Connect with us

História

Bufet Dino má 20 rokov, za uplynulých sedem sa zmenil na nepoznanie

Published

on

Priestor, kde mohol byť Dino neskôr postavený, vznikol podľa pamätníkov v roku 1968, keď bola vypustená vodná nádrž Sĺňava. Štrk spod Krajinského mosta vtedy navážali na brehy, čím sa vytvorilo miesto pre areál klubu vodného lyžovania. Dino bol oficiálne založený 26. júna 1993. Počas najbližšieho víkendu oslávi okrem šťastných 7 rokov svojej novodobej histórie aj 20. narodeniny.

[singlepic id=43817 w=320 h=240 float=right] Na začiatku bufet prevádzkoval Peter Zaťko. Z tohto obdobia sa zachovali videozábery z otvorenie letnej sezóny. Tabuľu s nápisom Dino – ubytovacie zariadenie na nich drží Andrej Zaťko, jeho syn. Podľa prezývky Andino dostal bufet názov. „Inšpiráciu bola aj podobná prevádzka v areáli vodného lyžovania v Toulouse, volala sa Dino,“ spomína Peter Zaťko, ktorý bol spolu s piešťanskými reprezentantmi vo Francúzsku na Majstrovstvách Európy vo vodnom lyžovaní v roku 1990. Majiteľ baru v Toulouse dokonca prispel na založenie slovenskej dvojičky sumou 100 frankov, čo bolo asi 600 korún. S postavičkou dinosaura zo seriálu Flinstonovci bufet prepojili až neskôr.

[singlepic id=43818 w=320 h=240 float=left]Dnešnú tvár začal Dino dostávať v roku 2007, keď sa stal jeho prevádzkovateľom Michal Fiala. „Cez leto medzi tretím a štvrtým ročníkom strednej školy som bol praxovať na Rodose a zapáčilo sa mi robiť niečo pri vode. Už nasledujúce leto som sa objavil na Dine, pracoval som pre bývalého prevádzkára,“ spomína na začiatky pri Sĺňave. Oslávil tam aj maturitu a odišiel skúsiť šťastie do Londýna, odkiaľ sa vrátil s jasným cieľom: „Vylepšiť Dina a pritiahnuť ľudí do prírody a k vode.“ So žartom však dodáva, že tento plán vymysleli s bratom oveľa skôr – ešte ako deti, keď sa hrali na štrkovej slňavskej pláži.

„Na jar 2007 sme začali s rekonštrukciou bufetu. Cez leto už bol dokončený aj kolokruh, takže nebola potrebná výrazná propagácia. Ľudia chodili sami,“ pokračuje Michal Fiala. Okrem brata a mamy mu od začiatku pomáhali aktívni kamaráti. Okolo Dina sa vďaka tomu postupne vytvorila partia, ktorá začala v Piešťanoch robiť veľké veci.

[singlepic id=43837 w=320 h=240 float=left]Zbieranie odpadkov pri brehoch, propagácia ekológie, rezbárske sympóziá, športové a kultúrne podujatia, cyklistické poznávacie značky, spolupráca zo samosprávou a inými podnikateľmi… To všetko vymysleli a zrealizovali v nasledujúcich rokoch, aby pozitívne vplývali na svoje okolie.

„Človek nepotrebuje mať istoty k tomu, aby mohol začať niečo robiť. Istotu musí mať každý sám v sebe,“ hovorí Michal Fiala. Aj vďaka tomuto heslu majú ľudia oddychujúci pri Sĺňave občerstvenie v lete aj v zime. Prekážkou nebol ani vlaňajší silný mráz – korčuliarov obsluhovali priamo na ľade.

[singlepic id=43855 w=320 h=240 float=right]„Dino a Sĺňavu obklopuje pohorie Považský Inovec na jednej strane a skvelí a šikovní ľudia z Piešťan a okolia na strane druhej,“ myslí si Michal Fiala. Symbióza s prírodou a návrat k tradíciám je podľa neho aj hlavnou myšlienkou občianskeho združenia Sĺňava Piešťany, ktorého symbolom je usmiate slnko.

Priaznivci Dina a Sĺňavy budú už tento víkend oslavovať sedem rokov jeho novodobej histórie, aj okrúhle 20. narodeniny. V piatok 14. júna večer zahrá  skupina Edibles. Nasledovať bude videoprezentácia o histórii Dina a premietanie filmu Sladké starosti, ktorého časť natáčali aj v Piešťanoch. V sobotu 15. júna dopoludnia odštartuje súťaž vo vareni gulášu a o 18.00 h začne Slovenský večer s Ľudovou hudbou Petra Obucha a domácimi špecialitami. V nedeľu od 17.00 h sa o zábavu postará Banda zlého Vojta.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=lr1SbO9znZQ[/youtube]

[nggallery id=2337]

Text: Martin Palkovič Foto: Archív Michala Fialu

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články