Connect with us

História

Históriu Piešťan oživuje každý deň na facebooku

Published

on

Keď Ladislav Mušinský založil na facebooku stránku Piešťany – History, zrejme netušil, ako rýchlo sa jeho myšlienka ujme, ani koľko práce mu odrazu pribudne. Pri nedávnom výročí stránky dňa 23. augusta síce vyjadril sklamanie, že k fotografiám ľudia nepripájajú aj viac informácií, komentáre od priaznivcov stránky, mu však ukázali, že jeho práca má i tak veľký zmysel. Stránku označilo lajkom skoro 2800 ľudí a každý deň si pripomínajú, ako naše mesto vyzeralo v minulosti.

Ladislav Musinsky

(Ladislav Mušinský pri uvedení výstavy ochotníckeho divadelníctva  A opona spadla v roku 2010)

Tvorca stránky však dúfal vo viac, ako len pridávanie lajkov. Vo svojom komentári poďakoval všetkým priaznivcom a najmä prispievateľom fotografií – Jánovi Galovi, Eduardovi Budkemu, Alexandrovi Urminskému, Martinovi Valovi, Michalovi Masárovi a Viere Špánikovej za sprístupnenie ich foto archívov, bez ktorých by podľa neho stránka veľmi skoro skonala na nedostatok. No tvrdí aj: „Obdobne som dúfal vo väčší ohlas vo vešaní fotografií, najmä starých a historických, a tým vytvoriť obrovský fotoalbum mesta. Ani to sa veľmi nedeje. Prevláda ten konzumný (likerský) prístup. Neverím, že by sa v domácnostiach nenašli fotografie rodičov, prarodičov a pod. A tak ešte raz poďakovanie patrí tým, ktorí ten konzumný prístup nepoznajú. V prvom rade sú to Ladislav Alexander Benedikovič a Viliam Tlstovič, Tonka Menská a niekoľko ďalších. Chcem veriť, že moja snaha neskončí po prvom výročí a budeme sa stretávať aj naďalej.“

Jeho slová, samozrejme, nezostali bez odozvy a za mnohé komentáre, ktoré obetavému priaznivcovi piešťanskej histórie ďakovali, sme vybrali tieto:

Lucia Hrnčárová viem,že každé ráno nájdem krásne nové foto plné spomienok, či už na život mesta, veľakrát na životy našich otcov,dedov, pradedov..týmto sú stále medzi nami..ďakujeme

Tatiana Jantova je tam aj kopu múdrosti a umu našich predkov vo všetkých odvetviach, kúpeľníctve, zdravotníctve, kultúre, športe.

Jozef Pomaybo Ja som odisiel z Piestan 1968tom roku a vzdy mi bolo luto ze som nemal ziadne fotografie z miesta kde som sa narodil a vyrastol az do maturity. Fotografie co davas na FB su uzasne, nezaplatitelne…

Zdenka Simon akekolvek fotografie , ci uz tie novsie alebo starsie … vedz … Piestany – history , ze pre nas , co sme ich museli opustit uz z akychkolvek dovodov, ich zhliadneme na tvojej krasnej stranke s laskou a milymi spomienkami ………………. tak vela optimizmu , trpezlivosti a dobrych napadov ,

Facebookovská stránka o našej histórii teda nielen oživuje spomienky, či každý deň poteší jej priaznivcov novými fotografiami, ale aj spája Piešťancov, roztrúsených po celom svete. Ľudia zrazu opäť vyťahujú domáce archívy, ktoré vynášajú na svetlo sveta nielen rodinné korene, ale i rôzne súvislosti s prelomovými historickým udalosťami Slovenska.

Aj redakcia www.pnky.sk sa preto pripája k poďakovaniam Ladislavovi Mušinskému za trpezlivosť a ochotu, s ktorou sa svojmu projektu venuje. Stránke Piešťany – History gratulujeme touto cestou k prvému výročiu a dúfame, že sa jej bude dariť stále lepšie.

A ak máte doma staré fotografie, o ktorých si myslíte, že by mohli byť zaujímavé i pre ostatných, neváhajte a dajte ich „do pľacu“.  Niekedy ani konzumný like nemusí byť na zahodenie – veď keď ich odklikne aj 150 ľudí, ako pri niektorých fotografiách, ide rozhodne o úspech.

(red) Foto: https://www.facebook.com/pages/Piešťany-History – prevzaté so súhlasom Ladislava Mušinského. Mená autorov či poskytovateľov jednotlivých fotografií nájdete na domovskej stránke.

REKLAMA

MONKEY

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články