Connect with us

Koktail

Kata Sedlak: Fotografovanie je pre mňa spôsob, ako sa vyjadriť

Published

on

Piešťanka Katarína Sedláková, alebo ako ju pozná fotografický svet: Kata Sedlak, pred pár dňami získala prestížne ocenenie. Jej sériu čiernobielych snímok Chlapčenské leto odborná porota ohodnotila ako tretiu najlepšiu v kategórii Každodenný život v súťaži Slovak Press Photo 2015. Cenu autorke odovzdala riaditeľka súťaže Jana Garvoldtová na slávnostnom vyhlásení výsledkov v stredu 21. októbra 2015 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. My sme sa s Katarínou stretli o deň neskôr – vo štvrtok na Charitatívnom aukčnom bazáre Adeli, do ktorého venovala veľkoformátovú fotografiu Dvojičky. Tá sa okrem iného ocitla aj medzi snímkami dňa v internetovej verzii National Geopraphics a bola fotkou týždňa v magazine Leica fotografie international. Fotografiu na plátne vydražil záujemca za 550 eur, ktoré budú použité na liečbu chorých s neurologickými problémami. Pri našom stretnutí sme sa porozprávali o najmä o tom, čo pre ňu fotografovanie vlastne znamená.

boyhood-36Skúsim úplne od začiatku – ako ste sa vlastne dostali k fotografovaniu?

Začínala som dosť skoro, fotila som najprv na klasický analógový film, také tie obvyklé scenérie, čo ponúkalo mesto – sochy, príroda, a potom som pomaličky prechádzala k tomu, že ma veľmi baví portrétovanie a ľudia. Na čas to ustalo, lebo ma viacej zaujal grafický dizajn, ale úplne naplno som fotografii začala prepadať okolo roku 2005 a v roku 2013 to u mňa prepuklo úplne. Vtedy som zistila, že je presne to, čo ma baví.

Čo znamená veľmi skoro, kedy asi?

Mohla som mať nejakých 16 rokov.

Viedol Vás niekto, pomáhal Vám?

Nikto ma neviedol, akurát otec mi pomáhal od začiatku finančnou podporou. Bola som skôr taký samorast, ktorý si fotil, ale nedával tomu nejakú vážnosť. No, keď už sa začalo o mojich fotkách písať a rozprávať, tak som sa začala viacej zaujímať o ľudí, ktorí v tomto odvetví fungujú a vtedy som stretla Matúša Zajaca. Jemu sa môžem poďakovať, že mi ukázal, ako sa robí dobrá dokumentárna fotografia.

Spomínate, že sa o Vašich fotkách začalo písať, povedzte nám o tom viac…

Na Slovensku som nepublikovala nič, len na internete. Tak ma našla aj Romana Juhásová, vďaka ktorej som sa ocitla v projekte Neviditeľní fotografi. Priniesol ho Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Gallery. V rámci neho predstavovali zaujímavých slovenských a českých fotografov, o ktorých sa na Slovensku nevie alebo veľa nehovorí. Medzitým sa mi podarilo uverejniť sériu Family stories v španielskom magazíne Dodho, cez tieto odkazy sa ku mne dostala Romana a oslovila Roberta Vana, či by ma zaradil do projektu.

boyhood-32Vaše fotografie ste poslali aj do Vogue, je to tak?

Už to ani nepočítam (úsmev) mám tam uverejnených cez 250 fotiek. Vogue má veľmi dobrých editorov, patria medzi špičku, čo sa týka výberu snímok. Ak im posielate fotografie a editor uzná, že sú dobré a autor by mohol aj niečo dosiahnuť, tak ho prezentujú na svojej stránke. Na začiatku mi to veľmi pomohlo, cez takýchto ľudí, ako to oni vidia, ktoré snímky vyberajú, sa človek veľa naučí ako a čo fotiť. Za tie tri roky na internete som sa aj vďaka týmto editorom veľa naučila, a teraz už viem, čo chcem.

Vrátim sa ešte k tomu Matúšovi Zajacovi (známy slovenský dokumentarista, pozn. redakcie) absolvovali ste u neho nejaký kurz?

Minulý rok som sa zúčastnila jeho workshopu, ktorý sa konal v cigánskej osade Muráň . Vznikla celkom zaujímavá séria fotografií, ktorú mám veľmi rada. Išlo ale tiež o veľký zážitok z psychologického hľadiska – ste hodení do prostredia, ktoré je na jednej strane príjemné, ale na druhej aj veľmi nepríjemné. Musíte sa zorientovať v nie celkom bezpečnom okolí, začať aj s tými ľuďmi komunikovať, aby ste si získali ich dôveru a za niekoľko hodín urobiť aspoň pár dobrých dokumentárnych fotografií ako reportáž zo života osady.

untitled-6Čo podľa Vás robí fotografiou dobrou?

Emócia. Dobrá fotka jednoducho musí donútiť, aby ste si ju zapamätali, aby vyvolala emóciu. Stačí dve, tri sekundy a viete, že sa vám páči. Ale nechcem zovšeobecňovať, lebo každý má rád niečo iné. Pre mňa dobrá fotka práve taká, ktorá sa mi páči. A nikoho nenútim, aby sa vyjadroval o mojich fotkách ako o dobrých. Ale som rada, keď sa páčia, keď sa zhodne odborná porota aj laik. Je to veľmi príjemný pocit. Niekedy som si myslela, že moje fotky oceňuje tak päť percent ľudí, ale postupne zisťujem, že ich je oveľa viac. Ale neviem o nich veľmi rozprávať. Pýtajú sa ma, ako to cítim, keď fotím, ale ťažko sa mi niečo také vysvetľuje. Pre mňa je fotografovanie spôsob, ako sa vyjadriť. Ide akoby o môj obraz, ktorý mám v hlave a jednoducho ho potrebujem dať von. Takto vidím svet a je pre mňa absolútne prirodzené ho takto vidieť.

Tá prirodzenosť ale často prichádza aj zvykom, keď sa tomu najskôr roky venujete, až to ide z Vás akoby samé…

Áno, je to poriadna skúška, nevzdať sa. Teraz , keď sa spätne pozriem, boli to naozaj tri roky driny . Ale tým, že som bola dlho na materskej dovolenke, fotky ma zachránili, aby som sa nezbláznila. Išlo o veľmi dobrý tréning pre mozog. Keď som si sadla k počítaču, konečne som mohla robiť niečo iné ako len byť matkou.

Tak túto situáciu viem veľmi dobre pochopiť, pretože som ju prežívala podobne s písaním. A teraz vidím za všetkým článok, príbeh…Pozeráte sa aj Vy na svet tak, že: „toto by bola dobrá fotka“?

Áno, samozrejme, ľudia okolo mňa už vedia, že keď prižmúrim oči, tak v duchu fotím.

12180694_10153694807934461_1686687798_oA prečo čiernobiela? Vyvoláva vo vás nejaký retro pocit?

Nie, u mňa čiernobiela fotografia nemá s retrom nič spoločné, tam sú emócie…Akonáhle zmizne farba, ostane iba podstata tej fotografie, buď výraz, scéna alebo svetlo. Jednoducho tá dramatickosť, fotografiu nenarúša nič farebné, neodvádza pozornosť od témy, ktorá je pre mňa najdôležitejšia, Odfotím občas aj farebnú, ale ešte asi neprišiel ten správny čas, stotožniť sa s farbou.

So snímkami sa ešte nejako aj hráte, upravujte ich?

Postproces je, samozrejme, dôležitý. Tým, že ma bavil grafický dizajn, tak sa mu venujem veľmi poctivo. Aj preto, aby bola fotka taká, akú ju vidím. Ale nezasahujem do ničoho zásadného, len sa hrám s čiernou a dotváram tú dramatickosť.

V sérii Chlapčenské leto alebo Boyhood ale aj na iných fotografiách sú najmä Vaše deti. Čo Vám je teda bližšie – portrét alebo dokument?

Portrét ma veľa naučil. Hovorí sa, že dobrý dokumentarista musí byť aj dobrý portrétista. Jednoducho, ak neviete robiť portrét, alebo vystihnúť chvíľu toho človeka, tak fotka nemá správnu váhu. Ale dokument ma veľmi baví. Stále v ňom hľadám aspekty svetla alebo pózu, čakám na ňu. Potom sa tie fotografie stávajú akoby viac výtvarnými. Niekde napísali, že sú ako „vytrhnuté z filmu“. Jednoducho majú svoj dej. Čo sa týka detí, zdokumentovávam ich od roku 2013. V tomto roku asi najsilnejšie. Lebo toto leto bolo ich chlapčenstvo neuveriteľne krásne. Preto som sa rozhodla, že uverejním túto sériu fotiek ako Boyhood, Chlapčenské leto.

12177517_10153694807444461_1347785843_oKoľko snímok séria obsahuje?

Sedem. Sú veľmi pozitívne, preto keď som sa dozvedela, že ich porota ocenila, strašne ma potešilo, že v tejto dobe vedia prijať novinári aj šťastnú tému a pekný každodenný život. Nie je na nich nič negatívne, žiadne sociálne slabé pomery, žiadne násilie, smútok, plač. Toto leto sme prežili s chlapcami šťastne, napriek tomu, že sme práve rozišli s manželom. Našli sme si jednoducho spôsob, ako ho stráviť príjemne, ako sa spolu zabaviť a máme z toho aj úžasný výsledok. Napríklad starší Oliver už je aktívny, povie: „Poď, urobíme niečo, sú krásne mraky.“ Lebo vie, že fotím, keď sú mraky. V editovaní fotografií a výbere pre Slovak press photo mi pomáhal Tomáš Halász z magazínu mono.sk, ktorému budem do konca života vďačná za jeho ľudskosť . Musel sa so mnou veľmi vytrápiť, ale vydržal to a vďaka nemu vznikol ten krásny výber.

Do aukcie ste venovali fotografiu Dvojičky, prečo práve túto?

Pre mňa má fotografia Twins, na ktorej sú kamarátkini chlapci, momentálne najvyššiu hodnotu. Bola to presne tá dokonalá sekunda, kde hralo všetko tak, aby vznikla dokonalá fotografia. Pre mňa je v téme Twins, ktorej sa chcem venovať dlhodobo, ako ikona. Aj inak mi je táto téma veľmi blízka, pretože sama pochádzam z dvojičiek. Bohužiaľ, moja dvojička už nežije. Možno preto chcem vidieť, ako tieto dvojičky vyrastajú, lebo ja som nemala tú možnosť.

twinsNa záver už len otázka, čo bude ďalej? Chcete sa fotografii venovať naplno?

Áno, určite, baví ma to, fotím s ľahkosťou, neunavuje ma fotenie, naopak prináša mi pokoj a radosť. Práve si dávam dokopy ateliér a chcela by som sa ešte viac zdokonaliť v portrétnej fotografii. Ale dokument a hlavne téma moje deti, sú pre mňa najvyššie priority. Rozhodla som sa nevzdať a vydržať ešte 14 rokov, pokiaľ Alan, najmladší z detí nedosiahne vek osemnásť rokov. Možno to bude jediný môj veľký projekt, ale bude mať pre mňa neuveriteľnú hodnotu. Aj ako dielo, aj ako dar pre moje deti. V jednej vete by som povedala, vďaka ním som našla svoju cestu , ktorá ma napĺňa a robí ma šťastnou a oni sú toho súčasťou. V ponímaní života väčšie šťastie ma nemohlo ani stretnúť.


boyhoodSP
dbfe9a4bc27252221bc7b18043806c44Kata Sedlak
(*1978) pochádza z Piešťan, pôvodne vyštudovala elektrotechniku a pracovala ako grafická dizajnérka. Fotografii sa začala venovať na materskej dovolenke a od roku 2013 fotí naplno. Na svojich snímkach zachytáva najmä scény z rodinného prostredia, ale motivuje ju aj príbeh, scéna, moment, ktorý zachytí emócie. Jej snímky boli publikované napríklad v magazíne LFI, Featureshoot, Dodho, Mono, National Geographic a ďalších.

Zhovárala sa: Adriana Drahovská, foto: Kata Sedlak, www.katasedlak.com

 

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články