Connect with us

Koktail

Dokolečka dokola a späť

Published

on

V pochmúrny prvý májový štvrtok, ako predpovedali rosničky, bolo už od rána vidieť  na Považskom Inovci, ako sa voda leje azda za každým rohom. Avšak neoblomná túžba po dobrodružstve na kolesách nás ťahala von, smer Inovec, najvyšší kopec pohoria, ktoré sa od pradávna rozprestiera vôkol haditého Váhu.
Budíček o 6 ráno, plánovaný odchod o 7… Samozrejme vychádzame ešte len o ôsmej. Po ceste, posledná zastávka v potravinách na raňajky a zopár müsli tyčiniek na dopĺňanie energie, veď cesta na Inovec je dostatočne dlhá a dokáže energiu z bikera vysať sťa by Dyson :D.  Roztáčame kolesá, odfukujeme pri výstupe na Červenú vežu. Veľmi tradičný štartovací bod na prevažnú väčšinu výjazdov. Na počiatku dobrodružstva Považským Inovcom, stretáme ľudí, ktorí si to práve fičia do práce. Takto skoro sme azda ešte ani raz netočili hore do hory. Veľmi zvláštne a zároveň šťastlivé. Riadny záhrev motora sa začal už kúsok za Červenou vežou. Hor sa na Havran. Takto ráno, bufet ešte zatvorený, ani kofáčika nám nemal kto načapovať. Nič to. S Fibom kúšeme do camelbakov čo nám zuby stačia, nasávame vodu, že by aj slony závideli. Putujeme ďalej a ďalej. Cez hory, cez doly, ale najmä naprieč lesom, šijeme si to smer Krahulčie vrchy. Kto vyhrá ?

[singlepic id=32511 w=320 h=240 float=left]My alebo ostrý, kľukatý kopec s uzučkým singletrackom a kopou kamenia? Psychicky sa pripravujem na výšľap, tesne pred začiatkom vypijem posledných pár dúškov tekutiny a začínam krútiť a krútiť nohami. Azda dva dni dozadu som Krahule porazil, teraz je ich čas na odvetu. Kopec nesklamal. V druhej tretine som pedálom škrábol o stenu uzučkej cestičky a musel som zastaviť. Trošku som si pohrešil, tešil som sa na druhý výstup bez zastavenia, avšak tentokrát kopec zvíťazil, 1:1. Na vrchol som prišiel za okamih, Fibo hneď zamnou. Dopočul som sa, že mal tiež malé technické problémy a tak sa Krahulčie vrchy mohli opäť pýšiť dvojitým triumfom nad bikermi z Piešťan.

Meandrovitá cestička pokračuje vpred a my na nej razíme kilometer za kilometrom. Prefrčíme Jelenie Jamy, v obzore máme obľúbený Majer so studňou. Neodoláme, musíme sa zastaviť, načerpať železitej vody. Už zopár rokov nevieme, či je železitá z hornín alebo z dekompozície komponentov v [singlepic id=32513 w=320 h=240 float=right]studni. Pravdivo, stále sme obaja tu a žiadne veverice zo stromov navôkol nepadajú. Zatiaľ. Pumpujeme vodu do camelbakov a kde tu Fibo zočí hovienko na jeho ráme. Všakovako sa ho snaží zotrieť lopúchmi, no také hovienko od lesných zvieratiek je pevné a nie a nie zísť dole. Napokon si to odniesla rukavica. Zostala trošičku obšpinená. Ideme radšej ďalej. Pridávame na 50km\h dole kopcom, snažíme sa utiecť nepríjemnému zápachu. Šinieme si to okolo horárne, cez červené blato, sťa by diviaky, cez Veselé Vršky smer Bezovec. Napájame sa na asfaltovú cestu. Biky kvília pod vysokým krútiacim momentom prichádzajúcim zpod našich nôh. Radíme ďalší výkonnostný stupeň. Lyžiarska zjazdovka 600-stovka na nás cerila zuby z diaľky, no Fibo vyceril jeho tesáky a som nou v závese sme zjazdovku vzápätí zdolali. Oddychna odbočke do lesa bol však nevyhnutný. Plnými dúškami sme vychutnávali krásne pohľady na hory a mestá v diaľave. Opojení krásou prírody a s čerstvými silami sa spúšťame do zjazdu po červenej. Príjemná zmena po dlhom únavnom stúpaní. Bombujeme dole hlinistou cestou, udržiavame rovnováhu, ktorú sa kamienky a haluze všemocne snažia naštrbiť. Žiaľ, zjazdík netrval dlho, Piešťany sú 156 m.n.m a Inovec 1024 m.n.m. Naša trasa tak má stúpavo horskú tendenciu. Veď kto by šiel dole kopcom, keď môže ísť hore. Ha ha ha :DD.

[youtube width=“522″ height=“320″]http://www.youtube.com/watch?v=Xgk7uXBXOjQ[/youtube]

V tom sa pred nami vynorila naša najväčšia a odveká výzva. Výstup na vrch Panská Javorina. S Fibom snívame o pokorení celého vrchu na jeden krát, bez prestávok, či zastavení. Podraďujem na jedna:dva, snažím sa naladiť optimálnu dýchaciu frekvenciu. V tom pozriem pred seba, vidím, že Fibo kráča povedľa biku. “Hej lenivec, nemáš náhodou šľapať v sedle?” kričím bez zaváhania. Vzápätí otváram aj oči a vidím, ako beťári lesníci, po každý rok, tak aj teraz, pripravili prekvapenie v podobe spílených stromov. Čo viac, bikeri sa pred nami snažili spraviť cestičku okolo, no prefíkanci lesníckí, priam neuveriteľne, preistotu zahádzali haluzami i túto obkluku. Preskakujeme prekážky, prenášame biky a opäť nastáva maximálna koncentrácia na jazdu. V kombinácii s veľmi šmykľavým a obtiažnym terénom tepy nastúpali astronomickou rýchlosťou. Prvé prešmyky na haluziach a kameňoch nedávajú na seba dlho čakať. Musím dať nohu dole z pedálu, preklz zastavil moje ťaženie. “Do veverice aj s takouto situáciou, bodaj by to tu diviak preryl,” zahrešil som. Nápodobne skončil aj Fibo. Nič to, nasadám do sedla a za Fibovho ručania a neopísateľných pazvukov bojujem s kopcom. Tento krát víťazím. Dostávam sa do sedla Panskej Javoriny. Tu sme si povedali, že priamo na Inovec by to bolo priam ľahučké. Odbočili sme na smer vrchol Panská Javorina. Počas výstupu ručíme obaja sťa by jelene v ruji, plašíme divé lienky a húsenice, nech vedia, že sú na ceste veľké zvery. Fotíme navôkol ako čínski turisti, tasíme telefóny, kameru a opäť telefóny. Po dokumentárnej prestávke je čas na odchod. Pod výhľadňou sme sa dobre napumpovali, para nám musí vydržať až na Inovec.

[singlepic id=32515 w=320 h=240 float=left]Fičíme dole zjazdíkom, po vrstevnicovej lesnej cestičke, hore svahom, čas od času aj tlačíme. Stále máme kus cesty pred nami a tak sa obaja povzbudzujeme imitovaním všakovakých zvierat po ceste do kopcov. Pridáva to konskú silu. Jeden by neveril, počas tak suchého dňa, stretli sme celé tri veličizné kaluže blata a vody. Každú jednu som trafil, nenormálne neštastie, samé sa mi pod kolesá hádzali. Priam sa vymrštili na mňa. Dávajte si pozor, takéto lesné mláky sú veľmi zákerné a zradné! Nie raz sa v nich medveď Maco vykúpal. Prichádzame na vrch Palúch, 1009 m.n.m; už cítime, že sme blízko nášho cieľa. Kolesá sa točia dokolečka dokola a pred nami je posledný víťazný výjazd na vrchol Inovca, 1042m.n.m. Krása, a sme tu.

[youtube width=“522″ height=“320″]http://www.youtube.com/watch?v=Lq0LMg7pjDg[/youtube]

Zopár fotiek a okamžite sa hrnieme dole tak dlho očakávaným zjazdom. Začiatkom širšou, listnatou cestou, potom užšou. Fibo skoro hádže kabelu predomnou, ale jeho enormnou cyklistickou zdatnosťou ustál na biku. Svištím dole, po naklonenej ceste, vyberám zákruty šmykom, uhýbam sa stromom a kameňom. Vychádzam na lyžiarsku zjazdovku a roztáčam najťažší prevod, akoby to bol ten najľahší. 62.9km/h, maximálna rýchlosť, aj veveričky sa radšej schovali do brlôžtekov. Na konci lesného tunela vidím len svetlo. V okamihu sa ocitám pred Chatou Inovec. Potešený, vyčerpaný očakávam Fiba. Za okamih natešený prisviští, sadáme na lavičky a stretáme kamaráta, chatára a bikera Vlada.

[youtube width=“522″ height=“320″]http://www.youtube.com/watch?v=7_aXyp8Sa18[/youtube]

Po roku sme sa tu opäť zvítali. Vlado nám v okamihu načapoval veľké pivká. S úžasným jelením gulášikom padli vhod. Ako prídavok sme si dali ešte po jednom svetlom, mega klobásu a nanuk. Sily boli za dve hodinky dočerpané. Pohrávali sme sa s myšlienkou ísť naspäť do Piešťan cez hory a napokon sme si povedali, že je to výzva, ktorej sa nedá odolať. Vlado mi požičal čelovku, predpokladali sme príchod po tme a bez svetla by to mohlo byť dosť na vevericu.

O piatej sa vydávame na spiatočnú cestu. Dobrák Vlado nám poradil skratku, vyhli sme sa vrchu Inovec ,čo rozhodne pomohlo získať pár minút v prospech cesty po svetle. Skratka viedla okolo Inoveckého vrcholu, po starej rozbitej asfaltke, a horárskych cestách na sedlo Palúch. Kilometre priam neuveriteľne utekali zpod kolies, obtiažne výšľapy sa premenili na zjazdy a my sme si plnými dúškami mohli užívať adrenalínovú odmenu. Bez zaváhania som pedáloval dole každým zjazdom, skúšal prechádzať zákutia a zákruty čím rýchlejšie sa dalo. Navôkol sa rozprestierala pozoruhodná príroda. Ťažko vytočená Panská Javorina nás potešila zjazdom o akom som doposial len sníval. Technický, so skalkami, kameňmi, s kľukatými cestičkami, vlnil som sa ako úžovka. Príchod na Bezovec sa konal ešte za svetla. Pokračujeme ďalej cez Veselé Vršky. Zhodli sme sa, že sú obtiažne na bike či jedným, či druhým smerom. Nieto ale času na oddych, ešte stále máme dlhú trasu pred sebou. Prechádzame okolo Majeru, Jeleních Jám až na vrchol Krahúl. Tam už tma ako v rohu. Čelovky svietili na plný výkon. Spúšťame sa dole Krahulmi. Adrenalín priam sršal spod bikov, v plnej rýchlosti čelovky vydávali dostatok svetla maximálne na spozorovanie obrysov lesných ciest. Pumpujeme čo to dá, hore-dole kopčekmi pred Havranom.

[youtube width=“522″ height=“320″]http://www.youtube.com/watch?v=lJD_y5CeSaI[/youtube]

Na sklonku úplnej tmy, približne o 8 večer sme zazreli posledné lúče svetla na čistinke pri hríbe, na rázcestí s cestou z Havranu naStriebornicu. Vyčerpaní, no zároveň štastní, že sme prišli až sem sme razili svoj návrat po starej známej cestičke. Za okamih sme križovali cestu prvej triedy a prechádzali okolo Bufetu na Havrane. Záverečný zjazd smerom Červená Veža bol ako inak na plný plyn. Víťazné výkriky sme si odložili až do Piešťan. Ešte raz sme zbystreli, natočili rýchlosť dole Červenkou a po pár posledných schodíkoch sme diskutovali ako sme to celé zvládli, aká užasná cesta to bola a výzva, ktorú sme úspešne zdolali. Podľa zaužívaného zvyku, oslávili sme koniec ťaženia v Budíku dvoma malými pivkami. Dobrák, vraj cyklista angličan, bol tak štedrý, že nám za našu snahu toto malé občerstvenie podaroval. Poďakovali sme sa a príjemne unavení sme odcválali domov. Zajtra oddych, pozajtra opäť plašíme veverice v okolitých lesoch.

[nggallery id=1790]

Autor: skywalker594

REKLAMA

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články