Connect with us

Koktail

Do Sýrie s batohom (5/5)

Published

on

Po Sýrii sa cestuje veľmi ľahko. Nie je problém nájsť lacné a slušné ubytovanie, aj preto je to obľúbená destinácia „backpackerov“– ľudí čo radi cestujú nezávisle, iba s batohom na chrbte, tak ako ja.

[singlepic id=10729 w=320 h=240 float=left]V máji 2009 sa opäť vraciam do Sýrie, tentoraz sama.  Chcem tu stráviť dlhšiu dobu, preto do svojej trasy pripájam aj Jordánsko. Musím prekonať obavy z toho, že ženy nemajú v arabskom svete rovnaké práva ako u nás. Ako budú miestni brať Európanku, ktorá cestuje sama, iba so svojím batohom? Je načase to zistiť.

Prilietam do Damašku a už na letisku na mňa muži nechápavo pozerajú a hľadajú môj doprovod – manžela, frajera, otca, či brata, no ja mám na chrbte len svoj obrovský batoh. Tento spôsob cestovania sa mi napokon vypláca. Keďže som sama, ľudia sa neostýchajú osloviť ma a prejavujú záujem o komunikáciu. V hosteloch stretávam množstvo cestovateľov, s niektorými trávim deň, či dva. Som pánom  svojho času a keď chcem, vždy mám spoločnosť. Táto nespútaná sloboda ma napĺňa radosťou.

Prvé dva dni sa aklimatizujem v Damasku, v najstaršom meste sveta. Dnes má viac než 5,5 milióna obyvateľov, stále je dôležitou obchodnou križovatkou, mestom arabských rozprávok a legiend.

[singlepic id=10739 w=320 h=240 float=right]Prvé znaky jeho osídlenia siahajú do 9. tisícročia p. n. l. Dôležitosť získal až o 7 tisíc rokov neskôr, keď z neho Aramejci spravili centrum svojho kráľovstva. Vďaka tomu sa dnes pýši prívlastkom „najdlhšie kontinuálne obývané mesto na zemi“. Potom sem prišli Asýrčania, Peržania, Gréci, Rimania, Byzantínci, Arabi, Mongoli, Mamlukovia, ottomanskí Turci a napokon Francúzi.

Stáročia bojov skončili, ale ticho si v Damasku neužijete ani dnes. Dopravné zápchy, neustále trúbenie, vykrikujúci predavači, všade davy ľudí. Toto mesto má skrátka hustú atmosféru, pre mňa očarujúcu. Vládne mu totálny, ale organizovaný chaos a žije to tu v tom pravom zmysle slova.

Slnečné lúče ešte neosvetlili damaské ulice a ja už sa zobúdzam na prekrikujúce sa chválospevy mezuínov vychádzajúce z mešít po celom meste. „Aláááááh je najvyšší ….“ zvolávajú svojich veriacich a sú predzvesťou začínajúceho sa dňa. Vyrážam skoro ráno.

Rýchle raňajky po ceste tu zoženiete bez problémov. Sýrske jedlo je úžasné. Vôbec nebudem klamať, keď poviem že jedno z najlepších. Falafel, shawerma, kebab, foul… načo len máte chuť, vždy čerstvé, chutné a zdravé. Sýrčania vedia používať koreniny a mixovať chute neuveriteľným spôsobom. Labužníci si tu prídu na svoje.

[singlepic id=10728 w=320 h=240 float=left]Srdcom Damasku je Súk Al-Hamídia – obrovský bazár, ktorý pripomína veľký železničný tunel.  V streche sú dodnes diery po streľbe francúzskych lietadiel a na východnom konci pozostatky Jupiterovho chrámu. Zdá sa, že súk je rovnako starý ako Damask.

Malé obchodíky, nalepené tesne na sebe a prepchaté orientálnym tovarom. Predavači, čo sa snažia zaujať pozornosť okoloidúcich, už s turistami príliš nezjednávajú. Keď sa pýtam, prečo je rovnaká šatka v Aleppe lacnejšia, odpovedajú, že tam je menej peňazí.

Bazár vyúsťuje k hlavnému vchodu do Umajovskej mešity, ktorá je v Sýrii najväčším a najdôležitejším pútnickým miestom islamu. Prichádzajú sem moslimovia z celého okolia, aby sa pomodlili na mieste, kde odpočíva Ján Krstiteľ i vnuk proroka Mohameda Hussein.

[singlepic id=10718 w=320 h=240 float=right]Podobne, ako sa v Damasku striedali civilizácie, menili sa bohovia, ktorým boli chrámy na tomto mieste zasvätené. Jupitera nahradil Kristus a v roku 636 sa z baziliky stala mešita. Moslimovia a kresťania sa tu vedľa seba modlili ešte 70 rokov. Za vlády dynastie Umajovcov, keď bol Damask hlavným mestom arabského sveta, sa dočkal chrám nákladnej rekonštrukcie. Účet za ňu sa rovnal výnosu z daní, ktoré boli v celej krajine vybrané za sedem rokov. Pôvodná krása Umajovskej mešity je dnes nepredstaviteľná – to čo sa zachovalo po nájazdoch Mongolov, zemetraseniach a požiaroch totiž stále vyráža dych.

Som tu tretí krát a opäť ostávam v úžase. Obrovské nádvorie s fontánou, zlatou mozaikou zdobené fasády a mramorová dlažba, ktorá príjemne chladí na bosých nohách. V modlitebnej sále rozdelenej na ženskú a mužskú časť, sú zase mäkké perzské koberce.  Návštevník si (vo svojej časti) môže sadnúť a podeliť sa o svoje myšlienky nielen s Alahom.

[singlepic id=10714 w=320 h=240 float=left]V Damasku sa väčšinou začínajú aj končia cesty po Sýrii. Na tomto meste je aj najlepšie vidieť, ako sa celá krajina postupne mení. Ničivý západný vplyv sa už tlačí aj sem a núti ľudí myslieť viac na vlastný zisk. Tradície sú tu stále silné, ale pomaly sa vytrácajú. Krajina sa „civilizuje“ podľa západného vzoru. Možno už o pár rokov zmiznú autobusové linky, v ktorých vám šofér ponúkne plastovú stoličku v uličke, pretože inam sa už nedá sadnúť. Nahradia ich moderné vozidlá s pohodlnými sedadlami, videom a hudbou do uší.

Prajem si, aby tento čas bol vzdialený, aby Sýria ešte dlho ostala sama sebou – originálna a nenapodobiteľná.

Prečítajte si aj ďalšie diely tohto seriálu.

Text: Michaela Haringová Foto: Michaela Haringová, Martin Bahník

[nggallery id=526]

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články