Connect with us

Koktail

Expozícia archeológie zavedie návštevníkov múzea do praveku

Published

on

Balneologické múzeum Imricha Wintera má vo svojich zbierkach množstvo mimoriadne cenných artefaktov, historicky hodnotné predmety ponúka bohatá expozícia archeológie. Dokumentuje históriu osídlenia dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia, ktorá siaha do dávneho praveku. Oblasť mesta a jeho najbližší región sa nachádza na západnom Slovensku v severnej časti Trnavského kraja a ohraničujú ho pohoria Malé Karpaty a Považský Inovec. Zaujímavé a unikátne sú nálezy pozostatkov pravekých zvierat. Z táborísk lovcov zase pochádzajú i štiepané kamenné nástroje, úštepy – odpad vzniknutý pri výrobe nástrojov a našiel sa tu i krásny náhrdelník zhotovený z mušlí.

Človek prichádza do tejto oblasti už v období približne pred 80 000 rokmi. Pravekí lovci si všimli prírodné danosti tohto prostredia. Ich pozornosti neunikli v zime nezamŕzajúce termálne pramene, okolo ktorých sa koncentrovala zver, bohatý svet ramien rieky Váh a vyvýšené polohy vhodné na osídlenie, na ľavom brehu, bezprostredne nad prameňmi chránené pred pravidelnými záplavami rieky. Rieka Váh výrazne ovplyvňovala charakter osídlenia tejto oblasti, vývoj kúpeľov i mesta Piešťany po tisícky rokov.

V novej archeologickej expozícii sú prezentované aj nálezy z najnovších archeologických výskumov múzea – mamutie kly a kamenné nástroje z novoobjaveného náleziska z mladšieho obdobia staršej doby kamennej z Krakovian-Stráží. Z tohto obdobia sú najvýznamnejšie archeologické náleziská v Moravanoch nad Váhom. Z polohy Podkovica pochádza vôbec najstaršia známa ľudská plastika z územia Slovenska – plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla – Moravianska Venuša, ktorej vek je 22 800 rokov pred našim letopočtom. Táto unikátna plastika sa našla náhodne. Na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia ju vyoral moraviansky roľník Štefan Hulman-Petrech. V expozícii môžete obdivovať veľmi kvalitnú kópiu Venuše z Moravian.Mladšia a neskorá doba kamenná ( 5000 – 2000 pred n. l.) znamená aj v piešťanskom regióne zmenu hospodárstva pravekých spoločenstiev. Jeho základom sa stalo poľnohospodárstvo. Tento produktívny spôsob zaobstarávania obživy – pestovaním obilnín a chovom dobytka znamenal úplnú premenu v spôsobe života. Pravekí roľníci žili usadlým spôsobom života, ktorý si vyžiadal cyklus roľníckeho roku. Jednotlivé kultúry tohto obdobia sú v okolí Piešťan zastúpené objavmi sídlisk, pohrebísk i množstvom ojedinelých nálezov. Objavuje sa keramika zdobená maľovaním a rytými ornamentmi, nádoby v tvare zvierat, hlinené ľudské plastiky, ale i kostené šidlá, parohové motyky a drobné štiepané nástroje. Unikátny je súbor nálezov z hrobu zo záveru mladšej doby kamennej, ktorý tvorila nádoba, kamenný nôž, náhrdelník z prevŕtaných psích zubov, nášivky zhotovené z lastúr, medená špirálka a ozdoba krku.

Doba bronzová (2000/1900 – 800/750 pred n. l.) je pomenovaná podľa nového materiálu – bronzu – ktorý sa uplatnil pri výrobe nástrojov, šperkov i zbraní. V období prechodu – v neskorej dobe kamennej a na začiatku doby bronzovej sa objavujú prvé kovové nástroje. Boli takmer z čistej medi, ako napríklad nádherné sekeromlaty z Hrádku, Vrbového. Ale objavujú sa i prvé bronzové sekerky a stále sa používajú aj kamenné a kostené nástroje. Eneolitické kostrové pohrebisko bolo preskúmané vo Veselom a jeden z hrobov bol prenesený do expozície múzea tak ako sa našiel.

Významnými náleziskami z tohto obdobia sú – opevnená osada zo staršej a strednej doby bronzovej vo Veselom, objav obydlia zničeného požiarom s množstvom nádob vo Vrbovom, nálezy pokladov nástrojov, ozdôb a zbraní z Banky a Piešťan, hradisko zo strednej doby bronzovej v Ducovom na Kostolci. Z neskorej doby bronzovej sú to žiarové pohrebiská v Banke, Hubine, Kocuriciach, Krakovanoch i Rakoviciach. Z nálezísk pochádzajú nielen kovové nástroje (sekerky, sekeromlaty, kosáky), šperky a doplnky odevu a účesu – ihlice, spony, prstene, špirálky ale i veľké množstvo keramiky –amfory, šálky, misy, džbánky, cedidlá a i. Okrem toho i tkáčske závažia – doklad textilnej výroby, doklady spracovania kosti a parohu – šidlá, hladidlá, kostené brusle, súčasti konského postroja a fragmenty foriem na odlievanie kovových nástrojov.

Staršia doba železná – doba halštatská (750 – 450 pred n. l.) patrí k slabšie preskúmaným úsekom praveku v Piešťanoch a najbližšom okolí. Okrem dokladov spracovania železa, je to len zopár ojedinelých nálezov.

Mladšia doba železná – doba laténska (450 – prelom letopočtov) je obdobím keď územie Slovenska, predovšetkým jeho úrodné oblasti, ale i oblasti s výskytom nerastného bohatstva, osídlili keltské kmene. Na stredné Považie, do okolia Piešťan, prenikli o niečo neskôr, na konci 2. storočia pred n. l. Z neskorolaténskych lokalít v Moravanoch nad Váhom pochádza strieborná keltská minca a železný laténsky nôž. Na prelome letopočtov sa územie Slovenska dostáva do susedstva Rímskej ríše – jej provincií Panonnia (v západnom Maďarsku) a Noricum (v dnešnom Rakúsku).

Hranicu tvorila rieka Dunaj. Napriek tomu rímske vojská prenikli na naše územie a bojovali s germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov na území Slovenska. V časoch mieru sa na našom území pohybovali i rímski obchodníci, čo nám dokladajú i nálezy rímskych mincí z okolia Piešťan, rímske výrobky – hlinená vázička a lampička nájdené v dedine Banka. Vystavená je aj zaujímavá kolekcia nálezov z rímskeho mesta Carnuntum v dnešnom Rakúsku, neďaleko hraníc zo Slovenskom. Do piešťanského múzea ju daroval jeho zakladateľ Imrich Winter.

Vystavená zbierka rímskych mincí okrem iného poskytuje predstavu nielen o minciach, ktoré sa používali aj na území Slovenska, ale je i pekným príkladom portrétov na minciach. Aj vďaka nim vieme ako vyzerali rímski cisári – tí najznámejší – Augustus, Traján, Hadrián, Marcus Aurelius ale i tí menej známi.

Z celoslovenského i európskeho hľadiska je unikátny objav dvoch bohatých, takzvaných kniežacích hrobov z mladšej doby rímskej (3. – začiatok 4. storočia n. l.) a tretieho skromnejšieho hrobu v dedinke Stráže, dnes súčasť obce Krakovany. Skromnejší hrob obsahoval len bronzový kotlík, ktorý slúžil ako urna – boli v ňom uložené kostičky z nebožtíka spáleného na hranici.

Prvý kniežací hrob objavili v roku 1933 pri ťažbe hliny a časť nálezov sa vďaka V. Vlkovi a českému archeológovi J. Neustupnému dostala do piešťanského múzea. Dňa 23. februára 1939 sa taktiež pri ťažbe hliny našiel druhý bohatý kniežací hrob. Člen Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a správca múzea Ernest Opluštil zachránil a do zbierok múzea získal množstvo predmetov: strieborné spony, strieborné ostrohy, bronzovú kanvicu a obetnú misku, tenkostennú bronzovú kanvicu, cedidlo s plochým nezdobeným držadlom, bronzovú misu s troma závesnými kruhmi, striebornú misu taktiež s troma závesnými kruhmi, bronzovú trojnožku zdobenú hlavičkami boha Merkúra, zvyšky troch drevených vedier s bronzovým okutím, strieborné sitko, tepanú striebornú misku, strieborný nožík zdobený zlatou fóliou, strieborné šidlo, dve strieborné lyžičky, súprava strieborných a pozlátených kovaní opaska, bronzové hroty a strieborný hrot šípu, keramický tanier a kostený hrebeň.

Pozoruhodná je súprava hracích kameňov zo spoločenskej hry na spôsob hry mlyn. Nálezy zo Stráží sa stali kvalitným základom archeologickej zbierky múzea. Vôbec po prvýkrát je nález vystavený komplexne. Vďaka spolupráci s Centrálnym rímsko-germánskym múzeom v Mainzi (RGZM) boli vybrané predmety tohto súboru citlivo a mimoriadne kvalitne reštaurované v špecializovaných laboratóriách tohto múzea. Zreštaurovali unikátny súbor rímskeho skla (dve sklené fľaše a päť sklených misiek), nádhernú bronzovú kanvicu zdobenú hlavou Medúzy a vybrané strieborné ostrohy a spony.

Vo forme kópií zhotovených taktiež v múzeu v Mainzi je tu vystavených aj desať unikátnych predmetov súboru, ktoré sú v zbierkach iných slovenských múzeí – Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi a Archeologického múzea SNM v Bratislave: jedna z motýľovitých spôn, strieborné sitko, lyžička, drobné strieborné nožničky, oválna plochá misa. Absolútnym unikátom je plochá strieborná misa s nádherne zdobeným uchom, hlboký strieborný pohár – skyfos a misa zdobená reliéfmi leva a levice.

Významné sú však aj kostrové hroby z obdobia sťahovania národov, ktoré boli objavené v roku 1929 náhodne pri ťažbe hliny v tehelni na juhozápadnom okraji obce Stráže.

Ďalšie významnejšie nálezy z piešťanského regiónu pochádzajú z 8. a 9. storočia, z obdobia Veľkomoravskej ríše. Je to sídlo veľmoža – veľmožský dvorec, ktorý je mimoriadne významný objavom základov veľkomoravského kostolíka – rotundy – z polovice 9. storočia. Okolo nej bolo preskúmané menšie veľkomoravské pohrebisko. V hroboch sa našli strieborné šperky, súčasti výstroje bojovníkov – bohato zdobené ostrohy a kovania.

Archeologickú expozíciu múzea dopĺňajú mladšie nálezy z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku a včasného novoveku.

-red/Text a foto: Balneologické múzeum Imricha Wintera, Piešťanské informačné centrum-

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články