Connect with us

Koktail

Choroba ju nezlomila. Aj po 11-tich operáciách lezie po stenách a práve vydala novú knihu

Published

on

Aktívna žena, ktorá si niekedy na rohy naberie viac, ako unesie. Potom príde choroba a s ňou nový pohľad na svet. Niekto by sa uzavrel do seba a zanevrel na všetko. Ona to zobrala ako výzvu zmeniť svoj život. Zmámi ju definujú ako jednu z najoptimistickejších invalidných dôchodkýň. Aktuálne vydala svoju tretiu knihu. Inšpirovaná je práve nevyliečiteľnou chorobou, ktorá postihuje stále viac ľudí.

Verona Štrba Škultéty o sebe hovorí, že je Piešťankou telom i dušou na večné veky, napriek tomu, že ju osud zavial inam. Momentálne do Bratislavy. V rodnom meste absolvovala gymnázium, potom vyštudovala slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pracovala  na rôznych pozíciách, zväčša v marketingu, ale napríklad aj ako osobná asistentka irackého veľvyslanca. Život jej zmenila choroba, ale optimizmus, vôľu a radosť jej nezobrala. Svedčia o tom aj jej knihy.

Ako si sa dostala k písaniu? 

Odjakživa som písala. Najskôr to boli povinné práce v škole, príspevky do novín alebo online médií, napríklad aj pre portál PNKY, neskôr len také texty sama pre seba, z ktorých sa postupne akýmsi prirodzeným spôsobom vyvinuli knihy.

Aktuálny Denník Uršule Crohnovej je tvoja druhá kniha?

Je to vlastne už moja tretia kniha, ale druhá, ktorú som vydala cez vydavateľstvo Slovart. Prvú knihu som vydala vlastným nákladom vo veľmi obmedzenom počte a predávala som ju len cez jedno kníhkupectvo. Ale to už je odvtedy takých dobrých sto rokov :) Bola som mladá, milovala som písanie, ale bola som lenivá obchádzať kníhkupectvá a nútiť niekoho, aby ma čítal. To zväčša nútim len svojich najbližších.

Také obligátne, o čom je? I keď aj z názvu sa to dá tušiť.

Denník Uršule Crohnovej je príbehom o Ide Kováčovej, mladej dievčine s nevyliečiteľnou Crohnovou chorobou, ktorá je v súčasnom svete stále rozšírenejšia. Je akousi humornou očistou tela, duše a medziľudských vzťahov. Pohľadom na nie veľmi príjemné situácie zo strany pacienta. Procesom vyrovnania sa so samým sebou a svojou existenciou. Pôvodne bola myslená pre pacientov s IBD ochoreniami, avšak myslím si, že jej výsledná podoba by mohla osloviť aj ostatných čitateľov. Má viacero rovín, nie je to len knižka o chorobe ako takej.

Do akej miery je inšpirovaná tým, čo prežívaš vo svojom živote?

Veľa autorov čerpá námety z vlastných skúseností. U mňa je to, samozrejme, podobné. Čo sa týka zážitkov s Crohnovou chorobou, tie sú v knihe všetky pravdivé, pretože ja sama trpím touto chorobou. Ostatné momenty a situácie v knihe sú buď vymyslené, vysnívané, alebo dofarbené podľa toho, ako si to text vyžadoval.

Podľa toho, čo hovoríš, si chorobu ovládla a vyrovnala si sa s ňou. Nebolo to však zrejme úplne jednoduché…

Bolo to pred rokom aj pár dňami. Mala som silnú túžbu nalakovať  si nechty na červeno. Zároveň mi v tej chvíli prebehlo mysľou, že čo ak mi ch budú musieť na operačnej sále odlakovať. A potom som si uvedomila, že ved ja už na operáciu predsa nejdem, už som po nej, už budem zdravá, už bude všetko v poriadku. To som si myslela. Jedenásť dní po resekcii čriev. Na ten dvanásty som ležala na operačnej sále s ťažkým zápalom pobrušnice a dokonale nalakovanými nechtami. Zobudila som sa večer na áre s vývodom z tenkého čreva a ôsmimi malými otvormi v brušnej dutine. Povedali mi len: „Prežili ste. Váš život sa už rátal v hodinách.“ Prežila som a pred pár dňami som oslávila znovu svoje prvé narodeniny. Ďakujem všetkým, ktorí vtedy okolo mňa kmitali.

Napriek tomuto všetkému z teba srší optimizmus…

Áno, (smiech) som vcelku pozitívny človek, ktorý si však toho niekedy naberie na rohy viac, ako unesie. Možno aj vďaka tomu som ochorela. Ochorela som a som za to úprimne vďačná, lebo ma to veľa naučilo. Chcela by som, aby ľudia vedeli, že som chorá. Nepociťujem to ako hendikep, skôr ako možnosť dokázať pomôcť iným a naučiť ich tešiť sa zo života. Dúfam, že som jedna z najoptimistickejších invalidných dôchodkýň aspoň medzi mojimi známymi. Teraz rozmýšľam, či vlastne nie som jediná…  Ako hovorím, kým som ochorela, riešila som množstvo vecí. Samozrejme, aj teraz pracujem popri invalidnom dôchodku, len už sa asi menej ponáhľam :) Manažujem kozmetický salón mojej priateľky. Úradujem prevažne na terase s výhľadom na Dunaj, tak som spokojná.

Na tvojom FB profile svieti fotka z lezeckej steny.

Je to taká moja srdcovka spred mnohých rokov, ktorej som sa veľmi dlho nemohla kvôli tehotenstvu a pokračujúcej chorobe venovať. Aktuálne znova naberám kondičku, keďže minulé leto som prekonala tri vážne operácie. Celkovo ich už bolo jedenásť, tak som si povedala, že to už stačí, a začala som sa venovať veciam, ktoré som odkladala. Práve jednou z takýchto vášní je aj lezenie.

Vráťme sa na chvíľu ešte ku knihám. O čom bola prvá?

Úplne prvá kniha bola tak trochu sci-fi prelínajúcim sa s príbehmi Elišky. Bola to knižka o jej putovaní rôznymi životnými etapami a (ne)naplnenými vzťahmi. Bola vlastne o mne. Volá sa Moja prvá kniha, pretože bola moja, bola prvá a bola to kniha. Považujem ju za svoj súkromný debut, akýsi rozbeh, ale tou skutočnou prvou knihou bola až Pani Gangstrová, ktorá vyšla v júni 2018. Bola o tom, ako človek dokáže milovať až za hranicu zdravého rozumu a svojich možností.

Máš predstavu, koľko kusov sa jej predalo?

To naozaj netuším, ale môžem sa spýtať vo vydavateľstve :) Občas sa mi stane, že ma cez sociálne siete osloví niekto, koho nepoznám, že si knihu kúpil alebo dostal a že sa mu páči. To je pre mňa väčším zadosťučinením ako počet predaných kusov.

Písanie kníh je zábava, psychohygiena, alebo sa to dá robiť aj pre zárobok?

Písanie kníh pre zárobok je na Slovensku čistá utópia. Naozaj, klobúk dole pred tými, ktorí sa tým dokážu živiť. Pre mňa je to psychohygiena. Píšem, keď som veľmi šťastná alebo veľmi nešťastná. A niekedy aj medzi týmito dvoma stavmi. Som veľmi emocionálny typ, takže je medzi nimi naozaj len tenká hranica.

Kedy sa v kníhkupectvách objaví Denník Uršule Crohnovej?

Mal by byť skoro v každom kníhkupectve od piatku 14. júna. Kniha vyšla v náklade 2000 kusov, takže by malo byť dosť výtlačkov  pre všetkých záujemcov :-).

-red-

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články