Connect with us

Koktail

Pekinský denník (2.)

Published

on

Za pár hodín môjho strnulého spánku sa Peking zmenil. Slnko sa dobíjalo do mojej izby a výhľad z balkóna hovoril jasne o začiatku krásneho dňa. Zelený park s rybníkom a altánkom sa už neskrýval v nočnej tme. Okolie sa už vôbec nepodobalo na zlovestné geto. Prekvapovalo množstvo stromov, kvetov a upravených kríkov.

[singlepic id=33996 w=320 h=240 float=left]Náš apartmán sa tiež zmenil k lepšiemu. Odmyslela som si neporiadok a zjavil sa predo mnou naozaj pekný byt s dvoma spálňami, dvoma kúpeľňami, veľkou obývačkou, milou kuchyňou a jednou chodbou medzi tým všetkým, ktorá bola vlastne tiež provizórna spálňa. Dve veľké postele a veci porozhadzované naokolo boli jasne chlapčenským podpisom. Postele boli od večera nedotknuté. Sobotňajšia párty nebola určite nudná.

Apartmán som prehľadávala a spoznávala v čo najväčšej tichosti a opatrnosti, pretože Ekaterina ešte spala a nechcela som byť príčinou prebudenia pre žiadnu ruskú dievčinu. Dúfala som, že sa čo najskôr zobudí sama a povie mi, čo so mnou bude. Nemala som žiadne čínske peniaze, nevedela som kde je obchod, kde je banka, kedy mám test shooting. Mala som len kľúče a mobil. Aspoň ten mobil zazvonil. Volala Shirley, asistentka manažéra agentúry. Potvrdila som svoju polohu, odpovedala na urgentné otázky a dostala inštrukcie byť na telefóne.

Bez peňazí sa moja figúrka na šachovnici nemala kam pohnúť. Moja prvá cesta musela smerovať do banky, lebo s vreckovým od agentúry som mohla naisto rátať až od štvrtka. Keď sa Ekaterina zobudila, ani ma nenapadlo požiadať ju, aby ma sprevádzala do banky alebo mi ukázala okolie, len som ju požiadala o navigáciu. Inštrukcie boli jednoduché: „Keď budeš pred bytom choď doľava, znova doľava, popri hlavnej ceste zahni doprava a niekde tam uvidíš banku.“

Kráčala podľa týchto rád a naozaj som našla banku. Veľký úspech môjho orientačného zmyslu. Vošla som dnu a každý v miestnosti si ma premeral. Už na ulici som si uvedomovala množstvo pohľadov, ale teraz to bolo skutočne komické.

[singlepic id=33992 w=320 h=240 float=left]Pristúpil ku mne Jackie Chan a lámanou angličtinou sa ma spýtal, čo potrebujem. Porozumel, že chcem zameniť moje doláre, pomohol mi vyplniť formulár so žiadosťou a naskenoval môj pas. Pridelil mi číslo a o dve minúty som už sedela pred ďalším Jackie Chanom, ktorý vôbec nehovoril anglicky. Na pomoc prišiel tretí Jackie Chan s priam posunkovou angličtinou. Zatiaľ som všetkých naokolo videla ako kópie všetkým známeho herca a len som tušila, že aziatom sa musia všetci belosi javiť tiež rovnako. Možno sme pre nich len kópie Seleny Gomez a Justina Biebera.

Moje ďalšie kroky by smerovali do potravín, ale môj telefón sa ozval znova v správny čas. Dostala som rýchle avízo, že sa mám o 20 minút zobrať taxi na adresu, ktorú mi pošlú smskou. Od taxíka ma delila jediná vec. Nemala som zo sebou topánky na vysokom opätku, dôležitú súčasťou každej modelky. Musela som sa po ne bezpodmienečne vrátiť. Vbehla som do vstupnej haly, otvorila čipovou kartou vchod, odviezla sa na sedemnáste poschodie, vložila kľúč do zámky a nič. Dvere sa nedali otvoriť a spoza nich sa ozývali len čínske hlasy. Pomyslela som si, že som si len zmýlila dvere. Prebehla som chodbou s snažila sa otvoriť ďalšie, ale znova nič. Môj orientačný zmysel a čipová karta, otvárajúce všetky vchody, ma oklamali. Vyšla som pred vchod a snažila sa zorientovať. Môj vchod bol o dvadsať metrov ďalej, ale kým tom to zistila prešla som v panike celé okolie.

Nezostal čas na nič, schmatla som topánky a bežala znova von. Okolo práve prechádzal prázdny taxík. Neváhala som a nastúpila. Na taxikára, ktorý samozrejme nemal o angličtine ani slabú predstavu, som vytasila smsku z adresou. Netváril sa nadšene, skôr znechutene. Rozhodne sa nemienil pohnúť vpred. Náš čínsko-anglický dialóg nemal zmysel, rozhodla som sa vystúpiť a taxík sa vydal do ulíc bezo mňa.

Druhý pokus vyšiel. Pol hodinu som sedela prilepená k oknu a sledovala nový svet okolo. Popri cestách kvitli upravené záhony ruží, zelené parky striedali moderné výškové budovy a keď sme zišli z hlavného ťahu objavila sa aj tradičná čínska architektúra, lampióny, drožky, trhoviská. Cestná doprava tam už úplne stratila pravidlá. Chaos v neutíchajúcom rytme trúbenia klaxónov. Autá míňajúce sa o milimetre, chodci, cyklisti a motorky vyplňujúce miesto, ktoré náhodou zostalo, taxi trojkolky ženúce sa do protismeru, sem tam a mihne voz alebo samotný kôň obložený tovarom.

[singlepic id=34003 w=320 h=240 float=left]Miesto môjho fotenia bola pokojná štvrť, ktorú tvorili len umelecké ateliéry. Práve tu človek môže vidieť moderné čínske umenie, dokonca aj to, ktoré práve neoslavuje komunistický režim v krajine. Na serióznu exkurziu nebol priestor, tím mladých ľudí dozerajúcich na moje fotenie ma vtiahol do maskérne. Modeli majú veľakrát to šťastie, že sa dostanú na úchvatné miesta, ale pri práci často nemajú čas ani sa poriadne nadýchnuť vône naokolo. Nechcela som aby takto skončilo aj moje čínske dobrodružstvo, aj keby som túto krajinu mala spoznávať po nociach namiesto spánku.

Po hodine v maskérni som si obliekla prvý model, ktorý pre mňa pripravili a postavila sa pred ligotavú fóliu. Fotilo sa uprostred ulice. Slnko svietilo a odrážalo sa od ligotavej fólie za mnou, ktorou ďalší asistenti vášnivo trhali pre zvýšenie efektu. Nezostávala žiadna šanca na to aby sme neupútali pozornosť každého okoloidúceho.

Okrem vizážistky ma angličtinou prekvapil aj fotograf. Nie však tým, že by sa jeho znalosti presahovali moje, ale prvýkrát som sa stretla s Čingličtinou. Táto forma angličtiny s čínskym prízvukom niekedy nedáva žiadny zmysel, ale práve slová potrebné pri fotografovaní dávajú situáciám ten najkomickejší nezmysel. Keď mi fotograf dal inštrukcie ako: „Don´t smell,“ skutočne som nevedela čo odo mňa chce. Chce mi naznačiť, že nevoniam, alebo mám prestať dýchať? Posunkami mi naznačil, že hovorí o mojich perách. Takže prvá lekcia čingličtiny, smile (úsmev) sa prekladá ako smell (zápach). Druhá lekcia angličtiny sa týka slova eyes (oči). To sa prekladá do čingličtiny ako slovo ass (zadok). Pri frázach ako: „Open your ass, big smell, relax your ass, smell to camera“, asi všetkých modelov prepadne záchvat smiechu.

Tri hodiny fotenia prešli rýchlo. Ani som si neuvedomovala, že som stále nič nejedla. Moje telo bolo stále vyvedené z miery časovým posunom, čo bolo vlastne dobre lebo ma hlad nevyrušoval. Na obed som dostala asi tri kuracie krídelka z KFC. Keby neboli prehnane pikantné ani by som ich nerátala za prvé Čínske jedlo. Prečo niekto KFC považuje za dobrú stravu pre modelov? Zatiaľ nemám jasnú odpoveď, jednoducho Čína…

Od Čingličtiny som sa pohla k čistej Čínštine. Vizážistka ma popri zmene účesu pre interiérové fotenie naučila základné slovíčka. Opakovala som si ich nahlas ako modlitbu. Moja výslovnosť prišla Číňanom rovnako vtipná ako mne tá ich anglická. S Čínštinou ma čakalo ešte veľa bojov.

[singlepic id=33998 w=320 h=240 float=left]Asi rovnako veľa ako s taxikármi. Po hodinách fotenia sa začalo zvečerievať a prvý taxík, ktorý som našla ma odbil rovnakým spôsobom ako môj prvý pokus. Horšie bolo to, že v tejto oblasti taxíkov nejazdilo až tak veľa a ja som nemala skúsenosti s drzým stopovaním priamo na ceste. Inak ako drzo to na cestách však nejde a môj čas sa krátil kvôli vybíjajúcej batérii môjho „smart“ mobilu. Čínskymi znakmi zapísaná adresa môjho apartmánu v ňom, bola jedinou dôležitou vecou na svete. Ak by sa batéria vybila priskoro, zostala by som skutočne stratená bez záchytného bodu a odkázaná na zázrak. Šťastie sa ma držalo, taxík ma odviezol spať k apartmánu. Byt som našla už bez problémov, ale aj keď som sa snažila zo všetkých síl a uhlov, super bezpečnostný kľuč dvere neotvoril aj keď do zámku pasoval. Na smrť unavená som vzdala boj. Ekaterina odišla na posledné nákupy pred odletom domov, zostávalo len dúfať, že spolubývajúci sa vrátili z párty, alebo že, už neodišli na ďalšiu. Zaklopala som. Dvere otvoril Gery z Maďarska. Hneď za ním sa zjavil Mike z Kanady. Bolo to priateľstvo na prvý pohľad, ako vždy, keď sa stretnú ukacané a priateľské povahy. Prerozprávali sme celý večer. Overila som si, že nikto nemá šancu odhaliť môj Slovenský pôvod. Hneď ako zdokonalím Španielčinu, začnem sa začať  vydávať za Španielku či Brazílčanku.

Konečne som sa dostala aj k heslu od wifi a  darčekom na privítanie bol zázračný program umožňujúci prístup k web stránkam, ktoré sú v Číne zakázané. Bez googlu, gmailu, facebook-u a youtube-u by sme zostali nebezpečne separovaní od sveta za Čínskymi hranicami.

Mail z agentúry mi oznámil, že zajtra začínam o desiatej ráno prvým castingom. Po neskutočných dvadsiatich štyroch hodinách začne bežný život modelov vo svetovom veľkomeste. Ďalšie obavy sa rozplynú v Číne plnej prekvapení.

Autorka: Nikoleta Kováčová Foto: Nikoleta Kováčová, Zeus Loréz

[nggallery id=1856]

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články