Connect with us

Koktail

Piešťanec Palo Onder robil kvetinové aranžmány pre hollywoodske filmy

Published

on

Piešťanec Palo Onder, žijúci už niekoľko rokov na Britských ostrovoch sa vďaka svojmu talentu stal najznámejším slovenským floristom v Londýne. Odbor vyštudoval na škole v Rakoviciach, pracoval v Bratislave i Dubline. Počas svojej bohatej kariéry robil kvety napríklad k filmu The Counselor s Bradom Pittom a Cameron Diaz, Into the Woods s Johnnym Deppom a pracoval aj na jednej časti Harryho Pottera, sérii The Royals, výzdobu robil pre hudobnú skupinu U2 a Barbaru Streisand. Prinášame vám rozhovor vytvorený v rámci projektu Odviati, ktorý sa snaží zviditeľňovať a oceňovať úspešných Slovákov žijúcich v zahraničí. Ich príbehy majú nielen inšpirovať mladých, ale tiež prezentovať fakt, že presadiť sa v zahraničí nie je nič nereálne. 

Článok je úryvkom z rozsiahlejšieho textu, ktorý bol zverejnený na Odviati.com.

Konečne tu máme slnečný, hoci ešte stále chladný deň, a ja napriek zime vyťahujem z kabelky slnečné okuliare, zatiaľ čo čakáme na rohu reštaurácie Andina, ktorá sa nachádza v Shoreditchi v Londýne. Toto miesto je veľmi špecifické a mnoho ľudí tu nachádza inšpiráciu na ulici či v galériách, nakoľko je už oddávna považované za módne centrum. V Andine, modernej Peruánskej reštaurácii, ma najviac zaujali veľké sklenené vázy s prekrásnymi kvetmi pri oknách. Tieto kvety sa každý štvrtok obmieňajú – tak to tvrdí Palo Onder, najznámejší slovenský florista v Londýne, na ktorého tu tak netrpezlivo čakáme, zatiaľ čo nás zamestnanci reštaurácie spovedajú, o akú pracovnú pozíciu máme záujem. My však vysvetľujeme, že sme neprišli na pohovor ale na rozhovor. Keď prichádza manažérka, aby sme jej spresnili čo tu vlastné robíme, ak nemáme záujem ani o prácu ani o ich jedlo, zneistíme, no hneď ako spomenieme Palove meno, veselo sa usmeje a usadí nás.

DSC_5072_resize

Keď Palo dorazil a spolu s ním aj káva, usmievame sa aj my, lebo vidíme, že ho tu majú všetci radi. „Hoci sem chodím len vo štvrtky, som ich najstálejší zamestnanec. Stále sa tu menia čašníci ale ja som tu vždy,“ vysvetľuje. Začnime však pekne poporiadku, ako to už u nás býva zvykom. „Na Slovensku som študoval v Rakoviciach pri Piešťanoch,“ ale tak ako mnoho z našich vyspovedaných odviatych, Palo pôvodne nechcel študovať odbor, v ktorom sa nakoniec uplatnil. „Chcel som študovať herectvo, ale na Slovensku je na tento odbor tlačenka alebo treba mať trošku viac peňazí, čo nehralo v môj prospech, tak som sa rozhodol ísť študovať jeden z ekonomických odborov. Pre nedostatok miesta som sa tam nedostal, ale ponúkli mi aby som zobral niečo iné, len na tri mesiace, s tým, že potom ho budem môcť zmeniť. Už po prvom mesiaci ma poslali na floristickú medzinárodnú vianočnú súťaž a získal som tretie miesto, čo bol veľký úspech. Nakoniec som bol v škole jeden z najlepších.“

A tak som sa spýtala prečo Londýn. Vedela som, že Palo veľa cestuje a darilo sa mu už na rôznych miestach vo svete. Mnoho ľudí by nemenilo a zostalo by na pôvodnom mieste, ale jeho to proste do Londýna ťahalo už oddávna. „Najprv som sa uchádzal o zamestnanie v kvetinárstvach na Slovensku, pracoval som pre mojich učiteľov v rôznych kvetinárstvách, ktoré vlastnili a keď som mal 18 presťahoval som sa do Bratislavy. Tam si ma ako floristu najala Erika Csekes, jedna z najdôležitejších žien v advokátskom svete na Slovensku. A odtiaľ ma to už ťahalo do Dublinu. Tam som začínal v najväčšej firme a pracovali sme tam ako blšky, čo sa odrazilo aj na ziskoch, kde sme hneď prvý rok dosiahli čistý zisk jeden milión. Bolo to super.“ Na otázku prečo práve Londýn so smiechom odpovedá: „Nuda. Ale nie. Ja už som mal taký plán pred tým. Potreboval som sa poriadne naučiť jazyk. Tým, že som už predtým býval v Írsku, londýnske prostredie pre mňa nebolo neznáme a namiesto jedného jazyka som sa ich rovno naučil štyri. Je to najlepšie mesto, v akom som kedy žil.

DSC_5106_resize

Na Londýne sa mi nesmierne páči harmónia všetkých kultúr nažívajúcich si dohromady, ale aj tá tmavá stránka, ktorá sa nikde inde nedá nájsť.

Je to dosť temné miesto. Myslím tým underground scénu čo sa týka hudby, sexu, umenia, street artu, to všetko ma veľmi fascinuje. A niekedy aj samota. Človek môže mať milión kamarátov, ale tým, že je to tu také veľké, je často krát aj veľmi osamelý. Osobne mi to však vyhovuje, lebo niekedy človek naozaj potrebuje byť sám. Je to istým spôsobom inšpiratívne.“

Vráťme sa ale k tomu, čo táto práca obnáša a pre aké známe osobnosti pracoval, keďže osobne viem, že ich nebolo málo a hlavne vďaka tomu sa stal úspešným freelancerom. „V Dubline som pracoval pre U2 a Barbru Streisand, ale aj rôzne päťhviezdičkové hotely. Keď som sa presťahoval do Londýna, začal som pracovať pre jednu veľkú firmu, ktorá je výhradným floristom princa Charlesa a jeho rodinu, a tak sme robili aj nejaké zákazky pre kráľovnú. Oslovili ma aj väčšie firmy v Londýne, až ma to doviedlo k rôznym obchodom na New Bond Street kde sa nachádzajú značky ako Prada, Kenzo, Mikimoto a rôzne iné diamantové obchody. Na Park Lane som pracoval pre päťhviezdičkové hotely ale aj pre Hotel Bulgari, kde si vybrali mňa a ešte jednu Slovenku. Bola to zaujímavá skúsenosť, pretože tam sa ľudia chodia ubytovať, keď si v Londýne chcú kúpiť diamanty, čomu musela zodpovedať aj pompéznosť výzdoby. Interiér bol zaujímavý, pretože väčšina vecí je ručne robená, napríklad ručne vyrobený bar. Pracujem aj pre rôzne kráľovské rodiny, také, o akých ľudia ani nevedia, že existujú – grécke či talianske.“

12705622_1029917980412438_1718974452967728287_n

„Neskôr som sa predsa len dostal k filmom. Robil som kvety k filmu The Counselor s Bradom Pittom a Cameron Diaz, Into the Woods s Johnnym Deppom, taktiež som pracoval na jednej časti Harryho Potter a sérii The Royals. A vlastne ja si to už všetko ani nepamätám, lebo je toho strašne veľa.“ Mal si aj zlé alebo veľmi pozitívne skúsenosti s klientmi? „Rob Marshall, režisér Pirátov z Karibiku, tento človek ma prekvapil svojou jednoduchosťou, je veľmi príjemný, hneď pri prvom stretnutí sme si akoby potykali a pri veľa príležitostiach sme sa rozprávali. Choval sa ku mne ako človek k človeku a chcel mať okolo seba šťastných ľudí. Naopak, mal som pocit, že grécka princezná si myslí, že ľudia ako ja alebo vy sme z inej planéty. Vedia sa pohybovať len vo svojej skupine ľudí. Ale možno je to aj tým, že sú tak trochu izolovaní od tej bežnej spoločnosti.“

Článok je úryvkom z rozsiahlejšieho textu,
ktorý bol zverejnený na Odviati.com.
Krátené a pridané medzititulky.

AUTORKA ROZHOVORU EVELYN KÉRYOVÁ
FOTKY DÁVID STOLÁRIK
EDITORKA FRANTIŠKA GIBALOVÁ

-lt-

 

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články