Connect with us

Koktail

Pekinský denník (1.)

Published

on

„Najlepšie dobrodružstvá začínajú z nenazdajky. Ráno sa zobudíte, cez okná vpustíte slnko, pripojíte sa na internet a skoro vyskočíte z kože, keď sa dozviete, že o dva týždne sa už budete učiť jesť čínskymi paličkami,“ začína svoje rozprávanie mladá Piešťanka, ktorej domovom sa na niekoľko mesiacov stal Peking. Študuje žurnalistiku v Bratislave, ale venuje sa aj modelingu a práve vďaka nemu trávi toto leto v Číne. Zážitkov má neúrekom a rozhodla sa o ne podeliť aj s čitateľmi nášho portálu. Pohodlne sa usaďte a  preneste sa vďaka rozprávaniu Nikolety Kováčovej do ďalekej Ázie.

[singlepic id=33985 w=320 h=240 float=left]Tešila som sa tak, že sa mi snívali sny o mojom budúcom domove. Keď som sa ráno pozerala na zbalený kufor, šťastie sa už bilo s obavami. Naozaj odletím do Pekingu. Na moje prekvapenie mi Čínska ambasáda odobrila žiadosť o víza a letenka na moje meno už čakala na letisku. Nebolo úniku. Nech sa deje čokoľvek,  musím to v najhoršom prípade tri mesiace pretrpieť. Vedela som, že život modelky sa môže rýchlo zvrtnúť v peklo.

Rozlúčila som sa s rodinou, priateľmi, so psom, aj s Piešťanmi a vyrazila do sveta. Od tohto momentu začalo skutočné životné dobrodružstvo. Všetko už bolo len na mne. Žiadny sprievodca, len matná predstava o tom ako funguje letisko. Odlepenie sa od zeme a prvý prudký obrat vľavo vyvolali rýchli záchvat lásky k lietaniu.

Zaspala som rýchlo, mierne turbulencie ma zobudili až pred pristávaním. Prvý časový posun, svitanie do nového rána a hodinové čakanie na niekoho kompetentného na kontrolu môjho pasu v ktorom neboli Ruské víza. Čo pre mňa znamenalo okrem špeciálneho prístupu aj to, že z letiskovej haly sa nepohnem a z Moskvy neuvidím ani centimeter.

Deväť hodín do odletu sa nedalo prespať. Na sedadle v lietadle som si našla vankúš a deku, ktorú som po predchádzajúcom studenom lietadle vedela oceniť. Začala som sa tešiť na dobrý spánok a lietadlovú stravu. Sedadlo vedľa mňa však obsadil veľmi komunikatívny Rus. Háčik bol len v jazyku komunikácie. Prišli sme na to, že rusky rozumiem naozaj biedne. Cez Vladimírov silný ruský prízvuk som ťažko vydolovala anglické slová a niečo sme sa o sebe konečne dozvedeli. Obaja sme išli za prácou. Vladimír len na týždeň, ja na 3 mesiace. Našťastie sa ma nepýtal na nič konkrétnejšie, o modelingu sa mi práve rozprávať nechcelo.

Pár sedadiel predo mnou som zahliadla asi tri mladé, vysoké a vyparádené Rusky. Neskrývali, ba priam vystavovali každému pred oči to, že sú modelky. Jedno z mojich želaní bolo, aby som nemala ani jednu z nich za spolubývajúcu, aj keď to bolo nepravdepodobné. Vypočula som si príliš veľa zlých zvestí o spolubývajúcich z Ruska a netušila som, čo ma čaká za dverami budúceho domova.

[singlepic id=33988 w=320 h=240 float=left]Bola nedeľa, hodina po polnoci a so svojim kufrom som sa zaradila do radu Číňanov. Tak ako vraveli inštrukcie Pekinskej agentúry, pred letiskovým Starbucksom ma čakal usmiaty šofér s červenou šiltovkou, ktorého som poznala už z fotky. Trevor, moja prvá kontaktná osoba, bol energický päťdesiatnik opálenej pleti a ešte opálenejšieho úsmevu, ktorý ľahko mohol naháňať hrôzu. Šťastne som sa za ním rozbehla a začala naňho chrliť anglické vety. Nerozumel. Nerozprával. Len mi ukázal smer, usmial sa a odniesol batožinu do roztrasenej bielej dodávky. Sadla som si dozadu, keďže vpredu sedela mne neznáma žena, ktorá sa bavila len s Trevorom a len po čínsky. Dodávka sa šialene hnala za svetlami veľkomesta. Peking sa javil temný. Úzke tmavé uličky, podozrivé postavy, desivo sa smejúce tváre, šedivá hmla v diaľke. Po hodine sme začali spomaľovať. Asi nastal čas môjho predania do „masážneho salónu“ alebo zabitia.

REKLAMA
Camping Pullman - neseďte doma, príďte k nám

Zastavili sme, Trevor schmatol môj kufor a rýchlim krokom sa rozbehol do útrob bytovky pod ktorou sme sa ocitli. Výťahom sme sa vyšplhali na sedemnáste poschodie. Chodba na ktorej sme vystúpili naháňala v tme hrôzu. Špina, neznámy zápach, blikajúce svetlo na konci chodby. Chýbala už len stekajúca krv.

Trevor na nič nečakal a otvoril prvé dvere naľavo. Po dni cestovania som sa ocitla v obývačke môjho nového domova. Kým Trevor niečo vykrikoval a behal po izbách stihla som si uvedomiť aký neporiadok je všade naokolo. Z naoko prázdneho bytu sa vynorila jeho prvá obyvateľka.

[singlepic id=33986 w=320 h=240 float=left]Podali sme si ruky a predstavili sa. Ekaterina bola z Ruska. Vnútorne som si povzdychla. Moje obavy sa ako vždy mali rozplynúť, nie napĺňať. Po pár úvodných vetách mi stroho oznámila, že zajtra cestuje spať do Ruska, že tieto mesiace budú pre mňa ťažké, že ostatní spolubývajúci sú buď na párty alebo mimo mesta, že mám zajtra test shooting, že nevie heslo od wifi a zapriala mi dobrú noc. Všetko bez nejakého náznaku entuziazmu. Aspoň vedela po anglicky.

Trevor mi do rúk strčil mobil spolu s kľúčmi a nechal ma samú v tichom a temnom byte. Našla som si posteľ, ktorá vyzerala až na pár neumytých riadov nepoužívane. Budík som nadstavila na ôsmu, prezliekla si plachty na posteli a ľahla si na chrbát. V hlave mi zneli slová o tom, že to bude ťažké. Desili ma. Opakovala som si, že to zvládnem, nech sa deje čokoľvek. Viem predsa zatnúť zuby a pretrpieť všetko.

Autorka: Nikoleta Kováčová Foto: Nikoleta Kováčová, Zeus Loréz

[nggallery id=1855]

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články