Connect with us

Koktail

Na Kubu s batohom 3/5

Published

on

Z Havany vyrážame s Jurim na juhozápad ostrova do provincie Pinar Del Río. Táto oblasť je známa najmä pre svoje rozľahlé tabakové plantáže. Domáci ju nazývajú aj „záhrada Kuby“ a to preto, že sa tu nachádza jedna z najúrodnejších pôd na svete. Náš predražený autobus linky Viazul sa po ceste dvakrát pokazí. Šofér vyzerá, že je zvyknutý na podobné situácie a preto len vyberie akúsi hrdzavú bedničku plnú náradia a hrabe sa v motore. Nakoniec vzdialenosť 120 kilometrov víťazne zdolávame iba za 4,5 hodiny. Konečne prichádzame do hlavného mesta tabakového priemyslu rovnomenného pre celú provinciu Pinar Del Río. Avšak mesto pôsobí skôr ako rozrastená dedina než ako hlavné mesto provincie.

[singlepic id=16743 w=320 h=240 float=right]Po rušnej Havane je tento zelený kubánsky vidiek veľmi príjemnou zmenou. Tabak je tu cítiť na každom rohu. Z autobusovej stanice kráčame pešo do mesta a hľadáme ubytovanie v miestnych „casas particulares“ (ubytovanie v súkromí). Na druhý pokus úspešne, v starom koloniálnom dome v centre mesta. Žije tu María so svojím manželom. Obaja pochádzajú z rodín španielskych kolonizátorov, čo prezrádza aj ich biela pokožka. Ich všetky 3 deti majú vysokú školu, prezrádza nám María. Tu na Kube je to vzácnosťou. Napriek tomu že sú obaja po sedemdesiatke, sú veľmi vitálni, María dokonca donedávna učila deti angličtinu. Ich veľký dom pripomína múzeum, v početných vitrínach sú povystavované staré rádiá, sošky, porcelán… Maríin muž nám večer rozpráva o svojom otcovi, ktorý bol veľkým cestovateľom ešte v 19. storočí, kedy cestovanie bolo exotikou. Ukazuje nám zbierku starých nožov z rôznych kútov sveta, egyptské sošky a mnohé zaujímavé, už na pohľad veľmi staré suveníry, ktoré si jeho otec podonášal z ciest. Napokon ostal žiť práve tu na Kube. Ktovie, asi ho tiež očarovala. Po večeri ešte chvíľu pozorujeme najrušnejšiu ulicu mesta z terasy. „Jineteros“, ukazuje María na skupinku pofidérne vyzerajúcich mužov na ulici. „Dajte si na nich pozor“, varuje nás: „Títo nadháňači dokážu byť často veľmi nepríjemní. Ich úlohou je privádzať turistov do hotelov a reštaurácií. Ak sa však necháte takto lapiť nečudujte sa, že vás účet vzrastie aj o 10 euro.“

[singlepic id=16747 w=320 h=240 float=left]Ráno vyrážame na obhliadku mesta, neúprosné slnko nám páli do tvárí. Pinar je skutočne miniatúrne ospalé mestečko takže sa tu dá bez problémov pohybovať po vlastných. Narážame na vychytený liehovar Fábrica de Bebibas Casa Garay, bohužiaľ je zatvorené, čo je na Kube celkom bežným javom. Máme skúsiť prísť zajtra… Milá pani z liehovaru nám aspoň ponúka miestne vyhlásené guavové brandy Guayabita del Pinar. Sladké ale chutné. Od milej pani si ešte kúpime biely rum a kolu. Brázdime ďalej mestom a malými uličkami okolo prázdnych obchodov. Decká tisnú svoje nosy do výkladu a túžobne pozerajú na jedinú basketbalku, ktorú by som si za tú cenu nekúpila ani ja.

[singlepic id=16760 w=320 h=240 float=right]Bezcieľne sa potulujeme mestom. Zrazu mám pocit, že sme tadiaľto už museli ísť. Naleštená červená Lada, okolo nej sme už predsa išli. Hlúposť! Podľa mapy sme tadiaľto nemohli ísť. Asi to bude rarita, dve krásne vyleštené a zachovalé Lady v jednom meste. O dve ulice ďalej pochopím, že to rarita nie je. Na hlavnom námestí totiž stoja 4 červené Lady za sebou. Podla oficiálnych štatistík tvoria tieto ruské krásky až tretinu kubánskych automobilov. V 60. a 70. rokoch boli Lady štátnou odmenou pre vedúcich pracovníkov za plnenie plánu. Z toho mi vyplýva, že v Pinar boli asi v plnení plánov veľmi úspešní.

[singlepic id=16751 w=320 h=240 float=left]Hneď za hlavným námestím sa nachádza pre mňa najzaujímavejšia vec a centrum vôní celého mesta – Fábrica de Tabacos Francisco Donatien. Človek by si myslel, že na Kube je továreň na cigary na každom rohu. Oficiálnych je ich tu však iba osem. Táto pinarská je veľmi významná, keďže leží uprostred najrozsiahlejších tabakových plantáží na ostrove. Práve z tejto oblasti pochádza tabak, z ktorého sa v Havane vyrábajú svetoznáme a prestížne cigary Cohiba (preslávené najmä vďaka Fidelovi).

Cigara je neodmysliteľným symbolom Kuby. Vo fabrike, do ktorej zavítame my, sa vyrábajú lahodné cigary značky Montechristo či jemné Romeo y Julieta. Zaplatíme vstupné a dostávame sprievodkyňu, ktorá hovorí anglicky. Tá nás hneď informuje, že musíme strážnikovi odovzdať všetky osobné veci vrátane foťáku. Zhotovovať akýkoľvek audiovizuálny materiál je prísne zakázané. Čo už.

[singlepic id=16739 w=320 h=240 float=left]Vôňa kubánskeho tabaku je príjemne omamná. Prekvapuje ma, že fabrika vôbec nie je veľká. Hlavnú časť tvoria tri väčšie haly, z ktorých prvá je najväčšia. Pripomína mi veľkú školskú triedu, ešte aj stoly podozrivo pripomínajú lavice. Sú tu hlavne ženy, ktoré pripravujú základ cigary. Šúľajú prvé 4 vrstvy tabakového listu. Tento „výtvor“ potom dajú do formy a zaťažia závažím. Výroba cigár je skutočne veľmi zložitý a dlhý proces. Všetky listy, ktoré sa dostanú do továrne musia byť pravidelne namáčané a odžilkované, ďalej sú rozdeľované podľa veľkosti a farieb (existuje 75 farieb, 42 typov a veľkosti). Každý druh cigár má inú špecifickú chuť. Je to kvôli receptúre, ktorá je samozrejme prísne tajná. Dozvedáme sa však, že niektoré listy sa namáčajú v mede, pridávajú sa rôzne koreniny či dokonca rum.

Pracovníčky sú veselé a usmievavé. Ich ruky pracujú ako najdokonalejší stroj a listy šúľajú rýchlo a mrštne. Skúsený a školený zamestnanec dokáže denne vyrobiť až 100 cigár. Niet divu, keď majú normy a musia stále plniť predpísaný plán. V rohu miestnosti sedí starší pán, ktorý im predčíta knihu do akéhosi rozhlasu. A oni raz napäto počúvajú a raz sa úprimne smejú, čo pôsobí veľmi úsmevne. V druhej menšej miestnosti pracuje asi len polovičný počet ľudí. Tu sa cigara balí do posledného najkvalitnejšieho listu. Tento list sa suší a následne vlhčí niekoľko mesiacov, aby bol dostatočne pružný. Tu je najdôležitejším faktorom estetika. Na konci miestnosti sídlia kontrolóri kvality. Pomocou rôznych zariadení merajú hustotu listov. Cigary nesmú byť príliš voľné ani stiahnuté, aby bol zaistený dobrý ťah. Môžu vyfajčiť ľubovolný počet cigár, aby vyskúšali kvalitu. V miestnosti poslednej sa cigary balia a ukladajú do krabíc. Triedia sa podľa farby a kategórii. Musia byť uložené do krabíc z borovicového alebo cédrového dreva. Už to chápem – cigary to je vášeň.

Text: Michaela Haringová Foto: Simona Haringová a Michaela Haringová

[nggallery id=943]

 

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články