basta! A práve toto bola jeho jediná chyba, ktorej sa dopustil, lebo ináč vyznával zásadu slušného jednania s každým.

Zradil takto rodinu Wassermann – KriVáh.? Asi áno a to sa mu vypomstilo. Dokonca niekoľkokrát. KriVáh by sa bol nad všetko povzniesol, keby nebolo pár malých zlomyseľností zo strany AW. Napríklad, keď osadili do Váhu veterné čerpadlo Friedländern (1894) a keď to čudo vodník obdivoval, vtiahlo ho a držalo za vlasy celé hodiny. Vtedy AW prikázal strojníkovi, aby vodníka riadne vylátal veslom, čo sa aj stalo. Keď po povodni v tom istom roku robotníci a vojaci stavali nový drevený most, mali za úlohu vodníka vždy odháňať, aby ich nezdržiaval v práci.

Vrátil mu to tým, že nahovoril robotníkov na štrajk. Po postavení Františkových kúpeľov potom vodník pravidelne kalil vodu pri čerpadlách do objektu, ba prinášal tam aj piesok a drobné kamene, a bohvieaký humus až sa rúry úplne zapchali. A to bola pre Františkové kúpele katastrofa. Keď sa vodník časom zoznámil s poštárom Gloss báčim, dal sa kontrolovať poštu pre AW a tak sa dostali dôležité správy Rónaiyovi, ktorý chcel odstrániť rodinu AW z kúpeľov.

[singlepic id=24144 w=320 h=240 float=left]To už AW definitívne pochopil, že kde je chyba. Zdôveril sa so všetkým svojmu synovi LW, aj so svojou celou životnou odyseou. Toto nakoniec viedlo k ku dvom vážnym rozhodnutiam. Rodina v roku 1907 konvertovala a LW uzavrel tichú dohodu s KriVáhom. Ten ako tichý spoločník, preukazujúci sa permanentkou do kúpeľov Irma prevzal na seba zodpovednosť za bezproblémový dostatok horúcej liečivej vody a horúceho liečivého bahna. Odvtedy pramene boli vždy v poriadku, priechodné a čisté. Kúpele úspešne napredovali v rozvoji a šírili slávu mestu Piešťany, lebo prinavracali zdravie niekoľkým stotisíckam ľudí. Pramene tak vydržali až do 60. rokov 20. storočia, napriek tomu že KriVáha už roky nebolo.

Z dôvodov vybudovania priehrady Drahovce a jazera Sĺňava KriVáhové povinnosti úspešne prevzal a odborne spravoval známy hydrogeológ Augustín Rebro, rodák z Košece na Považí.

Žiadalo by sa záverom tohto príbehu osvojiť si niečo, nejaký poznatok? Napríklad že väčšine ľudí stačí voda v studni (alebo vodovod) a vo vedre. Ale plahočiť sa v nej a v blate ktoré vytvára? Fuj!!! Radšej nie. Iní zase na vode a blate si postavia svoju existenciu spojenú s liečením verejnosti. A môžu to byť aj vodníci. Nie však podvodníci!

[nggallery id=1339]

Autor: Alexander Urminský Foto: archív autora

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články