Koktail

Na Kubu s batohom 4/5

By 30. júla 20112 augusta, 2011No Comments

Skoro ráno vyrážame na autobusovú stanicu v Piňar Del Rio. Máme smolu. Najbližší bus do dedinky Viňales ide asi za 5 hodín. Následne sa na nás vrhá horda nenásytných taxikárov, ktorí nám s úsmevom ponúkajú svoje služby za nekresťanské ceny. S jedným z nich sa hádam o cene, je nekompromisný, vie že nemáme inú možnosť. Nevzdávam sa však a trvám na svojej – o tretinu nižšej cene. Takto sa chvíľu naťahujeme, až sa on hlasno rozrehoce a povie, aby sme ho nasledovali. Od svojho priestranného pohodlného taxíku nás dovedie k miniatúrnej poľskej fiatke. Ukáže na to hračkárske auto a kývne hlavou na znak súhlasu s mojou cenou. Narveme sa dnu a vyrážame do národného parku Viňales, ktorý si pod svoje ochranné krídla vzalo od roku 1999 UNESCO.

[singlepic id=16960 w=320 h=240 float=left]V mestečku Viňales akoby sa čas zastavil. Nepochybne vyniklo iba preto, že je tu centrum rovnomenného národného parku. Krajšie scenérie však na Kube nenájdete. Strmé vápencové kopce obrastené zeleňou, vsadené do horského masívu Sierra De Los Organos, vysoké palmy honosne sa vypínajúce vedľa borovíc a červená pôda, na ktorej rastie ten najlepší tabak na svete. To sú hlavné znaky Viňales. Miestni obyvatelia sa venujú buď turizmu alebo pestujú tabak.

Naša detská fiatka nás vyhodí na námestí v dedinke. Šofér má problém. Hneď ho čapne nejaký tajný policajt a kontroluje mu papiere. On totiž nie je oficiálny taxikár. Obzriem sa ešte cez ulicu a šofér podáva policajtovi „čosi“. Takže korupcia opäť zvíťazila, pre Kubu veľmi typické.

Zamierime do jednej s miestnych cestovných agentúr najať si sprievodcu. Nedá sa tu príliš pohybovať na vlastnú päsť a navyše bez sprievodcu všade pýtajú vstupné. Zo škály bláznivých výprav na koňoch, somároch a neviem čom všetkom si vyberáme jednoduchý výlet po svojich cez údolie, kopce, jaskyne, plantáže… Naša sprievodkyňa je veľmi milá mladá Kubánka s výbornou angličtinou. Po červenej prašnej zemine sa vydávame do srdca tohto mysticky pôsobiaceho údolia.

[singlepic id=16983 w=320 h=240 float=right]Našou prvou zastávkou je skromná farma tunajšej rodiny pestujúcej tabak. Zastavujeme vo veľkej stodole, kde sa sušia tabakové listy krásne navešané vedľa seba. Následne prechádzame okolo tabakových políčok. Nie je však sezóna. Na políčkach teraz rastie kukurica, ananásové kríčky, banány, zemiaky… Zoznamujeme sa s pani domácou Maríou, ktorá tu žije so svojím mužom a tromi synmi. Ako sa dozvedáme, nemajú veru ľahký život. Ročne musia vypestovať danú kvótu tabaku a predať ho štátu za veľmi smiešne peniaze. Až keď vypestujú niečo nad plán, môžu si sami privyrobiť. Práve preto sú donútení najímať si na prácu na poliach ďalších dvoch dedinčanov, inak by otec a jeho traja synovia štátom určenú kvótu nikdy nevypestovali. A to nechcú riskovať, mohli by ísť predsa do väzenia.

[singlepic id=16974 w=320 h=240 float=left]„Ja sa starám o domácnosť“, hovorí María. Ukazuje na malý prízemný domček, kde s rodinou bývajú. „A tu varím, poďte“, María nás vedie k svojej „open air“ kuchyni s provizórnou strieškou, ktorá skôr pripomína akúsi šopu. Varí na ohni, prikladá drevo a dym hneď mizne hore preč. Aj keď je nehorázne horko, tu v kuchyni príjemne prefukuje a teplo z varenia ihneď uniká. Aké vynaliezavé!

[singlepic id=16979 w=320 h=240 float=right]María nás pozýva na kávu a cigaru. Káva jej rastie v záhrade a praží ju sama na ohni, neuveriteľná vôňa. Dostanem malú, silnú domácu kávu. Nepamätám sa, že by som niekedy pila lepšiu. Cigaru María pripravuje sama. Prinesie si zo stodoly jeden trs tabakových listov a šikovne šúľa cigaru na stole. S úžasom ju pozorujeme. Potom cigaru zapáli a fajčíme ju spoločne. Famózna! Dnes už viem, že María sa svojou nevtieravosťou a úprimnosťou postarala o môj najlepší kubánsky zážitok. Jednoduchý život farmárov a pritom plný drobných radostí. Ľudia tu na plantážach sú úplne iní ako tí mestskí.

Pokračujeme ďalej údolím do kopcov cez akúsi jaskyňu. Neskôr zase dolu. Mám pocit, že je aspoň 50 stupňov. Zrazu začne hrmieť a spustí sa šialený lejak. Niet úniku, prší asi 10 minút ale my sme do nitky mokrí. Takto tu vraj prší skoro každý deň. Som po kolená od červeného blata, pôda sa tu veľmi rýchlo rozbahní. Ale o pár minút zase vykukne neúprosné slnko a ja si želám, aby sa vrátil ten chladivý dážď.

[singlepic id=16992 w=320 h=240 float=left]Poobede sme späť v dedine a dopĺňame tekutiny. Chytíme ešte akýsi turistický bus, ktorý nás vyloží pri Mural de la Prehistoria, čo je obrovská 120 metrov dlhá maľba na skalnej stene. Zobrazuje obrovského slimáka, dinosaura, morskú obludu a človeka. Táto úžasne pôsobivá alebo naopak nehorázne gýčovitá maľba má znázorňovať teóriu evolúcie. V roku 1961 ju začal maľovať obdivovateľ mexického maliara Diega Riveru (manžela známej Fridy Kahlo) a následne ju asi 15 ľudí dokončovalo 5 rokov. Niektorí však tvrdia, že vznikla na príkaz Fidela Castra a má znázorňovať socialistický vývoj človeka. Aj napriek tomu, že Viňales je veľmi turistické miesto, ktoré ja v obľube vôbec nemám, je to jeden z najväčších unikátov, ktoré som doteraz videla. Navštíviť Kubu a nevidieť krásy Viňales musí byť dozaista hriech.

Text: Michaela Haringová Foto: Simona Haringová a Michaela Haringová

[nggallery id=959]

 

About

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972