Connect with us

Koktail

Europoslanec Branislav Škripek o utečencoch, moslimoch aj o nás

Published

on

Branislav Škripek, ktorý momentálne pôsobí ako zástupca Slovenska v Bruseli absolvoval v piatok 19. júna prednášku na Strednej odbornej škole v Rakoviciach. Žiakom porozprával o svojom živote, zážitkoch na vojne i pankáčskej mladosti, rodine, svojom prístupe k Bohu, ale aj o momentálnej situácii v Sýrii a utečencoch putujúcich do Európy. Zopár minút venoval aj našim otázkam na nanajvýš aktuálnu tému imigrácie. Ako na ne odpovedal sa dozviete v rozhovore nižšie.

Europoslanec Branislav Škripek počas návštevy v Rakoviciach

Ako vnímate reakciu verejnosti na tému imigrantov?

Ja osobne som z nej veľmi prekvapený, lebo ju vyvolalo niekoľko článkov z podivných serverov a je podľa mňa veľmi plytké a mrzí ma, že reálne si rezolúciu, o ktorej sme hlasovali v Európskom parlamente, málokto prečítal. Každý, kto ju čítal a vie, čo obsahuje reálne nemá dôvod stavať sa proti nej.

Čo rezolúcia, ktorú spomínate v skratke obsahuje?
Rezolúcia je explicitne o tom ako bojovať proti pašerákom, ako zabrániť prílevu migrantov, ako zmeniť situáciu v Líbyi, posilniť finančne programy pobrežných hliadok Triton a Poseidon, ktoré operujú okolo lodí prevádzačov. Ďalej obsahovala výzvu, aby členské štáty omnoho dôslednejšie spolupracovali a zvýšili tresty za prevádzačstvo. Momentálne sú v platnosti len symbolické pokuty a tresty za to by mali byť omnoho prísnejšie a aj kompetencie pobrežných hliadok sa musia zvýšiť. Mali by sa napríklad aj potápať prázdne lode, pretože tieto sa opakovane vracajú naspäť a dovážajú stále ďalších ľudí. Toto bolo v spomínanej rezolúcii. Chce snáď niekto povedať, že by som mal byť proti tomu?

Obsahovala rezolúcia kvóty o prerozdelení utečencov?
Boli tam spomenuté kvóty v tom zmysle, že sa členským štátom dáva výzva na vypracovanie emigračnej politiky. Musíme si uvedomiť jednu vec. Sme súčasťou Európskej únie a sme v spoločenstve štátov, ktoré spolu podpísali rôzne dohody. V prístupových dohodách a v Lisabonskej zmluve následne je zakotvené aj to, že v prípade extrémnej migrácie, teda ak sa niečo výnimočné na svete stane, máme povinnosť sa medzi sebou dohodnúť ako prerozdelíme takýto prílev utečencov. My nemôžeme len brať, využívať eurofondy a môcť pracovať kdekoľvek v Európe, ale musíme aj plniť záväzky.

DSC_0354 (2)_resizeOdkiaľ utečenci pochádzajú a prečo sú nútení utekať zo svojich domovov?
Predovšetkým si musíme uvedomiť, že nikto sem neuteká, pretože je to náramná zábava. Ja osobne som bol v Sýrii a v Iraku a bol som sa pozrieť čo sa tam konkrétne deje a prečo odtiaľ utekajú ľudia. Zo severovýchodného kantónu v Sýrii, kde som bol utieklo 700 000 sýrskych kresťanov. Dôvod na to mali veľmi závažný, pretože ich v domovoch prepadávali partizánske bandy zverov a to myslím doslova, pretože jednotky ISIS podrezávali celé rodiny. Ja som bol v kresťanských komunitách, pretože na blízkom východe žijú kresťania povedľa moslimských skupín a Kurdov. Dôležité je povedať, že nie každý moslim je zlý, pretože napríklad Kurdi sú veľmi dobrí moslimovia, ktorí stáročia dobre vychádzajú s kresťanmi. Rovnaké je to aj ostatných arabských krajinách. Problematické sú práve sekty akou je ISIS, ktoré sú militantné a násilné.

DSC_0086_resize

Prečo utekajú obyvatelia Sýrie práve do Európy?
Ak ste v nebezpečenstve, tak utekáte a je podľa mňa logické, že sýrski kresťania sa snažia zachrániť práve v kresťanskej Európe. Oni tu nechcú žiť, najviac by chceli byť doma, ale zo svojich domovov ich vyhnal práve strach o život. Bol som v dedinách, ktoré boli kompletne opustené, všetko bolo nechané na svojom mieste, riady zostali rozložené na stoloch. Krajina v týchto častiach je rovinatá a títo ľudia videli v diaľke pohybujúce sa postavy a zostalo im iba päť minút na to, aby si zachránili životy. A týmto ľuďom my sa chceme obrátiť chrbtom? To chceme povedať, že nás nezaujíma to ako nám tisíce ľudí zomierajú na hraniciach?

Ako sa pozeráte na hystériu, ktorá momentálne panuje okolo emigrantov?
Niekto účelovo vyvolal predstavu, že sem utekajú akýsi ekonomickí emigranti, ktorí chcú zaťažovať náš štát. Určite aj z Afriky utekajú ľudia pred Boko Haram, teda pred podobnou sektou, ktorá vraždí ľudí. My sa teraz musíme snažiť zachovať správne. Väčšina z nich tu nechce žiť, len sa potrebujú na čas utiahnuť do bezpečia. Niečo podobné sme robili aj my v niekoľkých vlnách emigrácie v minulosti, keď sme odchádzali z vtedajšieho Československa z rôznych dôvodov. Keby nás vtedy neboli nikde prijali a boli by sme zomierali kdesi na hraniciach boli by sme teraz hovorili ako zle a sa k nám ostatné štáty zachovali.

Je teda nejaký rozdiel medzi utečencami a emigrantmi?
Určite je dôležité vnímať rozdiel medzi tými, ktorí si chcú zachrániť život a ľuďmi, ktorí nás chcú nejakým spôsobom zneužívať. Nechápem slovenské médiá, ktoré nájdu pár negatívnych príkladov, vytrhnú ich z kontextu a len o tom píšu a prinášajú informácie. S týmto absolútne nesúhlasím. Ja som osobne hovoril s utečencami, ktorých rodinným príslušníkom poodrezávali hlavy. Boli to úplne obyčajní ľudia, presne takí ako my. Jediné čím sa previnili bolo to, že boli kresťania.

DSC_0093_resize

Ako by sa k nim malo podľa vás Slovensko zachovať?
Sme úspešným štátom, ktorý je súčasťou európskeho spoločenstva a jednoducho nemôžeme povedať, že nie sme schopní prijať približne 790 ľudí. Z prepočtov vyšlo práve toto číslo a my by sme sa mali v prvom rade sústrediť na to ako im pomôžeme a čo pre nich urobíme. Dôležité je spomenúť, že si v azylovej politike môžeme vybrať. Máme právo si určiť, že chceme kresťanov a musíme si uvedomiť aj to, že ani moslimovia často nechcú ísť niekam, kde existujú ich komunity. Je to úplne prirodzené. Takže to vôbec nie je o tom, že nás z ničoho nič zaplavia hordy utečencov. Ak sa rozhodneme utečencov neprijať, voči nám sa môže zdvihnúť vlna cynizmu, ľahostajnosti, odmietania a zloby, jednoducho čo si zasejeme to budeme žať.

Myslíte si, že obavy ľudí sú opodstatnené?
Na utečencov sa netreba pozerať z pohľadu, že naša krajina má vlastné problémy s dôchodcami, sociálne slabšími ľuďmi, Rómami, to všetko je pravda, ale tieto veci musíte adresovať na národnú radu a nie útočiť na rezolúciu Európskej únie. Musím zopakovať, že rezolúcia chránila vonkajšie hranice únie, aj naše územie a zabezpečovala, aby naň nemohol prenikať ktokoľvek. Ak niekto nazýva europoslancov vlastizradcami tak potom je v podstate proti rezolúcii a snahe chrániť naše hranice. Pán Kotleba a niektorí ďalší by v tom prípade asi nechceli, aby sme išli proti pašerákom, aby sme nechránili naše hranice a aby narastal prílev utečencov. V rezolúcii sa okrem vecí, čo som už spomínal píše, že pomôžeme Líbyi vytvárať tábory na jej území a tým zabránime, aby sem šli ďalšie tisíce ľudí. Pochybujem o tom, že niekto z tých, ktorí nás tak aktívne obviňujú z vlastizrady, túto rezolúciu čítal. Prepáčte, ale obviňovať nás z takýchto nezmyslov, je niečo naozaj hlúpe.

Ako by sa dal podľa vášho názoru prílev utečencov zastaviť?
Mali by sme sa pokúsiť riešiť ho politicky. Musíme si uvedomiť, že ten prílev vyvolaný náboženským fanatizmom tu je. Mali by sme sa snažiť vyriešiť situáciu v Líbyi a ak zlyhá politické riešenie, tak sme žiadali vojenský zásah NATO, ktorý by zastavil nepokoje. Veď to, že by napríklad zo Slovenska ušlo milión ľudí si ani nevieme predstaviť. Napríklad Jordánsko, maličká krajina prijala 1,4 milióna ľudí a môže tam nastať obrovská humanitárna kríza. V Jemene sa bojuje, počul som, že Turecko nakrátko otvorilo hranice, ale údajne len pre pár tisíc Kurdov.

Čo si myslíte o aktivite rôznych skupín vyvolávajúcich nenávisť a strach na sociálnych sieťach?
Myslím si, že všetci ľudia, z ktorých sa v posledných týždňoch stali odborníci na Blízky východ, nemajú vo veciach vôbec jasno a ako papagáji opakujú ničím nepodložené informácie. Je nepravdou hovoriť o státisícoch ľudí a že hodinu od Bratislavy sú hordy utečencov. Negatívne vnímam aj to, že náš premiér a minister vnútra si dovolia využiť túto vlnu vášní na svoj politický prospech. Je to od nich absolútne nezodpovedné a populistické. Mali práve naopak vyzvať občanov, ako to urobil pán prezident, aby uvažovali nad tým, čo dobré môže vzísť z nášho prístupu a snahy pomôcť. Musíme si uvedomiť, že nastal nútený pohyb národov a my sa nemôžeme uzavrieť.

Prečo sa nedá situácia ohľadom ISIS riešiť vojenským zásahom?
Málokto si uvedomuje, že nikto z nás nemôže vtrhnúť na územie zvrchovaného štátu akým je napríklad Sýria. V Sýrii nepadol režim. V krajine oficiálne vládne Asad, ktorý bojuje s vlastnou armádou a do už tak neprehľadnej situácie vtrhol ISIS. Informácia o tom, že ISIS napáda Al-Káidu a verejne ukrižoval jedného z jej vrcholných predstaviteľov, nie je až tak verejne známa. ISIS oficiálne a právne neexistuje, pretože je to len partizánska skupina, ktorá vyhlásila na území Iraku a Sýrie kalifát. Kalif je vojnový zločinec. Medzinárodné spoločenstvo kričalo, že Američania musia odísť z Iraku, ale tam išli na základe mandátu OSN. Američania hovorili, že tam nastane chaos, že nestihli pripraviť ani políciu a ani armádu a keď odišli pod medzinárodným tlakom, vidíme čo nastalo. Ak by sme chceli ísť oficiálne do Sýrie, museli by sme sa zapojiť do bojov Asada, ktorý bojuje s časťou vlastnej vzbúrenej armády. Do toho prišiel ISIS, ešte v krajine existuje Kurdská domobrana a pred časom vznikli kresťanské milície, ktoré majú zatiaľ len tritisíc ľudí a snažia sa brániť proti napádaniu ISIS. Čiže existuje päť ozbrojených skupín a európske spoločenstvo tam nemôžeme len tak vtrhnúť. Na to by bolo potreba mať mandát OSN, ktorý sa všetci zdráhajú schváliť.

Ako vnímate, že na Slovensku sa veľká časť spoločnosti tak výrazne postavila proti prijatiu utečencov?
Mrzí ma to, ale prvý raz musím konštatovať, že veľká časť Slovenska naozaj je xenofóbna, má strach z neznámeho a že niektoré skupiny to ešte rozdúchavajú, či využívajú. Je pre mňa zarážajúce, že ľudia tak ľahko uverili týmto výmyslom. Som za to, aby sme sa zachovali ľudsky a utečencom pomohli. V Bruseli som rokoval z predstaviteľmi sýrskej kresťanskej komunity o tom, aby vyzvali svojich ľudí na návrat s tým, že im pomôžeme materiálne a vojensky. Ak by sa do Sýrie vrátilo stotisíc ľudí tak by ich armáda mohla získať ďalších desaťtisíc narukovaných a ISIS by sa inak pozeral na 3000 a 13000 bojovníkov, ktorých by sme vyzbrojili a vycvičili. Podporme miestnu demokratickú samosprávu a pomôžme im v boji proti zlu, aby sa mohli vrátiť do svojich domovov a bezpečne tam žiť.

-lt- Foto: Branislav Škripek, lt

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články