Connect with us

Koktail

Hlina je späť, nie Alojz, ale hlina ako stavebný materiál

Published

on

A je to tu. Pomaly, ale isto sa vraciame tam odkiaľ sme vyšli. Nepálená hlina ako stavebný materiál sa používala až do 1.svetovej vojny, potom ju vytlačili nové materiály, ktoré sa jej však v určitých vlastnostiach nevyrovnajú. O návrate k hline ako stavebnému materiálu sme sa rozprávali Ing. arch. Jurajom Chnupom z architektonického ateliéru Archgroup.

Prečo práve hlina?

Pretože to je ekologický, zdravotne nezávadný a ľahko dostupný materiál. Hlinené domy so svojimi hrubými múrmi pôsobia harmonicky a upokojujúco. Zároveň hlina ako [singlepic id=9370 w=320 h=240 float=left]stavebný materiál má pozitívny vplyv na zdravú mikroklímu. V Európe sa nepálená hlina využívala ako stavebný materiál až do 1. svetovej vojny. Postupne ju však vytlačili nové materiály, ktoré sa jej v určitých vlastnostiach nevyrovnajú. Na vytvorenie zdravého prostredia netreba stavať celý dom z hliny. Stačí na to jedna stena, priečka prípadne dizajnový prvok.

Aj hlina ako stavený materiál prešla svojim vývojom. Predpokladám, že dnes sú nepálené hlinené tehly a omietky o kus ďalej ako pred sto rokmi.

Základ je stále rovnaký. Ide o zmes ílovitej hliny, slamy a vody. Spojovacím materiálom je zmes hliny a vody. Steny vytvorené či už v interiéri alebo exteriéri pôsobia zaujímavo a môžu sa ponechať bez povrchovej úpravy. Prirodzene, musí byť zabezpečená dostatočná ochrana pred vodou. V prípade, že chceme mať hladké steny [singlepic id=9369 w=320 h=240 float=right]rôznych farieb je možné použiť hlinené omietky. Stačí si vybrať vhodnú farbu a aplikovať na stenu. Nanášajú sa v dvoch vrstvách. Prvá vrstva je hrubšia a vytvára rovný podklad pre druhú – tenšiu vrstvu. Tenká vrstva môže byť farebná a slúži na prekrytie trhlín v prvej omietke. Kreativite sa medze nekladú a rozličné ozdoby je možné vytvárať priamo na stenu. V súčasnosti sa hlinené omietky používajú aj v drevostavbách, kde je ich hlavným cieľom vytvárať kvalitnú vlhkosť v miestnostiach.

Hlina vraj v lete chladí a v zime hreje. Je to tak?

[singlepic id=9371 w=320 h=240 float=right]V podstate áno. Masívne hlinené steny, či už nabíjané alebo z tehál umiestnené v interiéri, môžu slúžiť ako akumulačné steny. Akumulačné steny sú od vonkajšieho prostredia odizolované, čiže pôsobia vo vnútornom priestore. Použitím týchto stien docielime plynulé vyrovnávanie teplôt. Počas horúcich letných dní stena absorbuje nadmerné teplo a vytvára v priestore príjemný chládok. V zimnom období dokáže počas vykurovacej prestávky teplo sálať. Je to obdobný systém ako masívna murovaná pec, ktorá aj po vyhasnutí ohňa hreje. Akumulačné hmoty sa aplikujú do podláh, stien, pri okná alebo vytvárajú vhodný dizajnový prvok v obytnom prostredí.

Aká hlina sa používa na výrobu hlinených tehál ?

[singlepic id=9373 w=320 h=240 float=left]Zloženie hliny nie je presne stanovené. Ideálne by hlina mala obsahovať 20% ílu, 45% piesku a zvyšok jemnejší štrk a prach.

Dá sa hlinená tehla spraviť aj z hliny čo máme na záhrade, alebo z hliny zo základov?

Dôležité je, aby hlina obsahovala íl, pretože plní funkciu spojiva. Ako spojivo pridávame ešte slamu, obilné plevy alebo piliny. Hlinené tehly sa dajú spraviť aj z hliny zo základov. Stačí si urobiť rozbor vzorky a na základe neho sa rozhodnúť, či je vhodná alebo nie. Domáca výroba je jednoduchá. Hlinu rozmiešame, pridáme spojivo a natlačíme do pripravených foriem. Následne tehlu vytlačíme z formy a necháme vyschnúť.

Ak by sme hlinené tehly kupovali, aké sú cenové relácie v porovnaní s inými materiálmi ?

Keď nám vyhovuje miestna hlina a máme chuť pracovať a vyrábať si vlastné nepálené tehly, veľa ušetríme. Avšak je to časovo náročné. Podľa aktuálnych trhových cenníkov je nepálená tehla cenovo lacnejšia ako pálená.

Dá sa z nepálenej tehly postaviť aj viacpodlažná budova ?

Nepálená tehla má menšiu pevnosť ako pálená. Preto je vhodné používať ju ako výplňové murivo napr. pri drevostavbách. Avšak použitím vhodného stavebného systému sa dajú postaviť i viacpodlažné budovy. Hlinená architektúra má vo svete vysoké uplatnenie, nájdeme množstvo solitérnych stavieb i celých komplexov postavených z tohto ekologického materiálu.

[singlepic id=9372 w=320 h=240 float=right]Aká je životnosť stavby z nepálenej hliny v porovnaní s pálenou tehlou či porobetónom?

Životnosť nepálenej tehly je vysoká. I dnes môžeme nájsť na Slovensku v dobrom stave staré hlinené domy, ktorých vek presahuje 100 rokov. Určite, nové stavebné materiály sú tiež veľmi kvalitné. Avšak ide o to, koľko energie spotrebujeme na výrobu, výstavbu a demoláciu. Ide o tzv. energetickú náročnosť. Pri nepálených tehlách je energetická náročnosť výrazne nižšia ako pri klasických stavebných materiáloch. Pri stavbe z nepálenej tehly spotrebujeme 25 – 40 krát menej energie, čo teda vonkoncom nie je zanedbateľné číslo. Hlina je stavebný materiál, ktorý má vysoké uplatnenie v moderných stavbách.

 

Prečítajte si tiež článok –Drevostavby – moderné, ekologické a príjemné bývanie

 

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články