Podľa Emíre Khidayer by mali európski politici viac spolupracovať s arabistami

Podľa Emíre Khidayer by mali európski politici viac spolupracovať s arabistami

25. novembra 2015 Off Od PNky.sk

Arabský sen o Európe mala názov debata so spisovateľkou a bývalou diplomatkou Emíre Khidayer v utorok 24. novembra v Piešťanskom informačnom centre. Rodáčka zo Žlkoviec, ktorá je po matke Slovenkou a po otcovi má iracké korene, študovala arabistiku, islamistiku a desať rokov pôsobila v diplomacii, sa pokúsila návštevníkom aspoň v skratke priblížiť kultúru arabského sveta. Hoci besedy sa zúčastnili približne tri desiatky Piešťancov rôzneho veku, dvojhodinovej debate dominovali najmä seniori. Ešte pred začiatkom podujatia nám Emíre Khidayer odpovedala aj na pár otázok.

IMG_8521K teroristickým útokom v súčasnosti sa hlási takzvaný islamský štát, čo si myslíte, že jeho radikálnu myšlienku ísť cestou terorizmu, bombových či samovražedných útokov vlastne živí?

Ide o vytvorenie nového svetonázoru, takého, ktorý je príťažlivý a najmä tým, že jeho nasledovatelia akoby nie sú obmedzení hranicami, ideológiou, štátnymi útvarmi, že majú otvorený priestor.

Ide teda o akúsi revolúciu za slobodu?

Áno, je to revolúcia, istým spôsobom aj filozofická. Ale jej účastníci robia to, že zneužívajú náboženstvo a propagujú ho násilným spôsobom.

Myslíte si, že je nejaká možnosť ako terorizmus zastaviť? Čo je podľa Vás riešením, aby bol takýto radikálny svetonázor zmenený?

Nuž, samozrejme, že existuje, ale nebude to hneď. Ide o záležitosť niekoľkých generácií, vlád a nastavenia ideológie v jednotlivých krajinách, čo je dnes veľmi idealistické, alebo pomerne ťažko realizovateľné. Ak si zoberiem arabské krajiny, ktoré majú islam ako väčšinové náboženstvo, tak oni najskôr musia vyriešiť veci, ktoré doteraz vôbec neriešili, ako napríklad populačnú politiku či zamestnávanie mladých, ktorí dnes nenachádzajú uplatnenie. Preto je veľmi ľahké v nich živiť radikálne myšlienky, otvárať im spôsob, ako žiť v zidealizovanom svete. Aj z týchto dôvodov sa k radikálom pridávajú často napríklad deti z bohatých rodín.

Pomohla by teda najmä väčšia osveta? Napríklad prienik západnej kultúry na východ, a nie opačne, ako sa to deje teraz…

Určite by to pomohlo, pretože, aj situácia, že sem prichádzajú utečenci, znamená, že sa máme stretávať. Teda ak to berieme nie z politického, ale takého vyššieho hľadiska. Ide ale aj o spôsob stretnutia sa a možnosť, ako si vyriešiť svoje predstavy o živote.

Prílev utečencov tak, ako ho vnímame, je však pre niekoho aj veľmi výnosným biznisom, pretože sa svoju slobodu sú ľudia ochotní zaplatiť a bez prevádzačov sa do Európy nedostanú. Nemyslíte, že by zastavenie tohto obchodu s migrantmi znížilo ich počet?

Čiastočne možno áno, ale za tým všetkým sú určite silnejšie dôvody. Aby sa obchod s migrantami vôbec rozbehol, najskôr tu boli oveľa širšie politické a obchodné súvislosti, ktoré ho vlastne dovolili.

IMG_8519Emíre Khidayer hovorila tiež o tom, že súčasný stav by mali európski politici riešiť oveľa bdelejším spôsobom a hlavne v spolupráci s tými, ktorí s arabskou kultúrou majú skúsenosti. Myslí si, že väčšina z politických predstaviteľov, ktorí sa problémom s migrantmi zaoberajú, o nich vlastne vedia veľmi málo. „My máme luxus nadhľadu, vieme si povedať svoj vlastný názor. Kultúra, ktorá sem prichádza je ale veľmi upnutá – na autority, na ideológie, náboženstvá, ktoré im zamedzujú uvažovať slobodne. Tento základný problém, ktorý treba riešiť, sa ale nedá počas jednej generácie. Tu treba urobiť zásah do myslenia ľudí, aby sa na každého človeka pozerali ako na človeka, nie na niekoho, kto je predstaviteľom strany, náboženstva a podobe. Toto ešte arabsko-islamská spoločnosť nezvláda.“

Podľa nej sa však problémy medzi východom a západom začali už oveľa dávnejšie, keď na základe tajnej dohody (Sykes-Picot 1916) zakreslili Britovia a Francúzi hranice nových území bez ohľadu na náboženstvo, etnický pôvod alebo historické, obchodné a kultúrne väzby ich obyvateľov. Tieto väzby dodnes v arabských štátoch vyvolávajú rôzne spory – boje sa odohrávajú napríklad medzi kmeňmi, politickými subjektmi či smermi islámu. Aj preto sa podľa nej medzi súčasnými utečencami nielen v Európe nenachádzajú  iba Sýrčania, ale aj obyvatelia iných štátov,území, príslušníci rôznych etník či náboženstiev.

IMG_8515Spisovateľka Emíre Khidayer napísala niekoľko kníh, v ktorých sa čitateľom pokúsila priblížiť život a kultúru v arabských krajinách (Arabský svet, Dubajské tajomstvá a iné). Politické a kultúrne vzťahy mala na starosti aj počas pôsobenia v diplomacii, napríklad v Káhire nielen medzi Slovenskom a Egyptom, ale aj Jemenom, Sudánom či Ligou Arabských štátov. Stála pri otvorení letného konzulátu a neskôr slovenskej ambasády v Kuvajte. Zúčastnila sa okrem iného aj odovzdávania humanitárnej pomoci v Iraku, pôsobila i obchodne v Spojených Arabských Emirátoch. Ako však sama hovorí, napriek jej irackým koreňom, znalosti arabštiny a islámu ju jej arabskí kolegovia, obchodní partneri i priatelia stále vnímali ako Stredoeurópanku…

-ad-